Dopravná nehoda vo firemnom aute sa v mnohých spoločnostiach stále vníma najmä ako poistná udalosť alebo technický problém. V realite však ide o ekonomický zásah, ktorý sa premieta do viacerých rozpočtových riadkov naraz.
Náklad nevzniká len v servise, ale aj vo výpadku človeka, logistike, administratíve, omeškaných zákazkách či v raste interného rizika. Na slovenských cestách polícia evidovala v roku 2025 spolu 11 634 dopravných nehôd, kým v roku 2024 ich bolo 11 434. Z dlhodobejšieho pohľadu je to stále menej než v roku 2018, keď ich bolo 13 902. Ako eliminovať dopravné nehody vo firme radí inštruktorka školy šmyku SuperDRIVE Lucia Solomon.
„Dopravné nehody sú jedným z najvýznamnejších, no často podceňovaných nákladových faktorov vo firmách. Organizácie síce systematicky riadia bezpečnosť na pracovisku, no riziká spojené s cestnou premávkou často zostávajú mimo ich pozornosti,“ hovorí Lucia Solomon zo školy šmyku a bezpečnej jazdy SuperDRIVE. Zároveň upozorňuje, že firmy pri nehodách často sledujú len poistné škody, no už menej pracujú s nákladom na kilometer, s dopadom na produktivitu alebo s vodičom ako rizikovým faktorom, s ktorým sa dá systematicky pracovať.
Európska komisia pritom dlhodobo upozorňuje, že cestné nehody majú aj makroekonomický rozmer. Ročné externé náklady dopravných nehôd v EÚ odhaduje približne na 280 miliárd eur, teda okolo dvoch percent HDP únie. Pre firmy je to dôležitý signál, že nejde o okrajovú tému bezpečnosti, ale o reálny ekonomický problém, ktorý sa skôr či neskôr prejaví aj vo výsledkoch hospodárenia.
Poisťovňa pokryje len časť príbehu
Najväčšou chybou manažmentu býva predstava, že výšku škody určuje najmä poistné plnenie a faktúra za opravu. Európske odborné podklady k bezpečnosti pracovnej dopravy upozorňujú, že skutočné náklady organizácií sú takmer vždy výrazne vyššie než samotné poistné nároky. Dôvod je jednoduchý. Do celkovej ceny nehody vstupuje čas manažérov, odstavené vozidlo, náhradná logistika, preplánovanie služieb, strata výkonu tímu aj reputačné riziko. Z pohľadu firmy teda nehoda nekončí v autoservise, ale pokračuje v prevádzke ešte dni až týždne.
Aj zahraničné dáta ukazujú, že pri pracovných dopravných nehodách sa náklady rýchlo dostávajú do vysokých súm. Americký NIOSH uvádza, že pracovné autonehody stáli zamestnávateľov 25 miliárd dolárov ročne, pričom priemerný náklad vyčíslil na približne 65-tisíc dolárov pri nefatálnom zranení a 671-tisíc dolárov pri smrteľnej nehode. Národná bezpečnostná rada v USA zároveň uvádza, že motorové vozidlá patria medzi najdrahšie príčiny odškodňovaných pracovných úrazov. Priemerný lost-time claim z dopravnej nehody dosiahol v rokoch 2022 a 2023 hodnotu 91 433 dolárov. Hoci ide o americké dáta, pre slovenské firmy sú dôležité ako orientačný benchmark: aj zdanlivo bežná nehoda vie mať náklad, ktorý ďaleko presahuje prvý odhad po obhliadke vozidla.
Pri škodových udalostiach firmy často podceňujú aj to, že poistná ochrana musí byť správne nastavená nielen na úrovni vozidla, ale aj na úrovni zamestnanca, ktorý služobné auto používa. „V prvom rade by malo mať každé služobné vozidlo platné povinné zmluvné poistenie zodpovednosti z prevádzky motorového vozidla a havarijné poistenie. Práve pri havarijnom poistení však firmy často podceňujú spoluúčasť, ktorá môže pri škodovej udalosti predstavovať citeľný náklad. Aj preto odporúčame, aby mal zamestnanec poistenie zodpovednosti pri výkone povolania s pripoistením škôd na služobnom motorovom vozidle, pretože podľa Zákonníka práce ručí za škodu spôsobenú zamestnávateľovi až do výšky štvornásobku hrubej mesačnej mzdy.
