Záverečná správa ministerstva dopravy odhaľuje komplexný obraz novembrovej nehody vlakov pri Pezinku. K čomu dospeli vyšetrovatelia?
9. novembra 2025, krátko pred pol ôsmou večer, sa na trati medzi Pezinkom a Svätým Jurom stretli dva vlaky: osobný vlak REX 1814 a vlak EX 620. To, čo malo byť rutinné križovanie, sa v priebehu niekoľkých sekúnd zmenilo na fatálnu zrážku. Podľa správy bolo 23 ľudí ťažko zranených, 104 utrpelo ľahšie zranenia. Materiálne škody presiahli tri milióny eur. Záverečná správa z vyšetrovania, ktorej celé znenie je k dispozícii TU, ukazuje, že bezprostrednou príčinou nehody bolo nerešpektovanie návestidla L4 v polohe „Stoj“.
Rušňovodič vlaku REX 1814 prešiel cez toto návestidlo, čím vošiel do postavenej vlakovej cesty vlaku EX 620. Následkom bola zrážka vlaku EX 620 do zadnej časti vlaku REX 1814. Takéto zlyhanie patrí medzi najzávažnejšie porušenia železničných predpisov. Návestidlo „Stoj“ znamená absolútny zákaz jazdy, pretože jeho ignorovanie znamená bezprostredné ohrozenie života.
Z výpovedí vyplýva, že rušňovodič si nebol vedomý, že prešiel zakázanú návesť. Domnieval sa, že má povolenie pokračovať. Tento omyl sa však stal osudným. Technické záznamy ukazujú dramatický priebeh posledných sekúnd. Vlak REX 1814 sa pohyboval rýchlosťou približne 60 km/h, zatiaľ čo vlak EX 620 dosahoval rýchlosť až okolo 140 km/h. Hoci rušňovodič vlaku EX 620 začal brzdiť, vzdialenosť už bola príliš krátka. Náraz nastal o 19:29. Energia zrážky bola obrovská – došlo k vykoľajeniu vozňov, deformácii konštrukcií a zničeniu častí vlakov.
Bezprostredne po nehode nasledovali minúty chaosu. Svedectvá cestujúcich hovoria o panike, kriku a snahe dostať sa von z poškodených vozňov. Niektorí sa pokúšali pomáhať zraneným ešte pred príchodom záchranárov. Záchranné zložky boli aktivované okamžite. Na miesto dorazili hasiči, zdravotníci aj polícia. Evakuácia zranených prebiehala v náročných podmienkach, zásah komplikovali poškodené vagóny, tma a obmedzený prístup k zraneným.
Zlyhal ľudský faktor
Vyšetrovanie jednoznačne poukazuje na ľudský faktor ako kľúčovú príčinu nehody. Rušňovodič urobil chybu tým, že prešiel návestidlo „Stoj“. Z výpovedí nevyplýva úmyselné porušenie predpisov. Skôr ide o kombináciu nepozornosti, možného zlyhania vnímania situácie a možno aj rutiny, ktorá viedla k podceneniu rizika. Zároveň sa ukázalo, že systém nebol dostatočne robustný na to, aby takúto chybu zachytil a zabránil jej fatálnym následkom.
Na trati fungoval systém ETCS (Európsky vlakový zabezpečovací systém), ktorý má práve takéto situácie eliminovať. V čase nehody bol však využívaný len v režime monitorovania, nie plnej kontroly. To znamená, že systém síce zaznamenával situáciu, ale automaticky nezasiahol tak, aby vlak zastavil. Ďalším faktorom bola komunikácia medzi personálom. Výpravca sa snažil kontaktovať rušňovodiča prostredníctvom rádiového systému GSM-R, no spojenie nebolo nadviazané včas. Záznamy ukazujú, že výstražné pokusy prišli len niekoľko sekúnd pred zrážkou, čo už bolo neskoro.
Podľa záverečnej správy z vyšetrovania samotná infraštruktúra nebola identifikovaná ako príčina nehody. Trať, výhybky aj signalizačné zariadenia mali fungovať správne. Hoci hlavnou príčinou bola chyba jednotlivca, správa upozorňuje aj na širšie problémy ako napríklad nedostatočné školenie a preverovanie rušňovodičov, slabú kontrolnú činnosť, nevyužívanie moderných bezpečnostných systémov naplno alebo na nedostatočnú komunikáciu v krízových situáciách.