Schopnosť autonómnej jazdy automobilov je rozdelená do piatich úrovní. Pozrime sa na to, čo sa pod jednotlivými stupňami skrýva.
Vývoj moderných automobilov pokračuje raketovým tempom. Sú čoraz bezpečnejšie a múdrejšie. Štatistiky nehodovosti totiž ukazujú, že za drvivou väčšinou nehôd bolo zlyhanie vodiča. Či už mu na zvládnutie manévru chýbali zručnosti a skúsenosti, dostatočne sa nevenoval riadeniu alebo mal zdravotné problémy. Cieľom automobiliek je, aby ľudia vo vozidlách neumierali. A tak začali pracovať na autonómnych autách. Teda autách, ktoré raz dokážu jazdiť úplne bez zásahu vodiča.
Päť stupňov
Medzinárodne uznávaná stupnica, ktorá má stupne 0 do 5 presne definuje, nakoľko je auto schopné samostatnej jazdy. Stupnicu zadefinovala organizácia SAE International (Society of Automotive Engineers) združujúca profesionálov z leteckého, automobilového i dopravného priemyslu. Staršie autá mali úroveň nula. Znamená to, že všetky funkcie vozidla ovládal vodič, auto na palube nemalo žiadne systémy, ktoré by ho v krízových situáciách podporovali. Pasívne (vizuálne alebo zvukovo) ho však môžu informovať o rizikách na ceste. Napríklad o vonkajšej teplote a teda riziku námrazy na ceste.
Úroveň 1.
Je základným stupňom v hodnotení schopnosti autonómneho pohybu vozidla. Takéto auto má napríklad adaptívny tempomat, či v prípade rizika dokáže spomaľovať či zatáčať. Auto však dokáže vykonávať iba jednu funkciu, nie ich kombináciu. Dodajme, že aj táto základná úroveň dokáže vodičovi výrazne pomôcť.
Úroveň 2.
Autá patriace do tejto kategórie už dokážu ponúknuť minimálne dva súbežne fungujúce systémy. Teda napríklad inteligentný tempomat, ktorý dokáže brzdiť aj zrýchľovať bez zásahu vodiča a aktívne vodenie v jazdných pruhoch. Vozidlo teda za istých okolností dokáže jazdiť autonómne, vodič však musí byť pripravený okamžite prevziať vedenie vozidla. Autá vybavené druhým stupňom autonómneho riadenia napríklad dokážu bez zásahu vodiča zaparkovať.
Pokračovanie na ďalšej strane
Úroveň 3.
Tu už sa jedná o systémy, ktoré poznáme zo súčasných najmodernejších automobilov. Vodičovi počas jazdy výrazne pomáhajú, za určitých podmienok už dokážu jazdiť bez toho, aby mal vodič ruky na volante. Dokážu napríklad nielen zatáčať, brzdiť a zrýchľovať, ale aj predbehnúť pomalšie vozidlo. Schopnosť autonómnej jazdy je však časovo obmedzená. Táto úroveň je na jednej strane daná schopnosťou technológie a na druhej tým, čo dovoľuje legislatíva. Vodič teda stále musí byť pripravený na vyzvanie prevziať vedenie vozidla.
Pokračovanie na ďalšej strane
Úroveň 4.
Autá zodpovedajúce tomuto stupňu autonómnej jazdy zatiaľ na ceste nestretnete, automobilky na nich ešte usilovne pracujú. Tieto autá dokážu za normálnych poveternostných podmienok jazdiť úplne autonómne. Výnimkou bude extrémne počasie, napríklad husté sneženie či prívalový dážď. Dôležité je tiež to, že tieto autá dokážu autonómne zareagovať aj na situáciu, keď vodič po vyzvaní vedenie auta neprevezme. Jednoducho bezpečne zastavia na krajnici. Systémy teda dokážu napríklad vyhodnotiť, že má vodič zdravotné problémy a šoférovať nedokáže.
Pokračovanie na ďalšej strane
Úroveň 5.
Schopnosť úplnej autonómnej jazdy, teda piatej úrovne, je zatiaľ hudbou ďalekej budúcnosti. Vývoj nových technológií síce pomerne rýchlo akceleruje, no posledné kroky bývajú najťažšie. Problémom totiž bude nielen to, či auto dokáže za každých okolnosť jazdiť autonómne, ale aj to, kto bude za jazdu právne zodpovedný. Viete si predstaviť, že systémy auta z akýchkoľvek príčin zlyhajú a vozidlo spôsobí nehodu či nebodaj zrazí chodca? Kto za to bude niesť trestno-právnu zodpovednosť? A preto si myslím, že v autách úplne bez volantu sa tak skoro prepravovať nebudeme.
