Klasickému triku „plný plyn a brzda pred radarom“ odzvonilo. Slovinsko po rokoch odkladov natvrdo spustilo úsekové meranie rýchlosti na diaľniciach. Pre vodičov smerujúcich na juh to znamená jedinú vec, pretože nové kamery neriešia okamžitú rýchlosť v jednom bode, ale počítajú vaše priemerné tempo na kilometrových úsekoch. O téme píše zurnal24.
Princíp celého systému je pomerne jednoduchý. Prvá kamera si pri vstupe na meraný úsek odfotí vašu tabuľku s evidenčným číslom a zapíše presný čas, druhá kamera na konci úseku spraví to isté. Počítač potom jednoducho prepočíta, ako rýchlo ste danú vzdialenosť prešli. Ak vám vyjde vyššia priemerná rýchlosť než povolená, do schránky vám dorazí pokuta. Za rýchlu jazdu pritom v Slovinsku hrozia sankcie od 40 až do 1 200 eur.
Kde presne si dať pozor
Certifikované kamery typu iCar5, ktoré snímajú vozidlá spredu a pokrývajú všetky jazdné pruhy, už naplno fungujú na štyroch vybraných úsekoch slovinskej diaľničnej siete.
Vodiči si musia dať pozor najmä na diaľnici A1 v úseku Logatec – Vrhnika v smere na Ľubľanu, čo je takzvaný uzavretý úsek bez medzilehlých výjazdov. Ďalšie merané úseky sa nachádzajú na diaľnici A2 medzi mestami Ljubljana-Brod a Vodice v smere na Kranj a tiež medzi Grosuplje a Ivančnou Goricou v smere na Novo Mesto. Štvrtým overeným úsekom je štajerská diaľnica A1 medzi Podmiljom a Ločicou v smere na Maribor.
A čo ak z diaľnice zídete skôr? Pri úsekoch, ktoré majú medzi prvou a druhou kamerou výjazdy, dokáže systém pokutovať len autá, ktoré prejdú okolo oboch meracích bodov. Ak teda z diaľnice odbočíte skôr, systém nemá druhý údaj a pokutu vám poslať nemôže.
Tam, kde je to najnebezpečnejšie, kamery vypnú
Hoci má nový systém upokojiť dopravu a zabrániť zbytočným zápcham, slovinskí novinári odhalili obrovskú slabinu celého projektu. Kamery totiž nebudú fungovať v úsekoch, kde sa pracuje na ceste alebo kde značky dočasne znížia rýchlosť, napríklad na 80 km/h. Teda presne v miestach, kde je prísne dodržiavanie rýchlosti najdôležitejšie pre bezpečnosť cestárov aj samotných šoférov.
Za touto absurditou stojí byrokracia a prísne zákony. Aby bola pokuta právne platná, rýchlosť na celom meranom úseku musí byť absolútne rovnaká. Ak by sa v strede úseku stavalo, štát by musel na každú zmenu rýchlosti namontovať ďalšie prenosné kamery. Druhým problémom je komunikácia. Zatiaľ čo v Rakúsku sa radary automaticky prispôsobia tomu, čo svieti na digitálnych značkách, v Slovinsku spravuje diaľnice diaľničná spoločnosť DARS, no pokuty rozdáva výhradne polícia. Tieto dva systémy spolu nekomunikujú, takže polícia nevie v radaroch len tak narýchlo zmeniť nastavenú rýchlosť.
Slovinský príklad inšpiruje aj susedov
Aj napriek týmto “muchám” sa o slovinský model intenzívne zaujímajú okolité štáty. Podobný systém úsekového merania chce na svojich najvyťaženejších diaľničných ťahoch zaviesť aj Maďarsko, kde chcú takýmto spôsobom zakročiť proti nebezpečným vodičom a znížiť nehodovosť
