Každý vodič pravidelne jazdiaci po diaľnici D1 medzi Bratislavou a Trnavou tento frustrujúci scenár dôverne pozná.
Úsek medzi Bratislavou a Trnavou ponúka tri jazdné pruhy v každom smere. Tento veľkorysý priestor mal pôvodne zaručiť maximálnu plynulosť, bezpečnosť a komfort pre všetkých šoférov.
Avšak realita každodenného dochádzania do hlavného mesta pripomína skôr bizarnú motoristickú paródiu. Pravý jazdný pruh totiž zíva prázdnotou na dlhých kilometroch pred vami. Naopak, stredný pruh praská vo švíkoch pod náporom desiatok osobných automobilov. Títo motoristi sa vlečú rýchlosťou 105 kilometrov za hodinu a odmietajú uhnúť doprava.
Následne sa v ľavom pruhu vytvárajú nebezpečné kolóny nervóznych a ponáhľajúcich sa vodičov. Šoféri v ľavom pruhu sa lepia na seba a riskujú reťazovú haváriu. Z trojprúdovej modernej diaľnice sa tak razom stáva preplnená dvojprúdovka s jedným nevyužitým pruhom. Preto stovky nahnevaných šoférov denne preklínajú bezohľadnosť a ignoranciu svojich kolegov. Tento slovenský fenomén navyše každým rokom naberá na intenzite a drasticky zhoršuje bezpečnosť.
Čo presne hovorí slovenský zákon o jazde v jazdných pruhoch
Slovenská legislatíva pritom v tejto konkrétnej otázke hovorí úplne jasnou a zrozumiteľnou rečou. Zákon o cestnej premávke totiž jednoznačne stanovuje pravidlo jazdy pri pravom okraji vozovky. Mimo obce musí vodič na ceste s viacerými pruhmi použiť vždy pravý pruh.
Ostatné pruhy smie šofér využívať výhradne na predchádzanie, obchádzanie prekážky alebo odbočovanie. Akonáhle motorista dokončí predbiehací manéver, musí sa bezpečne vrátiť späť do pravého pruhu. Bezdôvodná a trvalá jazda v strednom pruhu preto predstavuje jednoznačný dopravný priestupok. Zákon navyše nestanovuje žiadnu výnimku pre automobily idúce maximálnou povolenou rýchlosťou.
Ani rýchlosť 130 kilometrov za hodinu vám nedáva právo trvalo blokovať stredný pruh. Taktiež prítomnosť kamiónov v diaľke neoprávňuje vodiča k ignorovaniu voľného pravého pruhu. Pokiaľ máte pred sebou voľný priestor na niekoľko sto metrov, musíte sa zaradiť doprava. Sadzobník za tento priestupok dokonca predpisuje pokutu, avšak uplatňovanie tohto pravidla v reálnej policajnej praxi zostáva na Slovensku veľkou neznámou.
Podchádzanie sprava verzus legálna súbežná jazda v kolóne
Zúfalá situácia v strednom pruhu často provokuje ostatných vodičov k riskantnému správaniu. Mnohí šoféri totiž v zúfalstve predbehnú pomalšieho stredopruhára z pravej strany cez voľný pruh. Tento nebezpečný manéver sa v motoristickej terminológii nazýva podchádzaním z pravej strany.
Avšak slovenské dopravné predpisy predchádzanie vozidiel sprava na bežnej diaľnici striktne zakazujú. Vodič sa pri takomto konaní dopúšťa veľmi závažného a prísne posudzovaného priestupku. Predbiehaný šofér v strede totiž zvyčajne nesleduje pravé zrkadlo a môže do vás naraziť. Existuje však jedna veľmi dôležitá a zákonom povolená výnimka z tohto striktného pravidla.
Tou výnimkou je takzvaná súbežná jazda pri vzniku súvislých prúdov vozidiel na ceste. Pokiaľ sa vo všetkých pruhoch vytvoria súvislé kolóny, rýchlejšia jazda vpravo je legálna. V takej chvíli totiž zákon nepovažuje plynulý pohyb vozidla vpravo za zakázané predchádzanie. Hranica medzi legálnou súbežnou jazdou a zakázaným podchádzaním však býva veľmi sporná. Preto by motoristi mali radšej zachovať chladnú hlavu a neriskovať nebezpečné manévre vpravo.
Psychologický profil vodiča, ktorý tvrdohlavo odmieta pravý pruh
Prečo vlastne toľko slovenských vodičov tak vehementne a tvrdohlavo odmieta pravý pruh? Psychológovia aj dopravní analytici poukazujú predovšetkým na falošný pocit vyššieho komfortu a bezpečia. V strednom pruhu totiž motorista nemusí neustále riešiť pomalšie nákladné autá a kamióny.
Taktiež sa nemusí obávať áut pripájajúcich sa z diaľničných privádzačov a odpočívadiel. Tento vodič jednoducho zapne tempomat a prestane aktívne sledovať dianie okolo svojho auta. Okrem toho mnohí neskúsení šoféri vnímajú pravý pruh ako podradnú zónu pre nákladnú dopravu. Cítia sa menejcenne, ak by mali jazdiť v rovnakom pruhu ako ťažké kamióny.
