Od 1. augusta 2026 vstupuje na Slovensku do platnosti významná novela zákona o povinnom zmluvnom poistení (PZP), ktorá prinesie rozsiahle zmeny pre majiteľov motorových vozidiel. Štát hneď od tohto termínu zároveň osloví približne 600-tisíc majiteľov nepoistených áut s výzvou na nápravu. Nové pravidlá majú obmedziť počet nepoistených vozidiel na cestách, zefektívniť výmenu údajov medzi poisťovňami a štátom a zároveň priblížiť Slovensko k štandardom vyspelých európskych krajín.
Na zmeny upozornila spoločnosť Allianz – Slovenská poisťovňa, ktorá zároveň zverejnila aktuálne štatistiky o škodách na vozidlách a vývoji nákladov na poistné plnenia.
Koniec tolerancie nepoistených vozidiel
Jednou z hlavných noviniek je sprísnenie kontroly vozidiel bez platného PZP. Od 1. októbra 2026 budú úrady prostredníctvom Evidencie vozidiel (EVO) automaticky identifikovať nepoistené autá a notifikovať okresné úrady. Vozidlá, ktoré zostanú bez poistenia viac ako 24 mesiacov, budú navyše úplne vyradené z evidencie
Okresné úrady zároveň získajú prístup k aktuálnym údajom o poistení vozidiel a budú môcť efektívnejšie postihovať porušenia zákona. Majiteľom nepoistených áut budú tak hroziť pokuty od 120 až do 900 eur.
Významnou zmenou bude aj rozšírenie kontrol a tak sa platnosť PZP nebude overovať iba pri cestných kontrolách, ale aj počas technických a emisných kontrol. Poisťovne budú povinné poskytovať údaje do centrálneho systému v digitálnej forme a v reálnom čase, čím sa odstránia viaceré administratívne nedostatky súčasného systému.
Podľa Allianz patrí Slovensko v rámci medzinárodného systému Zelenej karty medzi krajiny s najvyšším podielom nepoistených vozidiel. Kým na Slovensku sa podiel áut bez PZP pohybuje približne na úrovni 10 %, v Českej republike ide približne o 1,6 % a v Poľsku len o 0,8 %.
Dôvodom sú najmä prísnejšie sankcie v zahraničí – napríklad v Česku hrozí pokuta do cca 1 600 eur a denný poplatok za každý nepoistený deň, zatiaľ čo v Poľsku môže pokuta presiahnuť 2 200 eur. Práve prísnejšie sankcie a dôslednejšie kontroly majú tento rozdiel na Slovensku postupne znižovať.
Škody na vozidlách rastú, opravy sú čoraz drahšie
Poisťovne zároveň upozorňujú na výrazný rast nákladov spojených s dopravnými nehodami. Hoci počet poistných udalostí sa po pandémii stabilizoval, finančné náklady na ich riešenie dlhodobo rastú.
Pri havarijnom poistení vzrástol objem vyplatených škôd medzi rokmi 2019 a 2025 približne o 21 percent. Ešte výraznejší rast zaznamenalo povinné zmluvné poistenie, kde objem poistných plnení stúpol o viac ako 22 percent.
Priemerná škoda na vozidle sa za posledných sedem rokov zvýšila z približne 1 555 eur na viac ako 2 330 eur. Ešte dramatickejší vývoj nastal pri škodách na zdraví, kde priemerné náklady vzrástli z necelých 4 000 eur na viac ako 8 100 eur.
Za rastom nákladov stojí najmä technologická vyspelosť moderných automobilov. Aj menšia nehoda dnes často poškodí senzory, kamery, radarové systémy či ďalšie elektronické komponenty, ktorých výmena a kalibrácia sú výrazne nákladnejšie než pri starších vozidlách.
Najčastejšie nehody vznikajú v mestách
Štatistiky Allianz ukazujú, že väčšina poistných udalostí vzniká pri bežnej premávke. Približne 35 percent všetkých škôd spôsobujú zrážky s inými vozidlami. Ďalších približne 30 percent prípadov tvoria nárazy do pevných prekážok, ako sú stĺpy, zvodidlá, obrubníky či zaparkované autá.
Poškodenie čelných skiel predstavuje približne pätinu všetkých poistných udalostí. Naopak, stret so zverou, vandalizmus alebo škody spôsobené krupobitím tvoria iba menšiu časť poistných prípadov.
Regionálne dominuje Bratislava, kde vzniká takmer 20 percent všetkých poistných udalostí na vozidlách, za ktorou nasledujú Prešovský a Košický kraj. Poisťovne zároveň evidujú, že počet nehôd rastie počas zimných mesiacov v dôsledku zhoršeného počasia, šmykov a zníženej viditeľnosti. Letné nehody bývajú menej časté, no často spôsobujú vyššie finančné škody pre vyššie rýchlosti a intenzívnejšiu dovolenkovú dopravu.