Spoločnosť Auto Impex za 35 rokov svojej existencie prešla od pionierskych začiatkov v porevolučnom Československu až po dnešnú pozíciu významného hráča v oblasti predaja a servisu osobných aj úžitkových vozidiel. Za ten čas sa menil trh, zákazníci, technológie aj samotný automobilový priemysel, no firma si dokázala zachovať schopnosť prispôsobovať sa a zároveň zostať verná vlastnej DNA.
O histórii firmy, rodinnom zázemí, generačnom preberaní zodpovednosti, duálnom vzdelávaní, ale aj o nástupe čínskych značiek, elektromobilite a budúcnosti automobilového biznisu sme sa rozprávali s výkonným riaditeľom spoločnosti Auto Impex Petrom Hronom. V otvorenom rozhovore hovorí nielen o tom, ako vznikal podnik, ktorý založil jeho otec, ale aj o tom, prečo dnes podľa neho automobilový svet opäť stojí na začiatku veľkej zmeny. Keďže Petra poznáme dlhé roky, v rozhovore si tykáme.
Spoločnosť Auto Impex tento rok oslavuje 35 rokov od svojho založenia. To už je poriadny kus histórie. Vieme, že za jej zrodom stál tvoj otec, ale ako vlastne vznikla myšlienka založiť túto firmu?
Môj otec na tie začiatky spomína veľmi rád, a myslím si, že aj preto, lebo to bolo obdobie, ktoré bolo v mnohom jedinečné. Písal sa rok 1991, stále ešte existovalo Československo a všetko bolo v pohybe. Menila sa spoločnosť, menila sa ekonomika, menili sa príležitosti. Môj otec vtedy pôsobil ako šéf technických služieb v Slovenskej televízii, čiže mal na starosti celý vozový park. Ľudia sa naňho často obracali s prosbou o radu pri kúpe auta, pri výbere vhodného modelu, pri technických otázkach. Mal prehľad, rozumel autám aj prevádzke, vedel, čo zákazník potrebuje.
Práve z tohto prirodzeného dopytu vznikla myšlienka, že by spolu so spoločníkmi začali dovážať autá na Slovensko. Bola to teda skôr reakcia na reálnu potrebu trhu. V tom čase tu obrovské množstvo vecí ešte len vznikalo a automobilový trh bol prakticky otvoreným priestorom. Auto Impex začínal veľmi skromne v bývalom areáli Istropolisu. Aj názov firmy vznikol z myšlienky importu a exportu vozidiel. Prvý showroom bol v podstate na parkovisku pred Istropolisom. Doviezli sa autá, prišli zákazníci, autá sa predali a na ďalší týždeň sa išlo po ďalšie. Z dnešného pohľadu to znie až neuveriteľne, ale presne takto sa písali prvé kapitoly tejto firmy.
Dnes si pod pojmom showroom predstavíme veľký presklený priestor, veľkolepý dizajn, konfigurátory, digitálne obrazovky. Vtedy to bolo doslova parkovisko a obchod sa robil priamo tam.
Presne tak. Dnes máme pocit, že bez určitého štandardu sa nedá fungovať, ale vtedy sa veci stavali na inom základe. Išlo sa veľmi priamočiaro. Bol veľký dopyt, ľudia chceli autá a boli pripravení kupovať. Slovensko – a celé bývalé Československo – bolo rastovým trhom. Dnes vidíme podobný vývoj v niektorých krajinách, kde sa rýchlo dvíha stredná vrstva. Vtedy sme niečo podobné zažívali tu. Ľudia chceli mobilitu, chceli si zlepšiť životnú úroveň, chceli nové možnosti. Aj preto sa Auto Impex stal prvým zástupcom značky Nissan v Československu. To je dodnes vec, na ktorú sme hrdí. Fungovalo sa v úplne iných podmienkach. Ale zároveň to bolo obdobie obrovského nadšenia, pracovitosti a odvahy. Mnohé veci sa robili doslova „na kolene“, no fungovali.
