Svet extrémnych automobilov má nového hráča, ktorý sa rozhodol zaútočiť na jednu z fundamentálnych konštrukčných zásad automobilového priemyslu.
Holandská spoločnosť Sanrivatti predstavila projekt One, jednomiestneho okruhového hyperšportu, ktorého najväčšou zvláštnosťou nie je ani 800-koňový atmosférický desaťvalec, ani ambiciózna pohotovostná hmotnosť. Pozornosť púta predovšetkým spôsob, akým v ňom bude vodič sedieť. Zabudnite na klasické športové sedadlo, pretože v tomto prípade sa počíta s polohou pripomínajúcou jazdca na superbiku.
Keď sa automobil začne navrhovať od vodiča
Za nezvyčajným projektom stojí zakladateľ Santiago Sánchez Rivero, ktorý pochádza z Uruguaja. Jeho spoločnosť sa rozhodla obrátiť zaužívaný postup vývoja vysokovýkonných automobilov. Namiesto toho, aby konštruktéri najskôr navrhli podvozok a následne doň hľadali vhodnú pozíciu pre vodiča, začali práve ľudským telom, jeho polohou a spôsobom, akým vníma pohyb vozidla. Výsledkom je koncepcia nazvaná Apex Position. Vodič sa v nej nachádza v centrálnej časti automobilu, pričom jeho telo smeruje dopredu a je uložené výrazne horizontálnejšie než v bežnom športovom automobile. Ruky smerujú k volantu pred ním, zatiaľ čo nohy sú umiestnené po stranách jeho tela.
Nejde teda o riadenie pomocou motocyklových riadidiel, ale o klasické automobilové ovládacie prvky v úplne netradičnom usporiadaní. Plyn a brzda sa budú ovládať nohami, podobne ako v klasickom automobile, lenže pedále budú umiestnené za vodičom. Sanrivatti od tohto riešenia očakáva lepší výhľad na trať, presnejšie vnímanie polohy automobilu a intenzívnejší kontakt medzi človekom a strojom. Podľa spoločnosti by tak vodič nemal byť iba pasažierom sediacim za volantom, ale aktívnou súčasťou celého mechanického systému. Zaujímavé je, že Sanrivatti nechce vodiča nechať úplne „ležať na bruchu“. Pri vysokom bočnom preťažení v zákrutách by takáto poloha predstavovala značnú fyzickú záťaž. Preto hľadali vhodný kompromis medzi ležaním a predkloneným posedom.
Desaťvalec od Judd má byť hlavnou atrakciou
Nezvyčajná ergonómia by však sama osebe nestačila na to, aby sa Sanrivatti One mohol zaradiť medzi najzaujímavejšie okruhové špeciály súčasnosti. O pohon sa preto postará atmosférický desaťvalec od britského špecialistu Judd Power. 5,5-litrová pohonná jednotka má dosahovať výkon 800 koní pri 9 000 otáčkach za minútu. Ide o techniku, ktorá svojím charakterom nadväzuje na svet motoristického športu a predovšetkým na éru vysokootáčkových pretekárskych motorov F1.
Motor bude uložený uprostred za vodičom. Výkon sa má prenášať výhradne na zadné kolesá prostredníctvom šesťstupňovej sekvenčnej prevodovky Hewland s radením páčkami pod volantom. Podľa zverejnených technických údajov sa počíta s maximálnou rýchlosťou 330 km/h. Vzhľadom na plánovanú suchú hmotnosť iba 1 100 kilogramov by mal byť pomer výkonu a hmotnosti mimoriadne pôsobivý.
Karoséria inšpirovaná stíhačkou aj dravým vtákom
Dizajn novinky kombinuje prvky okruhových prototypov s estetikou leteckej techniky. Prednú časť charakterizuje nízka a krátka kapota, úzke svetlomety a výrazne tvarované blatníky. Kabína je prekrytá jednodielnym krytom pripomínajúcim kokpit stíhacieho lietadla, ktorý sa má pri nastupovaní vyklápať smerom dopredu. Vzadu nechýbajú mohutné aerodynamické prvky a veľké zadné krídlo.
Pri vývoji karosérie sa konštruktéri inšpirovali aj sokolom sťahovavým pri strmhlavom lete. Otvorené bočné nasávacie otvory majú zabezpečovať prívod vzduchu a pomáhať s odvádzaním tepla od pohonnej jednotky. Technický základ má tvoriť karbónový monokok, odpruženie typu push-rod, karbónové brzdy AP Racing a kované horčíkové disky obuté do pretekárskych pneumatík Michelin.
Najväčšou výzvou nebude výkon, ale fyzika
Práve netradičná poloha vodiča však prináša množstvo konštrukčných komplikácií. Pri klasickom automobile sa hmotnosť človeka nachádza pomerne nízko a v pozdĺžnom smere je rozložená inak než v prípade riešenia Sanrivatti. Vyššie umiestnené ťažisko vodiča môže výrazne ovplyvniť správanie vozidla v zákrutách, ako aj nastavenie riadenia a odpruženia. Spoločnosť preto skúma aj systém GNS – teda „systém neutralizácie preťaženia“, ktorý by umožňoval pohyb hmotnosti vodiča v rámci automobilu počas jazdy.
Zaujímavé sú tiež výsledky simulácií, podľa ktorých má nová koncepcia poskytovať viac ako 3-násobne lepší výhľad na povrch pretekárskej trate v porovnaní s vybranými hyperšportami. Zatiaľ však ide iba o výsledky virtuálneho testovania, ktoré bude potrebné potvrdiť v reálnych podmienkach. Sanrivatti už má k dispozícii funkčný technologický prototyp, pričom ďalší vývoj smeruje k jazdným skúškam. Sériovú podobu chce automobilka pripraviť do roku 2030. Zatiaľ nepoznáme cenu ani plánovaný počet vyrobených kusov. Isté však je, že Sanrivatti One nebude automobilom pre každého. Okrem značnej fyzickej pripravenosti bude od budúcich majiteľov vyžadovať aj postupné zaúčanie do úplne nového spôsobu ovládania.
