Motor 2.3 VR5 od Volkswagenu je jedným z najzaujímavejších agregátov, aké automobilka vyvinula, vďaka unikátnej konštrukcii a zvuku.
Spojil kompaktnosť štvorvalca s charakterom päťvalcového motora a dodnes vzbudzuje diskusie medzi nadšencami techniky. Napriek svojim prednostiam však neprežil dlhšie obdobie výroby. Prečo vznikol, ako fungoval a prečo nakoniec zmizol? Volkswagen predstavil motor 2.3 VR5 v roku 1997 ako alternatívu k tradičným štvor a šesťvalcovým agregátom. Konštrukčne vychádzal z VR6, pričom využíval rovnaký úzky uhol valcov 15 stupňov, no počet valcov bol znížený na päť. Cieľom bolo vytvoriť kompaktný motor, ktorý ponúkne dobrú pružnosť, kultivovaný chod a jedinečný zvukový prejav.
VR5 sa spočiatku objavil v modeloch Passat B5 a Golf IV, neskôr aj v Borách a niektorých verziách Seat Toledo. Napriek technickej inovatívnosti si nikdy nezískal širokú popularitu. V porovnaní s cenovo dostupnejšími štvorvalcami bol drahší na výrobu a zároveň neponúkal taký výkon ako VR6. Po roku 2006 bol VR5 postupne vyradený z ponuky. Automobilový priemysel sa v tom čase čoraz viac zameriaval na menšie preplňované motory TSI, ktoré dokázali poskytnúť vyšší výkon pri nižšej spotrebe.
Technická špecifikácia a konštrukčné riešenia
VR5 využíval blok motora vyrobený z liatiny, čo mu dodávalo pevnosť a dlhú životnosť. Hlava valcov bola z hliníka a obsahovala dva vačkové hriadele. Ventilový rozvod DOHC zlepšoval plnenie valcov a účinnosť spaľovania. Charakteristickým znakom motora bolo nepravidelné zapaľovanie, ktoré vytváralo jedinečný zvuk pripomínajúci päťvalcové motory Audi.
Kompaktné rozmery umožňovali jednoduchšiu integráciu do priečne uložených pohonných jednotiek. Vďaka tomu sa VR5 zmestil aj do menších modelov, ako bol Golf. Oproti tradičným šesťvalcom mal nižšiu hmotnosť, čo prispievalo k lepšiemu rozloženiu hmotnosti a lepšej ovládateľnosti vozidla.
Motor pracoval s elektronicky riadeným viacbodovým vstrekovaním paliva, ktoré optimalizovalo spotrebu a výkon. Systém variabilného časovania ventilov (VVT) zlepšoval priebeh krútiaceho momentu v rôznych otáčkach. Mazanie zabezpečovalo olejové čerpadlo poháňané reťazou, pričom kvalitný olej predlžoval životnosť rozvodového mechanizmu.
Prvá verzia VR5 mala 10-ventilovú hlavu valcov a výkon 150 koní (110 kW). V roku 2000 prešiel motor modernizáciou. Dostala sa doň 20-ventilová hlava valcov a variabilné časovanie sacích ventilov, čím sa výkon zvýšil na 170 koní (125 kW). Tieto úpravy zlepšili priebeh krútiaceho momentu a zvýšili efektivitu spaľovania. Krútiaci moment bol dobre rozložený naprieč otáčkami, čo poskytovalo plynulú akceleráciu a príjemný zážitok z jazdy.
Hoci VR5 neponúkal výkon na úrovni modernejších preplňovaných motorov, jeho konštrukcia bola jedinečná. Spájal výhody kompaktného štvorvalca s hladším chodom päťvalcového motora. Aj vďaka tomu si získal skupinu nadšencov, ktorí oceňovali jeho technické riešenia a netradičný charakter.
