Ešte pred pár rokmi bolo Nemecko pre zvyšok Európy symbolom stability, výkonu a priemyselnej sily. Bola to ekonomika, na ktorú sa spoliehali celé dodávateľské reťazce od automobiliek až po chemický priemysel. Dnes sa však čoraz častejšie objavuje otázka, či sa tento model nezačína rozpadať.
Nemecko čelí nepríjemnej kombinácii drahých energií, oslabujúcej výroby a masívneho prepúšťania vo firmách, ktoré ešte donedávna pôsobili ako nedotknuteľní giganti. Hoci sa to môže na prvý pohľad javiť ako problém Berlína, Frankfurtu či Wolfsburgu, realita je oveľa bližšie aj nám. Slovensko je na nemecký priemysel naviazané tak silno, že keď nemecký motor vynechá čo i len jeden takt, slovenský priemysel stráca ťah a končí v slepej uličke.
Energetická realita, ktorá dusí fabriky
Jedným z najväčších problémov dnešného Nemecka sú ceny elektriny a plynu. Priemyselné podniky tam platia za elektrinu približne 17 až 20 centov za kilowatthodinu, zatiaľ čo v Spojených štátoch alebo v Číne sa ceny pohybujú približne na polovici, uvádza levonova.energy. Na papieri to môže vyzerať ako rozdiel pár centov, ale v prípade veľkých výrobných závodov ide o obrovské sumy.
Pre chemické závody, hutníctvo alebo automobilový priemysel sú energie jedným zo základných nákladov. Ak je elektrina dlhodobo výrazne drahšia než u konkurencie, firmy si veľmi rýchlo začnú klásť nepríjemnú, ale logickú otázku: “Prečo vyrábať práve tu?” A presne to je dnes viditeľné v číslach aj v rozhodnutiach najväčších hráčov. Nemecko sa síce posunulo v oblasti obnoviteľných zdrojov a zelenšej energetiky, no cena za tento prechod je zatiaľ pre priemysel bolestivá.
Výrobcovia už totiž nemajú chuť dotovať drahý kontinent a svoje miliardy čoraz agresívnejšie otáčajú smerom k destináciám, kde im byrokracia a ceny energií nedržia nôž pod krkom. Kapitál totiž nepozná sentiment, nepozná vlajky a nepozná lojalitu. Kapitál pozná len kalkulačku a tej nemecký, respektíve európsky model, prestáva vychádzať.
Veľké značky škrtajú tisíce pracovných miest
To, čo ešte donedávna pôsobilo len ako varovanie ekonomických analytikov, sa dnes vo fabrikách mení na krutú realitu. Chemický gigant BASF už vo svojom hlavnom závode v Ludwigshafene zrušil približne 4 800 pracovných miest a zároveň investuje až 10 miliárd eur do nového výrobného komplexu v čínskom Zhanjiangu. Pre trh je to signál, že firmy čoraz častejšie presúvajú nové investície tam, kde sú náklady na energiu aj výrobu výrazne nižšie.
Ešte alarmujúcejšia je situácia v automobilovom a dodávateľskom sektore, ktorý je pre strednú Európu, vrátane Slovenska, absolútne kľúčový. Volkswagen hovorí o možnom zrušení až 35 000 pracovných miest, Bosch približne o 22 000, ZF Friedrichshafen ďalších 14 000. Keď sa tieto čísla spočítajú s dlhodobým vývojom, obraz je ešte menej optimistický. Medzi májom 2019 a februárom 2025 prišlo Nemecko celkovo o približne 361 000 priemyselných pracovných miest, informuje respublica.media. To už nie je krátkodobé ochladenie trhu ani bežná cyklická korekcia, ale výrazný zásah do samotného základu nemeckého hospodárskeho modelu, ktorý bol desaťročia postavený na silnej výrobe a exporte.
Pre Slovensko je to mimoriadne citlivá téma aj z praktického hľadiska. Naše automobilky, výrobcovia komponentov a strojárske firmy sú úzko naviazané na nemecký trh a jeho objednávky. Ak tam veľké koncerny znižujú výrobu alebo presúvajú investície mimo Európy, tlak sa môže pomerne rýchlo preniesť aj na slovenské podniky, export a pracovné miesta.
Závislosť nezmizla, iba zmenila adresu
Po odrezaní od ruského plynu sa Nemecko snažilo v rekordne krátkom čase prebudovať celý svoj energetický model. Formálne sa to podarilo, no realita je o niečo menej optimistická, než ako ju často prezentujú oficiálne vyhlásenia. Závislosť od jedného dominantného dodávateľa síce skončila, lenže problém sa v skutočnosti úplne nestratil, iba sa presunul na inú adresu.