Ty si sa narodil v tom istom roku, v ktorom vznikla firma. Dá sa teda povedať, že si s firmou Auto Impex vyrastal od prvého dňa. Ako si vnímal rodinnú atmosféru v čase, keď sa toto všetko rozbiehalo?
Vyrastal som v prostredí, kde podnikanie bolo prirodzenou súčasťou života. Môj otec pritom nezačínal len s autami. Ešte predtým podnikal so zeleninou, zavážal ju do hotelov a popritom sa venoval autám. Bola to doba, keď každý skúšal niečo nové, hľadal príležitosť, chcel robiť to, v čom videl zmysel alebo dopyt. Rodina to vnímala ako prirodzenú súčasť života. Nebolo to tak, že „teraz máme firmu a to je veľká vec“. Skôr to bolo o tom, že sa veľa pracovalo, veľa sa riešilo, veľa sa budovalo. Ja som vyrastal medzi autami, v prostredí, kde firma nebola odtrhnutá od rodiny. Naopak, boli to prepojené svety. Zároveň však musím povedať, že u nás doma nikdy nešlo len o biznis v úzkom zmysle slova.
Môj otec vždy hovoril veľmi silnú vetu: robíme veci, ktoré musíme robiť, aby sme mohli robiť veci, ktoré robiť chceme. A mne sa táto myšlienka veľmi hlboko vryla pod kožu. Pretože popri firme som od detstva vnímal aj projekt Úsmev ako dar, ktorý môj otec spoluzakladal. Tam som videl ten druhý rozmer práce, že nejde len o predaj, čísla a biznis, ale aj o to, aby sme vďaka tomu, čo vybudujeme, mohli pomáhať inde. Že čím lepšie robíme svoju prácu, čím väčšiu hodnotu vieme vytvoriť, tým viac vieme pomôcť aj druhým. Pre mňa to bol veľmi dôležitý rámec.
Veľa ľudí by možno očakávalo, že chlapec vyrastajúci vo svete áut bude od malička fascinovaný motorom, zvukom, výkonom a všetkým okolo. Ty však veľa hovoríš o hodnotách a zmysle práce.
Ono to podľa mňa presne tak funguje. Keď v tom vyrastáš, autá sú pre teba prirodzenou súčasťou sveta, nie niečím exotickým. Nie je to tak, že by si každý deň prežíval fascináciu tým, čo je okolo teba, keď je to bežná realita. Ale o to viac si všímaš, čo je za tým. A za tým boli u nás vždy ľudia, práca, služba a zodpovednosť. Obchod s autami v konečnom dôsledku nie je len o autách. Je o tom, že spoznávaš zákazníka, snažíš sa pochopiť jeho potrebu a nájsť pre ňu riešenie. Keď zistíš, že desať, dvadsať alebo sto ľudí rieši podobný problém, vieš pripraviť riešenie, ktoré pomôže väčšiemu počtu klientov. A keď to urobíš dobre, ľudia ťa za to odmenia. Toto je podľa mňa podstata podnikania.
Kedy si sa ty osobne prvýkrát reálne zapojil do fungovania firmy?
Ja aj moja sestra sme vo firme boli od malička, ale prvá reálna pracovná skúsenosť prišla okolo štrnástich rokov. Vtedy sme robili brigády. Ešte sa posielali osobné listy a letáky, takže to bola taká naša prvá práca. Neskôr som robil na hospodárskej správe. To bola veľmi výživná skúsenosť. Vtedy ešte nebolo olejové hospodárstvo vyriešené tak, ako dnes, takže som ručne čistil sudy s použitým olejom. Reálne som mal 200-litrový sud, v ktorom boli zvyšky oleja, voda, plasty a všetko možné, a musel som to ručne vyčistiť. Mal som palicu, s ktorou som to vyťahoval, odlieval, vyškrabával. V lete to bola naozaj krásna brigáda. Bol som platený od vyčisteného suda. Čiže áno, normálne som dostával peniaze. A to bola u nás doma zásadná vec – môžeš mať čokoľvek chceš, ak si na to zarobíš. Chceš niečo? Dobre, zarob si a kúp si to. Jediná vec, ktorá bola tabu, boli motorky, a to z bezpečnostných dôvodov. Inak ale platilo, že ak niečo chceš, musíš pre to niečo urobiť.
