Nielen čipy, batérie a elektromotory sú strategické produkty pre zabezpečenie rozmachu európskeho automobilového priemyslu. Rovnako dôležité sú aj pneumatiky.
Nenápadná súčiastka, bez ktorej sa nepohne ani jeden elektromobil, naftový kamión či poľnohospodársky traktor – pneumatiky. Nová štúdia upozorňuje, že narušenie dodávok surovín na ich výrobu by mohlo prerásť do celoeurópskeho hospodárskeho problému, ktorý by znamenal stratu až 250 miliárd eur.
Na pneumatiky si väčšina vodičov spomenie vtedy, keď ich zvyčajne dvakrát ročne musí prezúvať. Z pohľadu hospodárstva však predstavujú jeden zo základných predpokladov fungovania dopravy. Ak ich niet, hotové vozidlo nemôže opustiť výrobnú linku a opotrebovaný kamión nemôže pokračovať v rozvoze tovaru. Práve tieto súvislosti rozoberá najnovšia správa The Critical Importance of the European Tyre Industry. Vypracovala ju analytická spoločnosť Oxford Economics pre odvetvové združenie Tyres Europe.
Európa vyrába pneumatiky, kľúčovú surovinu však dováža
Podľa správy sa v Európskej únii v roku 2024 použilo približne 398 miliónov novo nasadených pneumatík. Približne 237 miliónov kusov pochádzalo z výroby v EÚ. Zvyšných 40 % tvoril dovoz. Pri osobných automobiloch bol podiel pneumatík vyrobených v Únii 69 %. Pri úžitkových vozidlách sa domáca produkcia a dovoz delili približne na polovicu. EÚ tak stále disponuje významnou výrobnou základňou, to však automaticky neznamená nezávislosť.
Najslabším miestom výrobného procesu je prírodný kaučuk. Európska únia je pri tejto surovine úplne závislá od dovozu. V roku 2024 pochádzalo 29 % dovozu z Thajska, 28 % z Indonézie, 17 % z Pobrežia Slonoviny, 10 % z Malajzie a 7 % z Vietnamu. Na päť krajín tak pripadalo približne 91 % dovozu. To je koncentrácia, pri ktorej môže problém vzdialený tisíce kilometrov rýchlo zasiahnuť európske fabriky. Napríklad nepriaznivé počasie a povodne v Thajsku a Malajzii v roku 2024 narušili produkciu a iné pestovateľské krajiny výpadok dokázali nahradiť len čiastočne. Aj z dôvodu týchto okolností narástli medziročne ceny kaučuku až o 43 %.
Čo by sa stalo pri vážnejšom výpadku?
Oxford Economics na tomto základe zostavila záťažový scenár na roky 2027 až 2029. Predpokladá súbeh extrémneho počasia a šírenia chorôb v juhovýchodnej Ázii, ktorý by znížil celosvetovú ponuku prírodného kaučuku o 13 %. Jeho cena by sa do roku 2028 dostala o 160 % nad úroveň scenára bez narušenia dodávok. Závažnejšia než samotná cena by bola fyzická nedostupnosť obutia. Autori štúdie predpokladajú približne šesťmesačné obdobie akútneho nedostatku pneumatík od posledného štvrťroka 2027 do konca prvého štvrťroka 2028.
Najvýraznejším prenášačom problémov by bola cestná nákladná doprava. Podľa správy v roku 2024 prepravila v Únii približne 13 miliárd ton tovaru a predstavovala 88 % vnútrozemskej nákladnej prepravy. Autori v krízovom modeli počítajú s dočasným vyradením približne 600-tisíc nákladných vozidiel. Efektívna kapacita nákladného vozového parku by tým klesla o 10 %, čo by sa premietlo do dostupnosti prepravy a jej nákladov.
Pneumatiky pritom tvoria približne len 1 % celkových vstupných nákladov priemyselnej výroby EÚ. Ich význam je však podstatne väčší. Ak chýbajú, problémom je odstavené vozidlo, neprepravený náklad a výroba, ktorá naň čaká. Pre ľudí sa tak kaučuková kríza neprejaví len vo vyšších cenách pneumatík, ale aj do cien bežného tovaru ako sú potraviny, spotrebný tovar či stavebné materiály. Zasiahla by aj ľudí, ktorí auto nevlastnia.
Automobilky bez obutia, farmári bez techniky
Ďalším zasiahnutým odvetvím by bola výroba vozidiel. Model počíta počas narušenia s obmedzením produkcie automobilov v EÚ o 6 %. Nedostatok pneumatík by komplikoval finálnu montáž a nechával výrobné linky stáť. Utrpelo by aj poľnohospodárstvo či stavebníctvo. Správa vyčísľuje, že šesť výrazne závislých odvetví – poľnohospodárstvo, letectvo, stavebníctvo, osobná doprava, poštové služby a cestná nákladná doprava – v roku 2024 zamestnávalo v EÚ spolu 30,5 milióna ľudí a priamo vytváralo približne 1,5 bilióna eur HDP.
Pri splnení predpokladov krízového scenára by hospodárstvo EÚ v rokoch 2027 až 2029 vytvorilo kumulatívne približne o 250 miliárd eur menej než pri vývoji bez narušenia dodávok. Za poklesom by stála slabšia spotreba, obmedzenie firemných investícií aj strata časti vývozu. Vyššie náklady by tlačili na ceny, zatiaľ čo problémy vo výrobe a doprave by oslabovali rast. Počet nezamestnaných by bol v roku 2028 podľa modelu približne o 400-tisíc vyšší než v základnom scenári. Dôsledky by pocítili aj verejné financie. Slabšia ekonomika by prinášala nižšie daňové príjmy a vyššia nezamestnanosť väčšie sociálne výdavky. Vládny dlh krajín EÚ by bol v roku 2028 v súhrne približne o 120 miliárd eur vyšší oproti scenáru bez výpadku.
Dovoz pomôže, ale nemusí vyriešiť všetko
Pri výpadku európskej výroby pneumatík by sme mohli dovážať viac hotových výrobkov. Správa pripúšťa, že zahraniční dodávatelia by mohli pomôcť udržať zásobovanie, ale zároveň upozorňuje na obmedzenia výrobných kapacít, lodnej dopravy, svetového dopytu a obchodných podmienok. Aj dovoz je totiž koncentrovaný. Podľa analýzy pripadalo v roku 2024 približne 41 % hmotnosti dovážaných nových pneumatík na Čínu. Nasledovali India s jedenástimi percentami, Turecko s deviatimi, Kórea s ôsmimi a Thajsko so siedmimi percentami. Pri celosvetovom výpadku kaučuku navyše samotná zmena krajiny, v ktorej vznikne hotová pneumatika, neodstraňuje nedostatok suroviny.
Druhý život pneumatík má strategický význam
Jednou z možností, ako znížiť spotrebu surovín, je protektorovanie. Pri tomto procese dostáva použiteľná kostra pneumatiky nový behúň. Správa ho spomína najmä pri pneumatikách nákladných vozidiel a autobusov, kde umožňuje využiť tú istú kostru opakovane. Podľa zverejnených údajov v správe môže protektorovanie znížiť spotrebu surovín až o 70 %.
