Za nenápadným strešným oknom v osobnom alebo nákladnom automobile sa skrýva až 150 súčiastok, viac než 5 rokov vývoja a desiatky extrémnych skúšok.
Celkom nové technologické centrum spoločnosti Inalfa v Trnave nám odhalilo, ako sa z prvého ručne poskladaného prototypu stane systém schopný odolať horúčavám, mrazu, vibráciám, vode aj vysokým rýchlostiam. V jednej z hál na nás čakala karoséria bez čalúnenia, namiesto hladkého stropu bolo vidno koľajničky, motorčeky, káble aj mechanizmus tieniacej rolety. Zblízka sme tak mohli sledovať, čo sa pri bežnom stlačení tlačidla odohráva nad hlavami posádky, ak je moderné vozidlo vybavené panoramatickým strešným oknom s elektricky ovládanou roletkou. O niekoľko metrov ďalej na nás čakali klimatické komory, vibračné zariadenia aj miestnosť, v ktorej je ticho takmer fyzickým zážitkom.
To je stručný súhrn toho, ako vyzerala prehliadka nového centra Inalfa Roof Systems, ktoré holandská spoločnosť 16. septembra slávnostne otvorila v Trnave. Areál má sústrediť technické know-how pre európske aktivity firmy a vytvoriť zázemie pre viac ako stovku vysoko kvalifikovaných odborníkov. Dlhodobá investícia presahuje desať miliónov eur a výstavba centra trvala len 245 dní.
Od výroby k vývoju
Nové pracovisko spája vývoj, prototypovú výrobu, technickú validáciu, kvalitu, technickú podporu aj rozvoj odborníkov. Prezident a generálny riaditeľ Inalfa Roof Systems Georges Andary ho označil za priame predĺženie európskej centrály. Jeho úlohou má byť zjednocovať postupy, zrýchľovať riešenie technických problémov a postupne rozširovať kompetencie pre Európu aj ďalšie regióny.
Výber priemyselného parku v Trnave nadväzuje na priemyselnú tradíciu regiónu, polohu v centre automobilovej výroby a dostupnosť technických talentov. Inalfa má so Slovenskom dlhodobú skúsenosť, keďže už od roku 2010 prevádzkuje výrobný závod v Krakovanoch a patrí medzi významných zamestnávateľov v okrese. Podľa viceprezidentky Holandskej obchodnej komory na Slovensku Rebeccy van der Heijden je dôležité práve to, že zahraničná firma si Slovensko nevybrala len na výrobu produktov. Rozhodnutie vyvíjať, skúšať a inovovať tu produkty pre globálne projekty vníma ako prejav dôvery v domácich inžinierov, technické univerzity a priemyselnú tradíciu. Centrum zároveň ponúka odborníkom možnosť pracovať na medzinárodných technológiách bez toho, aby museli odísť do zahraničia.
Strešné okno nie je iba sklo
Firma založená v roku 1946 v Holandsku vstúpila do segmentu automobilových strešných systémov v roku 1974. Dnes pôsobí v 16 lokalitách, má päť inžinierskych centier a zamestnáva viac ako 3 500 ľudí. Od roku 2011 je súčasťou čínskej skupiny BHAP. Vyrába milióny strešných systémov pre osobné autá, SUV aj nákladné vozidlá a podľa vedenia firmy jej patrí v tomto odbore druhá priečka na svetovom trhu.
Sortiment siaha od otváracích a pevných panoramatických striech cez tieniace rolety až po strešné poklopy nákladných vozidiel. Firma vyvíja aj mechanizmus panoramatického displeja, ktorý môže obrazovku pre cestujúcich vzadu vysunúť a sklopiť. Spoločným menovateľom produktov je zážitok zo svetla, vzduchu a väčšieho priestoru v kabíne. Jednoduchý dojem však vytvára zložitá technika.
Jeden strešný systém pozostáva zo 100 až 150 komponentov. Každý treba navrhnúť, špecifikovať a overiť, potom ich spojiť tak, aby dlhé roky pracovali bez zadierania, netesností či rušivých zvukov. Počas prehliadky to ilustrovalo aj nenápadné ohybné tiahlo otváracieho mechanizmu s jemným textilným povrchom. Detail, ktorý majiteľ auta pravdepodobne nikdy neuvidí, no práve on znižuje trenie a hluk.