Ak napríklad vznikne na vozidle totálna škoda vo výške 40 000 eur a spoluúčasť pri havarijnom poistení je dohodnutá na úrovni 5 percent, teda 2 000 eur, práve túto sumu môže zamestnávateľ od zamestnanca vymáhať,“ hovorí Ing. Peter Šimko, výkonný riaditeľ Poistenie.sk, ktorý zároveň ešte dodáva, že ak dôjde ku škode z povinného zmluvného poistenia, pričom je klient (zamestnávateľ) v omeškaní s platením poistného, poisťovňa odškodní poškodeného, ale uplatní postih (regres) voči poistenému vo výške 100 % celej škody. Z toho vyplýva poučenie, že klient musí riadne a včas platiť poistné.
Podľa neho však len poistenie nestačí. Zamestnanec by mal byť zároveň poučený, ako má postupovať v prípade škody. Ak je vozidlo nepojazdné, mal by ihneď kontaktovať asistenčnú službu poisťovne a nespoliehať sa na to, že odťah zabezpečí niekto iný. Dôležitou súčasťou prevencie by podľa neho malo byť aj praktické vzdelávanie vodičov. „Každý zamestnanec, ktorý jazdí na služobnom aute, by mal aspoň raz absolvovať školu šmyku, ideálne v zime a na vozidle, ktoré reálne používa. Práve v bezpečnom prostredí si môže pod dohľadom profesionálnych inštruktorov vyskúšať zvládanie rizikových situácií, ktoré potom v premávke rozhodujú o škode aj o bezpečnosti posádky,“ tvrdí Šimko. „Poistné podmienky PZP a havarijného poistenia obsahujú rôzne výluky, napr. keď vodič po nehode “nafúka” alebo mu zistia nejakú drogu v krvi. V takom prípade poisťovňa odmietne poskytnúť poistné plnenie. Rovnako pri hrubom porušení pravidiel cestnej premávky (napr. jazdí v obci stovkou) môže poisťovňa krátiť poistné plnenie,“ vysvetľuje Šimko.
Dôležitý je aj účtovný a daňový rozmer. Nehoda môže znamenať nielen priamu škodu na majetku, ale aj časové rozlíšenie nákladov, riešenie spoluúčasti, náhradného vozidla, pracovnej neschopnosti zamestnanca či vymáhania škody. V praxi preto nie je podstatné len to, koľko poisťovňa preplatí, ale aj to, čo všetko zostane firme na stole ako vlastný náklad alebo prevádzková strata.
Koľko stojí nehoda, by mala vedieť každá flotila
Lucia Solomon upozorňuje, že firmy by nemali riadiť len nehody, ktoré sa už stali, ale najmä riziko, ktoré k nim vedie. To znamená pracovať s jazdným štýlom, únavou vodičov, plánovaním služobných jázd, časovým tlakom aj s motiváciou zamestnancov. Súčasťou tohto prístupu má byť aj meranie. Medzi základné ukazovatele patrí počet nehôd na milión najazdených kilometrov, náklady na nehodu, náklady na kilometer či náklady na jedného vodiča.
Európske odborné materiály odporúčajú plánovaný a systematický prístup k riadeniu pracovnej dopravy, vrátane vedenia zhora, stanovovania cieľov a práce s merateľnými ukazovateľmi. V tomto duchu vznikla aj norma ISO 39001, ktorá pomáha organizáciám zaradiť bezpečnosť cestnej premávky do riadenia firmy podobne, ako dnes firmy riadia kvalitu alebo BOZP. Ekonomický význam je zrejmý, čo firma meria, to vie porovnať, vyhodnotiť a zlepšovať. Čo nemeria, to sa jej v nákladoch vracia opakovane.
Dopravná nehoda nie je jednorazová nepríjemnosť, ale merateľná prevádzková strata. „Firmy, ktoré sledujú len poistné plnenie, vidia iba časť problému. Tie, ktoré si spočítajú aj výpadok práce, prestoje vozidiel, interný čas, reputačný dopad a opakované rizikové správanie vodičov, zistia, že skutočná cena nehody býva citeľne vyššia. A práve tam sa začína priestor na úsporu,” dodala Solomon.