Zavádzanie moderného vlakového zabezpečovacieho systému ETCS na slovenských tratiach postupuje pomaly a pri súčasnom tempe by trvalo celé generácie. Podľa nových prepočtov Útvaru hodnoty za peniaze by sa kompletná automatizácia kľúčových tratí dokončila až v 22. storočí. Vláda preto pripravuje zmenu prístupu, ktorá má celý proces zásadne zrýchliť.
Útvar hodnoty za peniaze upozorňuje, že ak by sa pokračovalo najmä v rámci rozsiahlych modernizácií tratí, tempo by zostalo na úrovni približne 14 kilometrov ročne. Čisto matematicky by tak zabezpečenie priorizovaných úsekov skončilo až okolo roku 2175. Ani hlavný dopravný koridor medzi Bratislavou a Košicami by v tomto scenári nebol hotový skôr než približne v roku 2045.
Miliardové náklady
Celková cena opatrení súvisiacich s automatizáciou tratí sa odhaduje na 2,4 miliardy eur. Do tejto sumy však nie sú započítané samotné vozidlá. Aby systém ETCS dokázal v praxi automaticky zasiahnuť a v prípade potreby zastaviť vlak, musí byť nainštalovaný aj priamo v rušňoch a jednotkách.
V prípade štátneho dopravcu ZSSK to znamená dovybavenie približne stovky vozidiel, čo si vyžiada ďalších približne 70 miliónov eur. Práve kombinácia infraštruktúry a vozidlového vybavenia je kľúčová pre to, aby systém fungoval ako plnohodnotná bezpečnostná ochrana.
Štát chce staviť na samostatné projekty
Riešením má byť výraznejšie využívanie samostatných projektov automatizácie, ktoré nebudú viazané na kompletné prestavby tratí. Tento prístup už vláda podporila schválením Akčného plánu zvýšenia bezpečnosti železničnej dopravy koncom roka 2025.
Podľa prepočtov by kombinácia modernizácií a samostatných ETCS projektov mohla umožniť plnú automatizáciu hlavného koridoru Bratislava – Košice ešte pred rokom 2035. Zvyšok prioritných tratí by sa mohol dostať pod zabezpečenie do roku 2050.
Takýto scenár však nie je lacný. Znamenal by potrebu presunúť z dostupných zdrojov v priemere približne 96 miliónov eur ročne výhradne na automatizáciu.
Útvar hodnoty za peniaze zároveň upozorňuje, že pri niektorých projektoch by sa mohli uplatniť aj alternatívne formy financovania, napríklad verejno-súkromné partnerstvá (PPP) alebo úvery. V takých prípadoch by museli prevádzkové úspory prevýšiť splátky, aby sa investície dlhodobo oplatili.