Motoršport je plný príbehov a silných emócií. Niektoré okamihy z pretekárskych tratí sa zapísali do histórie a s obdivom ich spomíname pri pive dlhé desaťročia. Toto je top 10 najlepších momentov v histórii motoršportu.
1. Hamiltonov titul v F1 v roku 2008
Napínavé finále sezóny Formuly 1 v roku 2008 bolo svedkom jedného z najdramatickejších kôl rozhodujúcich o titule všetkých čias, keď Lewis Hamilton predbehol Tima Glocka v poslednom kole a v celkovom hodnotení porazil Felipeho Massu o jeden jediný bod. Massa síce domácu Veľkú cenu Brazílie vyhral, ale Hamiltonovi stačilo piate miesto na to, aby sa v tom čase stal najmladším majstrom sveta F1 v histórii. Po nečakanom predbiehacom manévri v poslednom koles Hamiltonova vtedajšia priateľka Nicole Scherzinger skákala v boxoch McLarenu viac než na všetkých koncertoch Pussycat Dolls dohromady.
Išlo o veľkú vec. Domáci Brazílčania boli navnadený na oslavy majstrovského titulu svojho miláčika Felipeho Massu. Pred tohtoročnou Veľkou cenou Brazílie nemecký jazdec Timo Glock priznal, že na letisko v roku 2008 odchádzal v sprievode početnej policajnej eskorty. Táto udalosť nebola bežným športovým momentom, akých aj v F1 býva veľa. Glock sa s Massom nerozprával dlhé roky. Massa titul v F1 nikdy nezískal.
2. Blamáž Toyoty v poslednom kole Le Mans v roku 2016
Toyota mala konečne vyhrať svoju prvú 24-hodinovku v Le Mans od svojho návratu v roku 2012, no japonský výrobca prežil mimoriadne kruté sklamanie, keď sa jeho vedúce vozidlo s číslom #5 na začiatku posledného kola zastavilo a vedenie odovzdalo Porsche. Tím Toyota zostal zničený, zatiaľ čo Porsche prišlo k celkovo 18-temu víťazstvu v Le Mans ako slepé kura k zrnu.
Päť ročníkov pred tým skončila Toyota v Le Mans druhá. Napokon rovnaké umiestnenie zaznamenala aj v roku 2016 po obrovskej smole. Riaditeľ Toyoty Aki Toyoda to vtedy zobral s pokorou a športovo. “Tento rok sme spoznali horkosť motoristického športu. Ale nenechajte sa pomýliť, budúci rok sme v Le Mans opäť a postavíme ešte lepšie auto. Ďakujeme všetkým súperom, predovšetkým Porsche a Audi.” Prvé víťazstvo zaznamenala Toyota v Le Mans až v roku 2018. Odvtedy však tieto preteky iného víťaza nepoznajú. Plynie z toho jednoznačné ponaučenie. Nikdy sa nevzdávajte!
3. Víťazstvo Jackieho Stewarta na Veľkej cene Nemecka v roku 1968
Lietajúci Škót Sir Jackie Stewart vyhral Veľkú cenu Nemecka v „Zelenom pekle“ o neuveriteľné štyri minúty pred Grahamom Hillom v mokrých a hmlistých podmienkach. Steward Norschleife pritom nenávidel a nemusel ani pretekanie v daždi a hmle. Po pretekoch povedal, že počas jedného kola prežil viac strachu ako väčšina ľudí za celý život. Viditeľnosť bola totiž takmer mizerná a jazdci išli takmer poslepiačky. Dva roky pred tým Steward takmer zahynul na okruhu v belgickom Spa, keď havaroval v rýchlosti 270 km/h.
4. Víťazstvo Stirlinga Mossa na Mille Miglia v roku 1955
Sir Stirling Moss vyhral klasiku Mille Miglia s ohromujúcou priemernou rýchlosťou 99 míľ za hodinu na 1000 míľach kľukatých talianskych cestách v čase, keď bola bezpečnosť v motoristickom športe minimálna. Britská pretekárska ikona sedela za volantom Mercedesu 300 SLR s číslom 722 a s navigátorom, motoristickým novinárom Denisom Jenkinsonom, ktorý priviedol dvojicu k víťazstvu, napriek silnému odporu tímu Scuderia Ferrari. Napríklad taký Fangio pretekal sám, pretože preteky boli natoľko nebezpečné, že nechcel mať na svedomí iný ľudský život s výnimkou toho svojho. To ho možno stálo víťazstvo, pretože Jenkinson pomohol Mossovi vyhrať vďaka skvele pripravenému rozpisu. Vzhľadom na dĺžku pretekov musel mať ten rozpis hrúbku minimálne telefónneho zoznamu obyvateľov New Yorku…
5. Súboj Nigela Mansella a Nelsona Piqueta na Veľkej cene Británie v roku 1987
Súboj titanov. Nigel Mansell ukázal extrémnu drzosť a odhodlanie poraziť svojho úhlavného rivala a tímového kolegu z Williamsu Nelsona Piqueta a vyhrať Veľkú cenu Británie v roku 1987 v Silverstone pred obrovským davom svojich fanúšikov. Po štarte z druhého miesta si Mansell držal svoju pozíciu, ale kvôli vibráciám od pneumatík potreboval zastávku v boxoch. Britský jazdec sa však nevzdal, tlačil na pílu, hnal svoju formulu na absolútne limity, jazdil o vyše sekundu rýchlejšie časy na kolo, aby Piqueta napokon dostihol 2 kolá pred koncom a v zákrute Stowe predviedol úchvatný predbiehací manéver.
POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE
6. Víťazstvo Fordu GT40 na Le Mans v roku 1966
Víťaznú sériu Ferrari v Le Mans napokon prerušil americký automobilový gigant Ford a ich ikonická GT40 s Bruceom McLarenom a Chrisom Amonom za volantom, aj keď morálnymi víťazmi sa stali Ken Miles a Denny Hulme. 34. ročník pretekov 24 hodín Le Mans sa dočkal aj sfilmovania vďaka snímke „Ford vs Ferrari“, do histórie sa zapíše ako moment, keď americké stroje stvorené Carolom Shelbym prvýkrát dobyli najväčšie európske vytrvalostné preteky a zosadili z trónu dovtedy neprekonateľné Ferrari.
7. Titul Tima Harveya v poslednom kole v Silverstone
Pravdepodobne najslávnejší moment v histórii cestovných vozidiel – Tim Harvey získal titul British Touring Car Championship v záverečnom kole v Silverstone, zatiaľ čo jeho úhlavný rival o titul John Cleland bol “uprataný z cesty” Harveyho tímovým kolegom z BMW Steveom Soperom, kvôli ktorému napokon skončil v bariérach. Clelandovo neslávne známe gesto zdvihnutým prostredníkom vytvorilo aj jednu z najznámejších hlášok legendárneho komentátora Murrayho Walkera – „I’m going for first“, ktorá žije v spomienkach fanúšikov cestovných áut dodnes.
8. Víťazstvo Jackieho Stewarta na Veľkej cene Talianska v roku 1969
Táto Veľká cena Talianska sa do histórie motoršportu zapísala ako tá, v ktorej prví štyria jazdci prišli do cieľa najtesnejším rozdielom. Sir Jackie Steward si vďaka víťazstvu na týchto pretekoch zabezpečil svoj prvý titul majstra sveta. Druhý Jochen Rindt prišiel do cieľa so stratou 8 stotín sekundy, tretí Jean-Pierre Beltoise so stratou 17 stotín sekundy a štvrtý Bruce McLaren so stratou 19 stotín sekundy.
9. Titul Colina McRaea vo WRC v roku 1995
Colin McRae sa zapísal do histórie ako prvý britský jazdec, ktorý vyhral majstrovstvá sveta v rely a zároveň tak urobil ako vôbec najmladší. Tento jeho rekord trval až do tohto roku, kedy si titul svetového šampionátu vybojoval Kalle Rovanperä na Toyote. McRae jazdiaci na ikonickom Subaru Impreza sa pred poslednými pretekmi na domácej pôde bodovo vyrovnal Carlosovi Sainzovi a napriek tomu, že v druhý deň utrpel defekt a tretí deň mal problémy s hydraulikou, McRae zajazdil najrýchlejšie časy v 18 z 28 rýchlostných skúšok, svoju domácu rely vyhral druhý rok po sebe a získal titul.
10. Víťazstvo Juana Manuela Fangia na Nordschleife v roku 1957
Dva preteky pred koncom šampionátu si Fangio s obrovským náskokom zabezpečil titul majstra sveta v F1. Zároveň to bolo jeho posledné víťazstvo v kráľovnej motoršportu. Fangio jazdiaci na Maserati 250F zvolil na 22-kolové preteky inú taktiku ako jazdci Ferrari. Tí zvoli pneumatiky s tvrdšou zmesou a mali natankovanú plnú nádrž. Fangio sa rozhodol zvoliť mäkké gumy a natankoval iba polovicu nádrže. Do boxov zašiel v 13. kole s vyše pol minútovým náskokom pred svojimi súpermi. Zastávka v boxoch však skončila pohromou, jeden z mechanikov nechal maticu kolesa odkotúľať pod monopost a trvalo veľmi dlho, kým sa ju podarilo nájsť. Boxovú uličku opustil na treťom mieste so stratou 48 sekúnd na druhého Collinsa. Počas zostávajúcich kôl vyžmýkal zo svojho auta maximum, niekoľkokrát prekonal rekordy trate a napokon jedno kolo pred koncom predbehol dovtedy prvého Hawthorna dvoma kolesami na tráve. Fangio po pretekoch povedal, že ešte nikdy vo svojom živote nešiel tak rýchlo.