Z hľadiska spoľahlivosti bol VR5 pomerne odolný motor, no mal svoje slabé miesta. Problémy sa týkali najmä zanesenia sacieho potrubia, opotrebovania rozvodovej reťaze a občasných porúch elektroniky. Najčastejšie sa kazili snímače vačkového hriadeľa, čo mohlo spôsobovať nepravidelný chod motora. Niektorí majitelia sa stretli aj s netesnosťami v chladiacom systéme, ktoré viedli k prehrievaniu agregátu. Pri vyšších nájazdoch sa mohli objaviť aj problémy s hydraulickými zdvihátkami ventilov, čo spôsobovalo klepanie motora.
Pravidelná údržba mala zásadný vplyv na životnosť VR5. Kvalitný olej a jeho včasná výmena pomáhali predchádzať nadmernému opotrebovaniu reťaze aj usadzovaniu karbónu v sacom potrubí. Mechanici odporúčali dôkladné čistenie sacieho systému každých niekoľko desiatok tisíc kilometrov, aby sa zabránilo poklesu výkonu.
Pokiaľ ide o dostupnosť dielov, Volkswagen stále vyrába niektoré komponenty pre VR5. Bežné súčasti, ako filtre, sviečky či snímače, sú ľahko dostupné. Pri špecifických dieloch, napríklad pri rozvodovej reťazi alebo dieloch hlavy valcov, je situácia komplikovanejšia. Niektoré originálne komponenty už nie sú v ponuke a jedinou možnosťou ostáva použitie dielov z druhej ruky alebo aftermarketových riešení. Majitelia týchto vozidiel preto čoraz častejšie čelia výzvam pri hľadaní originálnych súčastí. Na trhu sa síce objavujú alternatívne náhrady, no ich kvalita sa líši. Pri repasovaných dieloch závisí spoľahlivosť od výrobcu a spôsobu opravy. VR5 si stále drží svoju základňu fanúšikov, no jeho servisovanie si vyžaduje viac úsilia ako pri modernejších motoroch.
Prečo VR5 neprežil?
Náklady na výrobu – Konštrukcia VR5 bola drahšia ako pri tradičných štvorvalcoch. Použitie unikátnej hlavy valcov a špecifického usporiadania piestov zvyšovalo výrobné náklady. Výkon a efektivita pritom neponúkali dostatočne veľkú výhodu. Automobilka preto musela zvážiť, či sa ďalší vývoj oplatí.
Prísnejšie emisné normy – Ekologické predpisy sa sprísňovali a ich plnenie bolo čoraz náročnejšie. Aby VR5 spĺňal nové normy, potreboval by rozsiahle úpravy. Tie by ešte viac zvýšili výrobné náklady. Volkswagen preto radšej investoval do efektívnejších riešení.
Nástup preplňovaných motorov – Automobilový priemysel prechádzal na menšie turbom preplňované agregáty. Volkswagen začal uprednostňovať motory TSI, ktoré mali vyšší výkon a nižšiu spotrebu paliva. Technológia turbodúchadiel umožnila lepší pomer medzi výkonom, efektivitou a emisiami. Atmosférický VR5 tak stratil výhody.
Konkurencia vo vlastných radoch – Volkswagen mal v ponuke aj šesťvalce VR6. Tie ponúkali vyšší výkon a kultivovanejší chod. Zákazníci preto častejšie volili výkonnejšiu alternatívu. To postupne znížilo dopyt po VR5.
Obmedzené využitie – Motor VR5 sa objavil iba v niekoľkých modeloch. Poháňal napríklad Golf a Passat, no nebol vhodný pre všetky platformy. Obmedzené nasadenie znamenalo nižšiu návratnosť investícií. Aj to prispelo k jeho zániku.
Automobilový priemysel sa neustále vyvíjal. Nové technológie priniesli lepšie možnosti a VR5 stratil svoje miesto. Napriek jedinečnej konštrukcii a zaujímavému zvuku ho nakoniec nahradili modernejšie riešenia.
Záver
Hoci VR5 už nie je v ponuke, zostáva zaujímavou súčasťou histórie motorov Volkswagen. Kombinoval unikátnu konštrukciu s charakteristickým prejavom, no jeho technologická výnimočnosť nestačila na to, aby prežil vo svete downsizingu a prísnych emisných noriem. Dnes si ho cenia najmä zberatelia a automobiloví nadšenci, ktorí oceňujú jeho jedinečný charakter.