Kým ešte pred rokom 2022 pokrývalo Rusko približne 55 % nemeckého dopytu po plyne, dnes sa hlavným dodávateľom najväčšej krajiny EÚ stalo Nórsko, ktoré podľa údajov nemeckého regulátora Bundesnetzagentur zabezpečovalo v roku 2024 už 48 % všetkých cezhraničných dodávok plynu do krajiny. Oproti roku 2023 je to nárast zo 43 %, čo len potvrdzuje, ako výrazne sa energetická mapa Nemecka zmenila, píše cleanenergywire.
Zvyšnú časť vo veľkej miere dopĺňa skvapalnený zemný plyn, teda LNG, dovážaný najmä zo Spojených štátov a cez terminály v západnej Európe. Samotné Nemecko pritom v roku 2024 spotrebovalo približne 844 terawatthodín plynu, čo predstavovalo medziročný nárast o 3,5 %. Viac než 60 % tejto spotreby smerovalo do priemyslu, zvyšok pripadal najmä na domácnosti, vykurovanie a teplú vodu.
Na prvý pohľad to môže vyzerať ako bezpečnejší a diverzifikovanejší model než v minulosti. V skutočnosti však ide stále o veľmi silnú závislosť od externých zdrojov a kritickej infraštruktúry. Nórske dodávky prúdia cez podmorské plynovody v Severnom mori, čo podľa odborníkov predstavuje nové bezpečnostné riziko. Stačí technický výpadok, sabotáž alebo geopolitické napätie v kľúčových tranzitných oblastiach a ceny môžu opäť prudko vyskočiť.
Presne to sa už viackrát ukázalo aj na trhu s LNG, kde ceny reagujú prakticky okamžite na vývoj na Blízkom východe či v Hormuzskom prielive. Pre ekonomiku, ktorá celé desaťročia stavala na relatívne lacnej energii a silnom exportnom modeli, je to veľmi nepríjemná kombinácia. Nemecko sa síce odstrihlo od Ruska, no energetická istota, na ktorej stáli jeho fabriky, zostáva aj naďalej krehká.
Slovensko je na Nemecko naviazané viac, než si mnohí uvedomujú
To, čo sa dnes deje v Nemecku, nie je pre Slovensko vzdialený ekonomický príbeh. V praxi ide o problém, ktorý sa môže veľmi rýchlo preniesť aj k nám, pretože naše hospodárstvo je s nemeckým trhom mimoriadne úzko prepojené.
Podľa údajov Štatistického úradu SR smerovalo v roku 2024 do Nemecka 22,8 miliardy eur slovenského exportu, čo predstavovalo 21,4 % celkového vývozu Slovenska. Nemecko si tak aj naďalej udržalo pozíciu nášho najdôležitejšieho obchodného partnera. Zároveň z neho Slovensko doviezlo tovary za 15,3 miliardy eur, pričom obchodná bilancia skončila pre nás s výrazne pozitívnym saldom na úrovni 7,5 miliardy eur.
Inými slovami, viac než každé piate euro, ktoré Slovensko zarobí na vývoze tovarov, je priamo naviazané na nemecký trh. A práve preto má spomaľovanie tamojšieho priemyslu pre našu ekonomiku oveľa väčší význam, než sa môže na prvý pohľad zdať.
Mimoriadne dôležitú úlohu pritom zohráva automobilový sektor. Osobné autá zostali aj v roku 2024 najväčšou exportnou položkou Slovenska s hodnotou 29,2 miliardy eur, hoci ich vývoz medziročne klesol o 1,2 miliardy eur a počet vyvezených vozidiel sa znížil o 8,3 % na 1,06 milióna kusov. Keďže veľká časť tejto výroby je priamo alebo nepriamo previazaná s nemeckými koncernmi a ich dodávateľskými reťazcami, akékoľvek obmedzenie výroby v Nemecku sa môže veľmi rýchlo prejaviť aj v slovenských závodoch.
Ak tam firmy škrtajú investície, znižujú kapacity alebo presúvajú výrobu mimo Európy, tlak sa neprenesie len na nemecký trh práce. Pocítiť ho môžu aj slovenské fabriky, dodávatelia komponentov, logistické firmy a v konečnom dôsledku aj export celej krajiny.
Taká je realita európskej priemyselnej prepojenosti. Keď sa spomalí nemecký motor, vibrácie sa veľmi rýchlo prenesú aj do Bratislavy, Trnavy, Žiliny či Nitry.