Potom som išiel cez sklad, robil som skladníka po škole, cez víkendy, počas leta. Úprimne, ja som tie klasické „voľné prázdniny“ veľmi nepoznal. Väčšinu leta som brigádoval. Ale spätne to vnímam ako obrovskú školu.
Ak by sme to teda zrátali, koľký rok dnes pôsobíš v Auto Impexe?
Keď to počítam od prvej pracovnej skúsenosti, tak je to dnes 26. rok. Samozrejme, tie prvé roky boli detské brigády a jednoduché úlohy, ale aj to je súčasť príbehu. Pre mňa je dôležité, že som si firmu neosvojil z kancelárie, ale cez jednotlivé pozície a konkrétnu prácu.
Dnes si výkonným riaditeľom spoločnosti. To je obrovská zodpovednosť, zvlášť keď ide o rodinnú firmu s takou históriou. Ako vyzerala tvoja cesta k tejto pozícii?
Prirodzene a postupne. Začínal som od tých úplne základných vecí – skladník, asistent predaja, predpredajný technik, technik v servise, technik v karosárskej dielni, asistent predaja, predajca. Neskôr som sa pohyboval aj v marketingu, často som robil súbežne dve-tri roly. Mal som aj obdobie, keď som sám podnikal. Dôležité však je, že som mal možnosť spoznať prakticky každý aspekt firmy z viacerých strán.
A to je podľa mňa pri vedení firmy veľmi podstatné. Keď sa rozprávam so zamestnancami, neradím im len z pozície človeka, ktorý si želá nejaké číslo v exceli. Snažím sa rozmýšľať aj nad tým, čo treba urobiť, aby sme sa k tomu číslu dostali. Ako musí zabrať tím, čo potrebujeme zmeniť, kde sú úzke miesta. A to vieš najlepšie vtedy, keď si tie pozície reálne zažil.
Čiže zamestnanci ťa vnímajú inak, lebo vedia, že poznáš ich realitu.
Myslím si, že áno. A považujem to za dôležité. Ja aj môj otec sme známi tým, že sme vo firme veľmi prítomní. Sme tam každý deň, chodíme do práce aj v sobotu. Nie preto, aby sme niekoho kontrolovali, ale preto, že je to najlepšia zbernica nápadov, spätnej väzby a reality. Keď chceš vedieť, kam sa má biznis posunúť, musíš byť pri ľuďoch a pri zákazníkoch. Z kancelárie to nikdy neuvidíš celé.
Za posledných 6-7 rokov zažil automobilový trh extrémne turbulentné obdobie. Covid, čipová kríza, vojna na Ukrajine, zmeny v logistike, tlak na elektromobilitu. Ktoré z týchto období vás zasiahlo najviac?
Myslím si, že nás ako firmu nezasiahla ani jedna z týchto udalostí úplne priamo tak, že by nás položila alebo existenčne ohrozila. Ale všetky veľmi silno zasiahli trhom. A keď sa mení trh, musíš sa vedieť prispôsobiť tomu, čo zákazník v danej chvíli potrebuje. To je celé.
Počas covidu sme sa napríklad stali jedným z najväčších predajcov dodávok na Slovensku. Predali sme viac ako 600 dodávok za rok. Robili sme diagnostiku na depách, rozbehli sme divíziu Geotab, zamerali sa na prediktívnu údržbu pre kuriérske a logistické spoločnosti. Videli sme, že klasický zákazník má iné tempo, ale zároveň extrémne rastie last mile delivery a celá kuriérska infraštruktúra. Tak sme naše know-how preniesli práve tam. Počas čipovej krízy a neskôr po vypuknutí vojny na Ukrajine sa zase zvýšil dopyt po logistike, po osobnej doprave, po servise. A my sme sa vedeli adaptovať. To je podľa mňa kľúčové slovo dneška: adaptácia. Čím rýchlejšie a presnejšie sa dokážeš prispôsobiť trhu, tým lepšie vieš prežiť a rásť.
