Mercedes-Benz vstupuje do ďalšej fázy svojej produktovej ofenzívy. Do konca roka 2027 plánuje predstaviť viac než 40 nových modelov a súčasne potvrdzuje, že budúcnosť nevidí iba v jednom type pohonu.
Namiesto jednostranného prístupu stavia na technologickej rozmanitosti, ktorá zahŕňa plne elektrické vozidlá aj moderné hybridné modely. Automobilka tvrdí, že zákazníci na rôznych trhoch majú rozdielne potreby, a preto chce ponúknuť najvhodnejšie riešenie pre každého vodiča.
Podľa viceprezidenta vývoja pohonných jednotiek Jörga Bartelsa práve pohon najvýraznejšie formuje charakter automobilu. Mercedes preto investuje do technológií, ktoré majú prinášať nielen technickú vyspelosť, ale aj intuitívny a emocionálny zážitok z jazdy.
Vývoj založený na reálnych dátach
Základom novej stratégie sú dáta získané z miliárd anonymizovaných kilometrov, ktoré vozidlá Mercedes-Benz najazdia v bežnej prevádzke. Automobilka tak presne sleduje správanie vodičov, ich jazdné návyky, akceleráciu, používanie prívesov či jazdu v kopcovitom teréne. Tieto údaje následne využíva pri vývoji nových pohonných systémov.
Vývoj sa začína rozsiahlymi počítačovými simuláciami, v ktorých inžinieri testujú rôzne kombinácie výkonu, krútiaceho momentu, prevodov a softvérových nastavení ešte pred výrobou prvých komponentov. Nasledujú laboratórne skúšky na testovacích stoliciach a až potom overovanie v reálnych vozidlách. Cieľom je zabezpečiť, aby každý Mercedes ponúkal rovnaké hodnoty bez ohľadu na druh pohonu: komfort, bezpečnosť, presnosť a istotu za volantom.
Modulárna architektúra pre spaľovacie aj elektrické modely
Mercedes-Benz stavia všetky nové pohonné jednotky na princípe modulárnosti. Vďaka vysokému podielu spoločných komponentov dokáže značka efektívnejšie vyvíjať nové modely a zároveň pružne reagovať na požiadavky trhu. V prípade hybridných modelov využíva rodinu motorov FAME (Family of Modular Engines), ktorá zahŕňa benzínové aj naftové agregáty s podporou systému ISG 2.0. Tieto pohony sa objavia v širokom spektre modelov od kompaktného GLA až po luxusnú triedu S.
Rovnaká filozofia platí aj pri elektromobiloch. Mercedes vyvinul modulárnu elektrickú architektúru vychádzajúcu z technologického programu VISION EQXX. Tá sa bude využívať v modeloch CLA, CLA Shooting Brake, GLB, GLA, GLC či elektrickej triede C. V ďalšom kroku sa 800-voltová technológia rozšíri aj do väčších vozidiel vrátane tried E a S.
Kľúčovým prvkom elektrických modelov je nová elektrická pohonná jednotka EDU 2.0, ktorú Mercedes-Benz vyvinul a vyrába vo vlastnej produkčnej sieti. Pohon bol od začiatku navrhnutý pre 800-voltovú architektúru a využíva polovodiče z karbidu kremíka na zvýšenie efektivity. Zaujímavosťou je dvojstupňová prevodovka s takzvanou „dog clutch“ spojkou, ktorá umožňuje spojiť vysoký krútiaci moment pri rozjazde s efektívnou prevádzkou pri vyšších rýchlostiach. Výsledkom má byť lepšia kombinácia dynamiky, maximálnej rýchlosti a nízkej spotreby energie.
Nová generácia batérií s vyššou energetickou hustotou
Batérie zostávajú jednou z hlavných oblastí vývoja. Mercedes-Benz pracuje na viacerých typoch článkov, ktoré majú priniesť vyššiu energetickú hustotu, kratšie časy nabíjania a nižšie náklady na výrobu.
Významnou novinkou je kombinácia chemického zloženia LMO a NMC, ktorá zvyšuje podiel mangánu a súčasne znižuje potrebu drahšieho niklu a kobaltu. Automobilka zároveň vyvíja články technológie LNMO, ktoré by mohli fungovať pri napätí až päť voltov a potenciálne priniesť približne o 30 percent vyšší dojazd v porovnaní s dnešnými LFP batériami pri podobnej hmotnosti.
Pevné elektrolyty sa približujú k sériovej výrobe
Mercedes-Benz pokračuje aj vo vývoji takzvaných solid-state batérií. V spolupráci so spoločnosťami Factorial Energy a ProLogium už značka testovala lítium-kovovú batériu s pevným elektrolytom v modeli EQS. Testovacie vozidlo absolvovalo trasu zo Stuttgartu do švédskeho Malmö v dĺžke 1 205 kilometrov bez dobíjania, čím demonštrovalo potenciál novej technológie pre mimoriadne dlhý dojazd.
Aktuálne prebiehajú ďalšie skúšky novej generácie článkov zamerané na bezpečnosť, výkon a tepelné vlastnosti s cieľom posúdiť ich vhodnosť pre budúcu sériovú výrobu.
Formula 1 pomáha aj bežným modelom
Významnú úlohu pri vývoji zohráva aj spolupráca s divíziou Mercedes-AMG High Performance Powertrains v britskom Brixworthe, ktorá vyvíja pohonné jednotky pre tím Mercedes-AMG PETRONAS Formula 1. Prenos technológií zo sveta motoršportu sa neobmedzuje iba na jednotlivé komponenty, ale zahŕňa aj vývojové procesy a know-how.
Najnovším príkladom je elektricky poháňané turbodúchadlo použité v novom štvorvalcovom motore M 252 LS. Agregát dosahuje výkon 170 kW a spolupracuje s 48-voltovým systémom. Elektrické turbo s výkonom 5 kW zlepšuje reakcie motora v celom rozsahu otáčok, zároveň znižuje spotrebu paliva a dokáže získavať energiu z výfukových plynov.
Podľa Mercedesu nový motor v modeli GLB 250 zrýchľuje približne o desatinu sekundy rýchlejšie než predchádzajúca vrcholná motorizácia, pričom produkuje o 17 percent menej emisií CO₂.
Mercedes verí v spojenie viacerých technológií
Z najnovšej stratégie Mercedes-Benz je zrejmé, že automobilka neplánuje vsadiť všetko na jednu kartu. Namiesto toho rozvíja súčasne elektrické pohony, hybridné technológie aj nové generácie spaľovacích motorov. Práve schopnosť ponúknuť zákazníkom riešenie podľa ich individuálnych potrieb považuje značka za svoju konkurenčnú výhodu. V čase, keď sa mnohí výrobcovia orientujú výlučne na elektromobilitu, Mercedes-Benz stavia na presvedčení, že budúcnosť mobility bude ešte dlhé roky technologicky rozmanitá.