Najprv vznikne Frankenstein
V prototypovej hale vznikajú nové strechy ručne, často niekoľko rokov pred uvedením vozidla na trh. Inžinieri sa snažia využiť existujúce diely, v miestnej obrábacej dielni ich však podľa potreby skrátia, predĺžia, odfrézujú alebo zvaria. Výsledkom býva provizórny demonštrátor, ktorému technici s úsmevom hovoria Frankenstein. Na ňom si overia, či nový nápad vôbec funguje a či má zmysel posunúť ho do validácie a neskôr do sériovej výroby.
Citlivou operáciou je spojenie skla s rámom. Lepiaca hmota musí mať presne určenú hrúbku, polohu aj objem, aby strecha zostala tesná, no zároveň zvládla krútenie karosérie na nerovnej ceste a rozdielnu tepelnú rozťažnosť materiálov. V sériovej výrobe lepidlo nanáša automat, pri prototype rozhoduje presnosť ručnej práce. Zostavenie jedného kusu preto trvá niekoľko hodín. Hotová strecha sa následne osadí do výrezu skutočnej karosérie, aby skúšky čo najvernejšie napodobnili reálne používanie.
Z Dubaja na Nordkapp
Potom sa začína skúšobný maratón. Strešný systém absolvuje približne 30 až 40 samostatných alebo kombinovaných testovacích procesov. V klimatických komorách sa opakovane otvára a zatvára pri teplotách od mínus 40 stupňov až po extrémne teplo, podľa konkrétnej zákazníckej špecifikácie aj pri vysokej vlhkosti. Počas ukážky vládol v jednej komore arktický mráz, v druhej 80-stupňová horúčava pripomínajúca fínsku saunu. Pointa znie jednoducho: strecha má fungovať na ceste z Dubaja až na Nordkapp.
Odolnosť strechy sa neoveruje iba staticky. Počítače riadia státisíce cyklov otvorenia a zatvorenia, kontroluje sa tesnosť, hlučnosť, plynulosť pohybu aj správanie lepeného spoja pri rozdiele tlakov. Niektoré požiadavky zákazníkov rátajú s tým, že systém musí zostať bezpečný pri rýchlosti 320 km/h. Interné technické štandardy spoločnosti Inalfa, vybudované počas päťdesiatich rokov výroby strešných systémov, sú pritom neraz prísnejšie než požiadavky automobiliek.
Vibračné skúšky reprodukujú otrasy zaznamenané na skúšobnom okruhu alebo vytvorené počítačovou simuláciou. Zariadenie dokáže pohybovať strechou vo viacerých smeroch a súčasne ju vystaviť teplotám od mínus 40 do plus 80 stupňov. Aby chvenie nerozkolísalo celú halu, jeden zo strojov stojí na približne 95-tonovom betónovom bloku uloženom na vzduchových vankúšoch. Tu sa technika učí znášať dlažobné kocky, výtlky aj dlhodobé namáhanie bez poškodenia mechaniky.
Keď strecha prežije teplo, mráz a otrasy, prichádza na rad akustika. Do zvukovo izolovanej komory sa zmestí celé auto. Technici v nej hľadajú vŕzganie, drnčanie a iné zvuky, ktoré by rušili posádku. Vývoj sa však nekončí spustením sériovej výroby. Referenčné, takzvané zlaté vzorky zostávajú uložené podľa životného cyklu vozidla aj dve desaťročia. Ak sa po rokoch objaví nejaká otázka kvality, firma sa môže vrátiť k pôvodnej špecifikácii. Dlhý archív má osobitný význam pri nákladných vozidlách, kde sa rovnaké strešné okno môže vyrábať bez zásadnej zmeny aj 20 rokov.
Trnava ako spojovací bod
Centrum má firme pomôcť zvládnuť rastúcu zložitosť vozidiel aj tlak na rýchlejší vývoj. Inalfa chce v Trnave priťahovať skúsených odborníkov aj mladé talenty, prepájať ich so zahraničnými tímami a budovať pracovisko, ktoré bude prinášať vlastné zlepšenia a inovácie. Symbolicky to naznačil aj záver prehliadky, keď pod plachtou zostal ukrytý prvý prototyp, ktorý trnavský tím postavil počas uplynulého mesiaca. Vidieť sme ho nemohli, na trhu by sa mohol objaviť o štyri až päť rokov.
