Hondu CR-V aktuálnej generácie sme mali takto presne pred rokom v redakcii na dlhodobý test. Venovali sme sa jej skutočne podrobne, priniesli sme o nej viacero článkov aj videí, no pokiaľ by sme mali výsledný dojem zhrnúť čo najstručnejšie, tak áno, brali by sme ju do garáže všetkými desiatimi. Teraz je už na trhu modernizované prevedenie, takže čo všetko sa zmenilo? A bolo potrebné vôbec niečo meniť?
Po týchr rokoch na trhu je zrejmé, že dizajn vozidla je nadčasový, takže dizajnéri do celkového vizuálu auta zasiahli len minimálne. Zmeny sú naozaj kozmetické a museli by ste postaviť staršie a novšie prevedenie vedľa seba, aby ste spoznali rozdiely. Auto má teda po modernizácii čiernou farbou lakované strešné lyžiny, čierne kryty spätných zrkadiel a do rovnakej farby sa obliekla aj maska chladiča. Novinkou je tiež sivá farba karosérie, ktorú vidíte na fotografiách a v tejto aktuálnej konfigurácii vyzerá CR-V naozaj atraktívne a hodnotne.
Pre full-hybrid sú vyhradené 18-palcové disky kolies, plug-in hybrid štandardne vychádza z fabriky na 19-palcových kolesách. CR-V do zásuvky však naďalej nemôže disponovať pohonom všetkých kolies. Ak chcete, aby auto hrabalo všetkými štyrmi, musíte zvoliť práve hybridné prevedenie. Parametre pohonnej sústavy sa nemenili. Pod kapotou sa naďalej nachádza atmosférický benzínový štvorvalec pracujúci v Atkinsonovom cykle, ktorého výkon je v tejto konfigurácii relatívne nepodstatný, pretože kolesá roztáča najmä elektromotor s výkonom 135 kW a maximálnym krútiacim momentom 335 Nm.
Benzínový agregát slúži predovšetkým ako generátor energie, prostredníctvom spojky sa však v špecifických prípadoch dokáže pripojiť priamo na kolesá. Po otvorení kapoty ma zaujalo na pomery SUV-čiek relatívne vysoko vytiahnuté sanie, ktoré je príkladne utesnené gumeným tesnením. Na predné svetlomety sa treba zadívať troch dlhšie a objavíte v nich LED-kový modul vrátane matrixovej funkcie, ktorá v noci funguje veľmi dobre.
Batožinový priestor a zadné sedadlá
Ak sa presunieme dozadu a otvoríme piate dvere, nájdeme tu batožinový priestor so základným objemom 579 litrov. Čo sa týka jeho praktickosti, na trhu je konkurencia, ktorá ponúka praktickejšie riešenia, na druhú stranu nakladacia hrana tu je príjemne nízko, pod podlahou sa nachádza organizér na uloženie povinnej výbavy a drobnejších predmetov, čalúnenie je pekne vytiahnuté aj do bočných stien kufra a na bokoch sa nachádzajú aj menšie odkladacie priestory. Privítali by sme však možnosť niekam uložiť plató inde ako len nechať ho doma alebo v garáži, keď máte potrebu využiť celú výšku kufra.
Zadné sedadlá sú delené v pomere 60:40 a po ich sklopení nevznikne úplná rovina. Priestor na zadných sedadlách je však skutočne veľkorysý, sedáky sú príjemne dlhé, pekne podopierajú stehná aj vyšším osobám a cestovanie spríjemňuje aj možnosť polohovať operadlá. Okrem takých tých klasických prvkov ako sú napríklad výduchy ventilácie, USB-C porty, úchyty ISOFIX či lakťová opierka má Honda CR-V aj na zadných sedadlách nastaviteľné bezpečnostné pásy. Aj modernizované prevedenie si zachovalo široký nástupný otvor, keďže zadné dvere sa otvárajú prakticky do pravého uhla.
Pracovisko vodiča
Je celkom zaujímavé, že v rámci modernizácie Honda nezapracovala na omladení infotainmentu. Našimi očami, respektíve v porovnaní s konkurenčnými vozidlami pôsobí toto menu zastaralejšie, ale v Honde majú pravdepodobne hneď niekoľko dôvodov, prečo to netreba meniť a zákazníkom takýto jednoduchý, alebo nazvime to old school štýl vyhovuje. Na druhá stranu treba uznať, že je to prehľadné a predovšetkým vynikajúci je samostatný panel klimatizácie s analógovými ovládačmi. Samotný displej je na dnešnú dobu možno už príliš malý, čo je limitujúce najmä pri parkovaní a pri aktivovaní parkovacích kamier, ktoré takisto nie sú zrovna etalónom v kvalite poskytovaného obrazu.
Na pomery vozidiel SUV však Honda CR-V poskytuje vodičovi vynikajúci posed aj výhľad vpred a dokonca kvôli tenším A-stĺpikom aj šikmo vpred. Predné sedadlá môžu byť vyhrievané aj ventilované, sú nastaviteľné elektricky a majú dokonca aj pamäťovú funkciu, čo v prípade japonských áut nebýva úplne bežné. Praktickým prvkom je aj malé zrkadielko na strope, ktoré slúži na lepšiu kontrolu detských pasažierov sediacich vzadu. Spomenúť treba aj veľký dôraz na bezpečnosť posádky, pretože okrem takých tých typických vzduchových vankúšov má Honda CR-V vo výbave aj kolenný airbag pre spolujazdca.