Ďalšiu veľkú skupinu tvoria notorickí digitálni hriešnici s mobilným telefónom v ruke. Šofér píše správu na telefóne a stredný pruh mu poskytuje najväčšiu chybovú rezervu. Má totiž dostatok voľného miesta vľavo aj vpravo pre svoje nepresné riadenie. Táto zmes pohodlnosti, arogancie a nedostatku empatie paralyzuje celú premávku. Títo motoristi si vôbec neuvedomujú, aké obrovské nebezpečenstvo za sebou na diaľnici vytvárajú.
Prečo dopravná polícia radšej meria rýchlosť na rovinke
Kde sa v celom tomto každodennom chaose vlastne nachádza slovenská dopravná polícia? Hliadky dopravnej polície vídame takmer denne na rovnakých a prehľadných diaľničných úsekoch. Avšak ich aktivita sa zameriava takmer výhradne na statické meranie maximálnej povolenej rýchlosti.
Policajný radar na rovnom úseku totiž predstavuje najjednoduchší a najrýchlejší zdroj výberu pokút. Zmeranie rýchlosti je technicky nenáročné a dôkazová situácia býva pre policajtov úplne nepriestrelná. Naopak, dokazovanie bezdôvodnej jazdy v strednom pruhu vyžaduje podstatne viac času a námahy. Policajné vozidlo musí za previnilcom prejsť niekoľko kilometrov s aktívnym záznamom videa.
Hliadka musí jednoznačne preukázať, že pravý jazdný pruh bol počas celej doby prázdny. Vodič sa navyše môže ľahko vyhovárať na vyjazdené koľaje alebo obavu z prekážky. Preto policajné velenie radšej posiela hliadky vyberať hotovosť za rýchlosť bez zbytočných sporov. Výber peňazí tak v praxi definitívne dostáva prednosť pred skutočným riešením plynulosti. Výsledkom tejto dlhoročnej pasivity je rastúca bezohľadnosť na našich diaľniciach.
Ako bezdôvodná jazda v strede vytvára kolóny a ničí bezpečnosť
Mnohí vodiči v strednom pruhu si vôbec neuvedomujú fyzikálne dôsledky svojho sebeckého správania. Pomalé auto v strede totiž pôsobí na plynulý diaľničný prúd ako veľká prekážka. Každý vodič idúci rýchlejšie musí najprv pribrzdiť a následne sa preradiť do ľavého pruhu.
Toto zbytočné spomaľovanie a brzdenie spúšťa v premávke takzvaný harmonikový vlnový efekt. Desiate auto za pomalým vozidlom už musí zabrzdiť podstatne prudšie a intenzívnejšie. Dvadsiate auto v rade napokon úplne zastaví na nulu v plnej diaľničnej rýchlosti. Takto vznikajú záhadné diaľničné kolóny bez akejkoľvek zjavnej príčiny či dopravnej nehody.
Taktiež sa dramaticky zvyšuje počet nútených a rizikových prejazdov z pruhu do pruhu. Práve pri týchto zbytočných zmenách pruhov vzniká najviac kolízií a ťažkých nehôd. Jeden jediný pohodlný stredopruhár tak dokáže v priebehu niekoľkých minút zablokovať celý diaľničný ťah. Plynulosť dopravy pritom predstavuje základný pilier bezpečnosti na všetkých európskych cestách.
Riešenia a kultúra jazdy, ktoré Slovensko zúfalo potrebuje
Ako môžeme túto neúnosnú situáciu na slovenských diaľniciach konečne a úspešne vyriešiť? V prvom rade musí dopravná polícia zásadne zmeniť svoju doterajšiu filozofiu kontrolnej činnosti. Namiesto pasívneho merania rýchlosti na rovinách musia neoznačené policajné autá vyraziť priamo do premávky.
Prísne pokutovanie ignorovania pravého pruhu musí získať absolútnu a verejnú prioritu štátu. Zároveň potrebujeme masívnu vzdelávaciu kampaň zameranú na vodičov všetkých vekových kategórií. Autoškoly musia budúcim šoférom vštepovať zásadu voľného stredného pruhu od prvej jazdy. Na diaľničných elektronických informačných tabuliach by sa mali pravidelne objavovať jasné upozornenia.
Text o povinnosti jazdiť v pravom pruhu pomôže viac než abstraktné heslá o bezpečnosti. V susednom Rakúsku alebo Nemecku berú toto pravidlo šoféri s obrovskou a prirodzenou vážnosťou. Tamojší vodiči sa po predbehnutí kamióna okamžite a disciplinovane vracajú k pravému okraju. Pokiaľ nezmeníme náš prístup, ďalšie nové jazdné pruhy na Slovensku žiadnu plynulosť neprinesú. Začnime preto každý sám od seba a využívajme pravý pruh vždy, keď je voľný.