Auto Impex dnes zastupuje veľmi široké portfólio značiek. Nie je to len osobná mobilita, ale aj úžitkové vozidlá, autobusy, hasičská technika. Ako dôležitá je táto šírka?
Je veľmi dôležitá. My zastupujeme Fiat, Nissan, BYD, Iveco, Magirus, Iveco Bus a ďalšie segmenty. Vďaka tomu vieme vyskladať riešenie pre veľmi rôznych klientov. Od fyzickej osoby cez firmu až po špecializované prevádzky a inštitúcie. Keď máš širšiu mozaiku produktov a služieb, vieš lepšie reagovať na meniace sa potreby trhu.
Ale nechcem, aby to znelo tak, že chceme mať nekonečný počet značiek. To vôbec nie. My nie sme firma, ktorá má ambíciu mať 12, 16 alebo 22 značiek len preto, aby ich mala. Pre nás je dôležité poznať našu zákaznícku bázu. Máme približne 33-tisíc zákazníkov. Vieme, kto sú, kde žijú, ako fungujú, aké majú potreby. A keď vidíme, že v určitom segmente máme dlhodobo medzeru, hľadáme značku, ktorá túto potrebu dokáže pokryť.
Pri zamestnancoch si spomenul jednu veľmi zaujímavú vec, že polovica ľudí vo firme je tam viac ako desať rokov. To je v dnešnej dobe veľmi silný údaj. A s tým súvisí aj váš projekt duálneho vzdelávania. Prečo ste sa rozhodli ísť do niečoho, čo býva skôr doménou veľkých korporátov?
V prvom rade treba povedať, že môj otec bol jedným z iniciátorov duálneho vzdelávania na Slovensku. Bol pri jeho implementácii a veľmi dlho na tom pracoval, ešte ako viceprezident Združenia automobilového priemyslu. On už pred mnohými rokmi videl, že nám bude chýbať kvalifikovaná pracovná sila. Že nebudeme mať dosť ľudí, ktorí vedia robiť remeslo kvalitne a zodpovedne. Duálne vzdelávanie je odpoveď na tento problém. Študenti dostávajú už od prvého ročníka príležitosť nastúpiť do programu a byť prakticky v kontakte so svojím budúcim zamestnávateľom. Dnes máme viac ako 40 učňov a ďalších 18 ľudí, ktorí už u nás po skončení školy pracujú.
Ako to funguje v praxi?
Väčšinou je to systém týždeň škola, týždeň prax. Študent príde k nám, má svojho inštruktora na dielni, a to, čo sa učí v škole, si môže hneď vyskúšať v realite. Môže ísť do lakovne, do karosárne, do mechanickej dielne, k autotronikom. A áno, sú za to platení. To je dôležité povedať. Nedostávajú len skúsenosť, ale aj odmenu. Samozrejme, nikto nepríde zo školy a hneď mu nepovieš: choď robiť na aute. Je to proces, je tam veľa overovania, postupného učenia, zodpovednosti. Ale keď chceš človeka niečo naučiť, musíš mu dať šancu niesť primeranú zodpovednosť. Nie je vôbec výnimočné, že druháci a tretiaci už prezúvajú pneumatiky, samozrejme, pod dohľadom inštruktora. Takto sa učia skutočnú prácu na reálnych autách.
