Narušené dodávateľské reťazce, neistota na tradičných námorných koridoroch a tlak na rýchlejšie doručovanie nútia logistické spoločnosti hľadať nové riešenia. Skupina Geis preto zaradila do svojej ponuky arktickú námornú trasu, ktorá skracuje prepravu medzi Šanghajom a Hamburgom na polovicu.
Väčšina tovaru smerujúceho z Ázie do Európy sa tradične prepravuje cez Suezský prieplav. Udalosti posledných mesiacov však ukázali, že spoliehať sa výhradne na jeden významný dopravný koridor môže byť pre firmy rizikom. Komplikácie v oblasti Červeného mora, geopolitické napätie aj preťaženie prístavov dokážu výrazne predĺžiť dodacie lehoty a zvýšiť náklady.
Alternatívou môže byť takzvaná Arctic Route, teda severná námorná trasa vedúca arktickými vodami. Skupina Geis ju po novom ponúka zákazníkom ako doplnok ku klasickým námorným spojeniam medzi Áziou a Európou. Najväčším lákadlom je podstatne kratšia prepravná vzdialenosť. Spojenie medzi Šanghajom a Hamburgom cez arktické vody meria približne 15 750 kilometrov. Trasa cez Suezský prieplav má asi 20 500 kilometrov, zatiaľ čo obchádzka okolo afrického mysu Dobrej nádeje presahuje 25 500 kilometrov.
Cesta môže trvať iba 22 dní
Rozdiel vo vzdialenosti sa premieta najmä do času potrebného na prepravu. Podľa spoločnosti Geis môže cesta zo Šanghaja do Hamburgu po arktickej trase trvať približne 22 až 25 dní. Pri využití Suezského prieplavu treba počítať s takmer 40 dňami a plavba okolo mysu Dobrej nádeje môže zabrať viac ako 50 dní.
Takéto skrátenie dodacej lehoty môže byť dôležité pre firmy, ktoré potrebujú pružne reagovať na meniaci sa dopyt, rýchlo dopĺňať zásoby alebo dostať sezónny tovar do Európy v presne stanovenom termíne. Arktická trasa však podľa spoločnosti nemá tradičné námorné spojenia úplne nahradiť. „Súčasné dodávateľské reťazce vyžadujú stále väčšiu flexibilitu. Závažné narušenia na tradičných trasách ukazujú, že podnikanie sa nemôže spoliehať len na jeden scenár. Arktická trasa je odpoveďou na túto potrebu diverzifikácie,“ vysvetľuje Martin Tokič, Branch Manager Geis CZ Air+Sea.
V praxi tak môže ísť najmä o ďalšiu možnosť, ktorú podniky využijú v prípade problémov na bežných trasách alebo pri časovo citlivých zásielkach. Konkrétne riešenie sa má prispôsobovať typu nákladu, požadovanému termínu dodania a aktuálnej situácii na trhu.
Fungovať môže iba časť roka
Zásadným obmedzením severnej trasy zostáva jej sezónnosť. Vzhľadom na teploty, ľad a náročné poveternostné podmienky trvá plavebné obdobie približne od začiatku júla do októbra. Spojenie preto nemožno využívať počas celého roka. Pre dovozcov však môže byť práve toto obdobie zaujímavé. Tovar odoslaný z Ázie v lete alebo na začiatku jesene môže do Európy doraziť pred predvianočnou nákupnou sezónou, keď predajcovia a distribútori potrebujú rýchlo doplniť sklady.
Na plavby sa používajú špeciálne vybavené lode so zodpovedajúcou ľadovou triedou. Na kritických úsekoch im asistujú ľadoborce. Napriek tomu zostáva prevádzka závislá od aktuálneho počasia, ľadových podmienok a konkrétneho plavebného poriadku.
Ekologický prínos nie je automatický
Kratšia vzdialenosť môže znamenať nižšiu spotrebu paliva a potenciálne aj menšie množstvo emisií pripadajúcich na jednu zásielku. Pri arktickej preprave však nemožno automaticky tvrdiť, že je ekologickejšia než každá plavba cez Suezský prieplav. Výslednú bilanciu totiž ovplyvňuje druh plavidla, jeho pohon a vyťaženie, rýchlosť plavby, počasie aj potreba asistencie ľadoborcov. Osobitnou témou je samotná citlivosť arktického prostredia, v ktorom môže mať prípadná nehoda alebo únik paliva závažnejšie následky.
