Prechádzka stredovekými uličkami, pozorovanie bublajúcich bahenných sopiek či pohár vína pri svahu, z ktorého šľahajú plamene. Aj takto môže vyzerať váš deň v Azerbajdžane, kam sa vôbec po prvý raz dostanete lietadlom priamo z Bratislavy.
Z bratislavského letiska odštartovalo historicky prvé priame pravidelné letecké spojenie Slovenska s Azerbajdžanom. Wizz Air lieta z bratislavského letiska do hlavného mesta Baku dvakrát týždenne, a to v stredu a v sobotu. Otvára sa tak možnosť vyraziť na niekoľkodňový pobyt alebo si dopriať celý týždeň objavovania krajiny ležiacou medzi Kaspickým morom a Kaukazom. Čo všetko Azerbajdžan a Baku ponúkajú?
Začať môžete napríklad v historickom jadre Ičeri Šeher. Staré mesto zapísané v UNESCO ukrýva Dievčenskú vežu, Palác širvánšáhov aj úzke uličky na príjemnú prechádzku. Nad mestom sa dvíhajú Plameňové veže a na brehu Kaspického mora sa rozprestiera promenáda, na ktorej pokojne strávite veľkú časť večera. Prehliadku Baku si naplánujte aj po zotmení, pretože pohľad na osvetlené moderné dominanty vytvára s historickým centrom pôsobivý kontrast.
Samostatnú zastávku si zaslúži Centrum Hejdara Alijeva od architektky Zahy Hadid. Jeho biela zvlnená stavba vyzerá, akoby sa pevný materiál na okamih zmenil na látku. Už exteriér je dôvodom prísť sa sem pozrieť, ale motoristov čaká malé prekvapenie aj vnútri. Súčasťou stálych zbierok je totiž aj kolekcia klasických automobilov.
Po stopách F1
Ak pri televíznej obrazovke z pretekov F1 v Baku rozmýšľate, ako sa monopost vôbec zmestí medzi historické múry a zvodidlá, návšteva mesta vám dá odpoveď. A možno vás tá šírka prekvapí ešte viac. Mestský okruh v Baku meria 6,003 kilometra a má 20 zákrut. Najznámejšia pasáž pri hradbách sa v okolí ôsmej zákruty zužuje na len 7,6 metra. Na opačnom konci zážitku sú dlhé rýchle úseky pri nábreží. Formula 1 sem prvýkrát zavítala v roku 2016, ešte keď niesla názov Veľká cena Európy.
Motoristická história Azerbajdžanu sa však začala oveľa skôr než príchodom formuly 1. V oblasti Bibi-Heybat môžete navštíviť zrekonštruovaný historický ropný vrt z roku 1846. Baku totiž patrilo ku kľúčovým centrám raného ropného priemyslu a jeho bohatstvo dodnes vysvetľuje mnohé z toho, čo v meste uvidíte.
Približne 60 kilometrov južne od Baku leží Gobustan. Nájdete tu tisíce skalných rytín zachytávajúcich zvieratá, ľudí, lov aj dávny spôsob života. Výlet môžete spojiť s bahennými sopkami v okolí. Namiesto žeravej lávy ale budete sledovať sivé bahno, plynové bubliny a malé krátery. V pustej krajine pôsobia takmer mimozemsky a patria k zážitkom, ktoré sa na fotografiách vysvetľujú ťažšie než naživo. Obľúbeným miestom je aj oblasť Dašgilu neďaleko Gobustanu. Na tento výlet je však lepšie využiť miestneho sprievodcu alebo organizovanú dopravu, najmä ak nechcete riešiť prístup k jednotlivým lokalitám.
Oheň, ktorý vyrastá zo zeme
Prezývka „krajina ohňa“ má v Azerbajdžane veľmi konkrétnu podobu. Na Abšeronskom polostrove nájdete Yanar Dag, miesto, kde prirodzene unikajúci plyn živí plamene na svahu. Nečakajte žiadny horiaci horský masív, ale súvislý pás ohňa pri zemi. Aj v tejto mierke je ale pohľad naň nezvyčajný. Do rovnakého výletu môžete zaradiť aj chrám Atešgah v Surachani, ktorý je spojený s históriou uctievania ohňa a pútnikmi z Indie. Uzavreté nádvorie, centrálny oltár a okolité priestory ponúkajú úplne inú atmosféru než moderné Baku.
Ak vás láka spoznávanie krajiny spoza volantu, do výberu zaraďte horský Lahidž, na mapách označovaný aj ako Lahij. Podľa azerbajdžanskej turistickej centrály sa nachádza približne tri hodiny jazdy od Baku a cesta k nemu vedie pôsobivým kaňonom. Na konci vás čakajú dláždené uličky, kamenné domy a remeselné dielne preslávené výrobkami z medi.
Ak chcete v Azerbajdžane stráviť viac dní, do programu si pridajte aj mesto Šeki, čo je sídlo pod svahmi Veľkého Kaukazu s históriou spojenou s Hodvábnou cestou. Hlavným lákadlom tu bude Chánov palác. Jeho farebné okná vytvorené technikou šebeke pozostávajú z drevených dielikov a skla poskladaných bez klincov a lepidla.