Komfort jazdy
Čo sa týka jazdných vlastností, dovolím si napísať, že Honda CR-V je najlepšie jazdiacim autom vo svojom segmente, teda medzi mainstreamovými, neprémiovými a rodinne orientovanými SUV-čkami. Napriek tomu, že medzi hybridnou a plug-in hybridnou verziou je zásadný rozdiel a to ten, že druhá menovaná využíva adaptívny podvozok a klasický hybrid sa spolieha výhradne na klasické tlmiče, tak na istých druhoch nerovností ten podvozok, aj vďaka menším, len 18-palcovým kolesám s vysokým profilom pneumatík (60), funguje lepšie ako dvojnásobne drahšie autá na vzduchových podvozkoch.
Hoci komfort je na skutočne dobre úrovni, nijak zásadne tým auto netrpí ani v zákrutách. Keď CR-V opriete do zákruty, tak ono tam krásne drží a za volantom sa dá skutočne užiť aj poriadne zakrútený úsek trasy, hoci priznajme si, že toho výkonu tu je na dnešné pomery skromnejšie. Ale tento podvozok by určite dobre fungoval aj s podstatne výkonnejším agregátom. V drvivej väčšine prípadov nám výkon vozidla stačil a nenechajte sa pomýliť číselnými údajmi, 335 Nm v kombinácii s okamžitou reakciou na stlačenie plynového pedálu a pohonu všetkých kolies, ktorý zabezpečuje vynikajúcu trakciu, sú rozjazdy aj pružné zrýchlenia mimoriadne svižné. Kde sa už realita nedá priveľmi oklamať, je pružné zrýchlenie na diaľnici. Tu už treba počítať s určitou rezervou. Kým komfort prenášaný podvozkom je mimoriadne dobre, ani aplikáciou dvojitých skiel či vyšším počtom protihlukových materiálov sa nepodarilo úplne eliminovať aerodynamický hluk na diaľnici.
Honda CR-V boduje asistenčnými systémami. Adaptívny tempomat v kombinácii s udržiavaním vozidla v strede jazdného pruhu funguje veľmi dobre a pri dlhších cestách dokáže citeľne uľahčiť život. Praktickým pomocníkom je tiež zobrazenie priestoru vedľa vozidla na obrazovke infotainmentu. Po aktivovaní pravej smerovky sa na nej objaví záber kamery na spolujazdcovej strane, ktorý pomáha pri kontrole vedľajšieho pruhu. Podobné riešenie poznáme aj z modelov Hyundai, tie však obraz prenášajú na digitálny prístrojový štít. Umiestnenie v Honde mi subjektívne vyhovovalo viac, pretože pohľad pri radení do pravého jazdného pruhu prirodzene smeruje doprava, teda približne tam, kde by som aj tak hľadal vonkajšie spätné zrkadlo. Stačí pritom menšie pootočenie hlavy.
Pri návrate k pohonu sa prejavuje hlavný kompromis hybridnej sústavy: vyššia diaľničná spotreba. S citlivou pravou nohou sa dá jazdiť za 8,5 l/100 km, pri ustálenej rýchlosti 130 km/h však treba počítať skôr s hodnotou okolo deviatich litrov. Práve na diaľnici preto Honda CR-V nedokáže svoje hybridné prednosti využiť tak presvedčivo ako v pomalšej premávke.
Mesto je už jej podstatne prirodzenejším prostredím. Tu sa spotreba pokojne pohybuje okolo 5 l/100 km, čo je vzhľadom na veľkosť auta sympatický výsledok. Na okresných cestách sme jazdili do 6,5 litra, v menej priaznivých podmienkach sa hodnota posúvala k 7,2 l/100 km. Výsledný účet za palivo tak bude výrazne závisieť od toho, aké trasy s autom najčastejšie absolvujete.
Záverečný verdikt
Testovaná Honda CR-V v bohatej výbave, s pohonom všetkých kolies a klasickým hybridným pohonom bez externého nabíjania stojí niečo cez 50-tisíc eur. Je to veľa? V absolútnom vyjadrení určite nejde o malú sumu. Pri pohľade na dnešné ceny porovnateľných rodinných SUV však táto cenovka nepôsobí neprimerane. Aj v konkurencii modelov od Škody či Volkswagenu má Honda CR-V čo ponúknuť. Patrí medzi autá, pri ktorých mi vyhovuje celkové naladenie aj spôsob, akým komunikujú s vodičom. Osobitnú zmienku si zaslúži riadenie. V čase, keď mnohé nové modely kladú veľký dôraz na obrazovky a digitálne funkcie, sa občas vytráca pozornosť venovaná tomu absolútne kľúčovému: pocitu za volantom.
Honda na túto stránku auta nezabudla. Riadenie poskytuje čitateľnú spätnú väzbu a prispieva k pocitu istoty. Ako vodič máte vždy dobrú predstavu o reakciách vozidla a nemusí hádať, čo bude nasledovať po pohybe volantom. Táto predvídateľnosť je pre mňa dôležitá aj pri predstave situácie, v ktorej by bolo potrebné rýchlo zmeniť smer.
Nie pri každom testovanom aute si dokážem predstaviť, že by skončilo v mojej vlastnej garáži. Honda CR-V však medzi také autá nepochybne patrí. Vyhovuje mi tým, ako jazdí, ako reaguje na pokyny volantom aj ako pristupuje ku každodennému používaniu. Vyššiu diaľničnú spotrebu treba započítať medzi jej slabšie stránky, celkový dojem je však natoľko presvedčivý, že by som nad jej kúpou reálne uvažoval.