A čo je výborné, vznikli aj nadstavbové odbory. To znamená, že človek nemusí skončiť len ako autotronik či lakovník. Môže ísť ďalej, napríklad na prijímacieho technika alebo predajcu vozidiel. Dokonca nám teraz bude končiť prvý študent, ktorý začne ako vyštudovaný predajca vozidiel. Nastúpil pôvodne ako autolakovník a postupne zistil, že ho viac láka iný smer. Aj to je výborné, že mladý človek má priestor objavovať, čo ho naozaj baví.
Keď sa pozeráš na 35 rokov Auto Impexu, ktoré míľniky považuješ za najdôležitejšie?
Určite sú to jednotlivé značky, ktoré sme priniesli na Slovensko. Nissan bol obrovský míľnik. Potom Iveco ako doplnok k Nissanu. Následne Fiat a Alfa Romeo, Irisbus, Magirus, hasičská technika. Každá z týchto kapitol niečo znamenala, niečo otvorila, niekam nás posunula. A potom sú to aj nehnuteľnosti a prevádzky. Vo Vajnoroch máme centrálu, na Rožňavskej je autocentrum, ktoré je akousi výkladnou skriňou. V Trnave máme na Trstínskej ceste jedno z najväčších truck centier na Slovensku, s veľkou karosárňou a obrovským lakovacím boxom. V Spišskej Novej Vsi máme ďalšiu pobočku. Čiže firma nerástla len cez značky, ale aj cez priestor, technológiu a infraštruktúru. A dnes k tým novým míľnikom určite patrí BYD, Farizon a ďalšie veci, ktoré pripravujeme.
Poďme teda k BYD. Táto značka je dnes veľmi silno spojená aj s vaším menom. Ako sa vôbec začal príbeh BYD na Slovensku?
To je zaujímavý príbeh, lebo u mňa sa mnohé veci začínajú zvedavosťou. Som typ človeka, ktorý nemá rád, keď sa o niečom len veľa rozpráva. Keď ma niečo zaujme, chcem to ísť pozrieť, overiť, zažiť na vlastnej koži. Takto som to mal aj v iných životných situáciách. Keď bola migračná kríza v roku 2015, jednoducho som po robote sadol do auta a išiel do Budapešti na stanicu, aby som videl realitu, nie len názory. A rovnako to bolo s BYD. Dlhšie som sledoval BYD aj NIO, zaujímal ma technologický posun Číny, najmä v oblasti batérií a elektromobility. V roku 2018 som išiel do Číny. Pôvodne to bola cesta, ktorá bola spojená aj s cestovaním, so svojou partnerkou sme vždy mali radšej exotickejšie alebo netradičné destinácie. Ale pre mňa bolo dôležité vidieť Hongkong a Shenzhen, ktorý bol už vtedy vnímaný ako čínske Silicon Valley.
Prišiel som do showroomu BYD, začal sa rozprávať s predajcom, vysvetlil som mu, že som zo Slovenska a že ma zaujíma značka aj potenciálne partnerstvo. On ma následne poslal za šéfom predaja. Ten si ma vypočul a povedal, že ak to myslím vážne, mám ísť do fabriky a skúsiť sa tam porozprávať s človekom zodpovedným za Európu. Tak sme sadli do taxíka, dve hodiny išli do fabriky, tam sme chvíľu čakali a napokon za nami prišiel človek, ktorý mal Európu na starosti. Ukázali nám modelový rad, rozprávali sme sa a od toho momentu sa to celé začalo rozbiehať.
Na tom ma fascinovalo aj to, akí sú tí ľudia pragmatickí. Keď vidia reálnu príležitosť, chytia sa jej. Predstav si, že by si prišiel len tak do showroomu veľkej európskej značky a ešte v ten deň sa dostal do fabriky k človeku zodpovednému za expanziu. To by bolo takmer nepredstaviteľné. A práve toto mi veľa povedalo o ich nastavení. Potom sme ich roky bombardovali e-mailovými správami, sledovali vývoj, komunikovali. A v istom bode prišiel moment, keď sa rozhodli vstúpiť na slovenský trh a my sme boli top kandidát. Stali sme sa prvým dealerom pre Česko aj Slovensko. Dá sa teda povedať, že sme BYD na Slovensko priniesli.
