Nemecký automobilový priemysel dostáva ďalšiu tvrdú ranu. Mercedes-Benz, jedna z najvýznamnejších automobilových značiek sveta, pristupuje k radikálnemu kroku, ktorý ešte donedávna pôsobil ako málo pravdepodobný scenár. Automobilka pozastavuje všetky ďalšie investície do svojich nemeckých závodov a čoraz otvorenejšie hovorí o možnosti zatvorenia niektorých výrobných prevádzok.
Nejde pritom iba o účtovné škrty či odklad modernizácie výrobných liniek. V hre je totiž zásadná otázka, akú úlohu bude mať Nemecko v globálnej výrobnej stratégii značky s trojcípou hviezdou.
Päťnásobne drahšia výroba ako východiskový problém
Jedným z hlavných dôvodov, prečo Mercedes pristupuje k takémuto rozhodnutiu, sú náklady na výrobu. Podľa Michaela Schiebeho, člena predstavenstva zodpovedného za výrobu, môže jedna pracovná hodina v nemeckých závodoch vyjsť automobilku až päťkrát drahšie než v niektorých prevádzkach vo východnej Európe. Podobne výrazné rozdiely sa podľa neho prejavujú aj v administratívnych činnostiach.
V prostredí, kde automobilky zápasia s cenovým tlakom, nákladnou transformáciou na elektromobilitu a agresívnou konkurenciou čínskych výrobcov, sa takáto nevýhoda stáva čoraz ťažšie udržateľnou. Mercedes navyše potrebuje zlepšiť svoju ziskovosť a efektívnejšie využívať výrobné kapacity. Súčasné nákladové podmienky v Nemecku podľa vedenia jednoducho neumožňujú pokračovať v investovaní takým spôsobom, ako si to automobilka pôvodne predstavovala.
Rozhodnutie môže zmeniť mapu výroby Mercedesu
Uvedené rozhodnutie sa týka všetkých ďalších investičných záväzkov v nemeckých lokalitách. Dôležité však je, že už rozbehnuté projekty majú pokračovať. Neznamená to teda okamžité zastavenie výroby ani rušenie všetkých modernizačných aktivít. Automobilka však prehodnocuje budúce výrobné programy a investície, ktoré ešte neprešli do realizačnej fázy. Ešte nepríjemnejšie vyznievajú vyjadrenia personálnej riaditeľky Britty Seeger. Tá otvorene priznala, že vedenie musí podrobne preskúmať, ktoré nemecké prevádzky si Mercedes dokáže za súčasných podmienok ekonomicky dovoliť.
Zatváranie závodov označila za scenár, ktorému sa chce automobilka vyhnúť, zároveň však potvrdila, že túto možnosť už nemožno odkladať bokom. Ak sa rokovania so zamestnaneckými zástupcami nepohnú, automobilka môže pristúpiť k veľmi tvrdým opatreniam. Už v septembri pritom Schiebe zamestnancov upozornil, že bez dostatočného zníženia nákladov by mohlo dôjsť k zatvoreniu jednej automobilovej montážnej továrne a jednej prevádzky na výrobu pohonných jednotiek. Konkrétne závody zatiaľ pomenované neboli.
Maďarsko získava, Nemecko stráca konkurencieschopnosť
Zmena výrobnej stratégie pritom nie je iba teoretickou hrozbou. Mercedes v ostatných rokoch posilňuje svoje výrobné kapacity v zahraničí, pričom mimoriadne dôležitú úlohu zohráva maďarský závod v Kecskeméte. Práve tam automobilka rozširuje výrobu a presúva časť produkčných aktivít, ktoré by za iných okolností mohli pripadnúť nemeckým prevádzkam. Vedenie automobilky pritom argumentuje aj porovnaním s ďalšími krajinami. Podľa interných údajov sú výrobné pracovné náklady v maďarskom závode Kecskemét o 75 percent nižšie než priemer nemeckých tovární Mercedesu.
Rozdiely sa však netýkajú iba miezd. Významnú úlohu zohráva aj produktivita, pracovný čas a celkové náklady spojené s prevádzkou závodov. Automobilka chce preto od zamestnancov v Nemecku väčšiu flexibilitu. V rokovaniach sa objavuje požiadavka na predĺženie pracovného týždňa z tradičných 35 na 38 hodín bez zodpovedajúceho zvýšenia mzdy. Súčasťou plánovaných úspor má byť aj obmedzenie mimoriadnych odmien a ďalších zamestnaneckých benefitov. Cieľom vedenia je znížiť ročné náklady približne o 800 miliónov eur.
Odbory sa bránia, automobilka potrebuje šetriť
Takéto požiadavky, pochopiteľne, narážajú na odpor odborovej organizácie a radov zamestnanecov. Tie odmietajú predstavu, že by zamestnanci mali niesť dôsledky problémov automobilky prostredníctvom dlhšieho pracovného času a nižších odmien. Zároveň požadujú konkrétne garancie budúcej výroby a pracovných miest v nemeckých závodoch. Vedenie však nechce prisľúbiť ďalšie investície bez toho, aby sa najskôr zmenila nákladová štruktúra.
Vzniká tak začarovaný kruh. Zamestnanci požadujú istotu pracovných miest pred tým, ako pristúpia na ústupky, zatiaľ čo automobilka podmieňuje zachovanie výrobných kapacít práve dosiahnutím úspor. Rokovania zatiaľ nepriniesli zásadný posun a podľa vyjadrení vedenia sa rýchla dohoda momentálne nečrtá.
Mercedes dopláca aj na problémy na svetových trhoch
Situáciu navyše komplikuje celkový vývoj automobilového trhu. Mercedes čelí slabšiemu dopytu v Číne, ktorá patrí medzi jeho najdôležitejšie odbytištia, rastúcej konkurencii domácich výrobcov elektromobilov aj obchodným bariéram na americkom trhu. Automobilka zároveň investovala obrovské prostriedky do elektrifikácie, pričom nástup elektromobilov na niektorých trhoch ani zďaleka nenaplnil pôvodné očakávania. Finančné výsledky ukazujú, že tlak nie je iba hypotetický. Upravená prevádzková rentabilita divízie osobných automobilov dosiahla v treťom štvrťroku 2026 iba 2,5 percenta, zatiaľ čo v rovnakom období predchádzajúceho roka predstavovala 4,8 percenta. Mercedes navyše znížil celoročný výhľad rentability predaja osobných automobilov na dve až tri percentá.
Pre nemecký automobilový priemysel je tento vývoj mimoriadne nepríjemným signálom. Mercedes-Benz totiž nie je jediným výrobcom, ktorý prehodnocuje svoju domácu výrobnú základňu. Podobným problémom čelí aj Volkswagen a ďalší významní dodávatelia automobilového sektora. Ak sa nepodarí zvrátiť trend rastúcich nákladov a slabšej konkurencieschopnosti, dôsledky môžu presiahnuť hranice jednotlivých automobiliek. Éra, v ktorej bolo Nemecko automaticky považované za prirodzené centrum výroby prémiových automobilov, už nemusí pokračovať v doterajšej podobe. A trojcípa hviezda práve ukazuje, že ani jej domáca priemyselná tradícia nie je silnejším argumentom než ekonomická realita.