A nie hocijako, váš showroom pôsobí ako vlajková loď.
Áno, a bola to pre nás aj otázka dôvery a záväzku. Nechceli sme to robiť len „na skúšku“. Chceli sme ukázať, že tomu veríme a že sme pripravení investovať. Mali sme prvý showroom schválený podľa najvyššieho štandardu v rámci širšieho regiónu – v Česku, na Slovensku, v Maďarsku aj Rakúsku. To je pre zákazníka dôležitý signál. Vidí, že za tým niečo je, že je to dlhodobý projekt.
Spomínal si aj expanziu BYD do ďalších miest. Chystáte nové prevádzky?
Áno. Máme ambíciu rozširovať sieť. V Trnave máme dočasnú pobočku, ktorú by sme chceli zmeniť na trvalú. V apríli budeme otvárať prevádzku v Bory Mall. A áno, showroom v nákupnom centre vyvoláva otázky, lebo na prvý pohľad sa to môže zdať zvláštne. Ale pointa nie je v tom, že si človek ide kúpiť nohavice a popritom si rovno odnesie auto. Pointa je v prístupe. Musíš byť tam, kde sú ľudia. Dnešný zákazník si recenzie prečíta, informácie nájde, porovná si parametre online. Ale ak chceš byť v jeho mentálnej mape, musíš byť viditeľný a prístupný. V nákupnom centre nemáš len „vystaviť autá“. Musíš prezentovať, zaujať, integrovať sa do priestoru, pracovať s pozornosťou a emóciou. Je to podobné, ako keď ide dieťa opakovane do hračkárstva. Nie vždy odchádza s hračkou. Ale keď príde deň, keď si ju naozaj ide kúpiť, pôjde tam, kde si ju už mnohokrát pozeralo. Presne takto funguje aj zákaznícke správanie. Najprv buduješ vzťah, dôveru a známosť. Predaj je až ďalší krok.
Veľkou témou posledných dní je nabíjacia stanica Flash Charger, ktorá by mala prísť do Bratislavy. Môžeme si vysvetliť, o čom sa tu vlastne bavíme?
Bavíme sa o technológii, ktorá by mala umožniť nabíjanie výkonom až 1,5 megawattu, teda 1500 kilowattov, samozrejme v píkovom momente. V praxi to znamená, že časť modelov do budúcna by mala vedieť nabiť energiu za veľmi krátky čas, v horizonte niekoľkých minút. To je obrovský posun. Samozrejme, ľudia si hneď predstavia, že pri takom výkone zhasne polovica mesta. Lenže princíp je v tom, že budú vytvorené bufferové úložiská, akési veľké powerbanky. Do nich sa bude energia priebežne ukladať nižším výkonom a potom sa z nich v správnej chvíli odošle vysoký výkon do vozidla. Čiže nejde o to, že by si v jednom okamihu brutálne zaťažil celú sústavu bez riešenia. Technologicky je to navrhnuté tak, aby to bolo implementovateľné do súčasnej infraštruktúry. A čo je tiež dôležité: nabíjačka by mala byť dostupná pre kohokoľvek, nielen pre vozidlá BYD. Ak príde človek s inou značkou, bude môcť nabíjať podľa toho, čo jeho auto podporuje. Čiže je to služba, nie uzavretý klub.
Keď však dnes pozrieme na súčasné portfólio, BYD ešte nemá modely, ktoré by takýto výkon vedeli naplno využiť. To sa má zmeniť?
Zatiaľ nie, ale zmení sa to. Veľmi zaujímavá bude značka Denza a model Z9 GT, ktorý by mal byť jedným z prvých áut na tejto architektúre. O detailoch predaja zatiaľ ešte nemôžem hovoriť, lebo v čase, keď sa o tom bavíme, sa veci ešte dolaďujú. Ale je zjavné, že BYD chce v Európe ukázať viac ako len základnú elektromobilitu. Chce ukázať technologickú filozofiu a silu.
Poďme späť k Auto Impexu. Aká je budúcnosť firmy z tvojho pohľadu?
Pre nás je dôležité, že máme naše heritage značky – Nissan, Fiat – a zároveň pracujeme s novými príležitosťami. Nissan tento rok prichádza s novou Microu, novým Leafom a faceliftovanou Ariyou. Ja osobne jazdím na modeli Ariya Nismo a veľmi ma to auto baví. Je tam emócia, komunita, história značky. To je niečo, čo má stále hodnotu. Zároveň pripravujeme viacero projektov. Chceme dokončiť a rozvinúť prevádzku v Trnave, otvárame Bory, plánujeme expanziu na stredné Slovensko. Na Rožňavskej chceme zjednotiť vizuál areálu tak, aby to bol jeden kompaktný priestor pre Fiat, Nissan aj BYD. Aby zákazník prišiel do prostredia, ktoré pôsobí premyslene a jasne ukazuje, že každá značka má svoje miesto, ale zároveň všetko patrí do jedného silného celku.
Keď sa dnes pozeráš na celý automobilový priemysel, čo ťa na ňom najviac fascinuje?
Miera inovácií. To je niečo neuveriteľné. Mám pocit, že automobilový priemysel dostal nový drive a že sa karty rozdávajú nanovo. Už neplatí, že niekto má svoje miesto automaticky garantované. Všetci musia znova dokazovať, čo vedia. A to je podľa mňa zdravé. Na Slovensku dnes máme okolo 15 čínskych značiek, tento rok vstupujú ďalšie, budúci rok zrejme ďalšie. Je jasné, že všetky neprežijú. Trh ich pretriedi. Ale bude sa selektovať aj na druhej strane. A podľa mňa je najdôležitejšie, že v konečnom dôsledku z toho vyhrá zákazník. Vyhrá ten, kto prinesie lepšiu kvalitu, lepšiu cenu, lepšiu zákaznícku skúsenosť a lepší servis.
Trh potrebuje konkurenciu. To je úplný základ. A zároveň vidíme, že sa mení aj pohľad na dealerov a služby. Pred pár rokmi sa veľa hovorilo o tom, že autá sa budú predávať cez internet, že dealer nebude potrebný. Mnohé tradičné automobilky týmto smerom chceli ísť. Prišli však nové značky, najmä z Číny, a povedali niečo úplne iné: my si dealerov vážime, chceme s nimi pracovať, chceme ich počúvať. A to je veľmi zaujímavý obrat.
Myslím si, že európske automobilky nezaniknú. Ale budú sa musieť viac sústrediť na služby, na hodnotu pre zákazníka, na schopnosť reagovať. Značková afinita už nie je taká automatická ako kedysi. Zákazník má viac informácií, viac možností, menej sentimentu a viac racionality. Preto vyhrá ten, kto bude vedieť počúvať a ponúknuť skutočnú hodnotu.
Čiže budúcnosť vidíš ako kombináciu tradície, adaptability a otvorenosti voči novému?
Presne tak. Myslím si, že bez tradície nevieš budovať dôveru, bez adaptability nevieš prežiť a bez otvorenosti voči novému nevieš rásť. Auto Impex je v tomto zmysle pre mňa príbehom kontinuity, ale nie stagnácie. Stojíme na hodnotách, ktoré sa nemenia – poctivá práca, služba zákazníkovi, prítomnosť pri ľuďoch, dôraz na kvalitu. Ale zároveň musíme mať odvahu skúšať nové veci, ísť do nových značiek, nových formátov, nových technológií. A možno práve preto ma moja práca dnes tak baví. Lebo mám pocit, že automobilový svet je opäť vo fáze, keď sa dá veľa vecí ovplyvniť. Keď sa dá byť pri zrode zmien. Keď sa znovu hrá o pozície, kvalitu a dôveru. A to je nesmierne živé prostredie.