Pred 10 rokmi predstavovali automobilky koncepčné vozidlá najmä na svetovo významných autosalónoch. Ukazovali nimi dizajnový smer, ktorým sa budú uberať v budúcnosti. Mnohé súčasné automobily sú ovplyvnené štúdiami práve z tohto obdobia. Aké koncepty boli pred 10 rokmi tými najkrajšími?
Audi Sport Quattro
V roku 2013 na oslavu 30 rokov vzniku rally špeciálu Audi Quattro predstavilo Audi koncept s názvom Sport Quattro. Na rozdiel od originálu, ktorý poháňal benzínový motor s výkonom 306 koní, mal koncept plug-in hybridný pohon s výkonom 700 koní. Quattro je v ponímaní značky Audi filozofia, nie iba technológia. A práve preto si koncept odniesol to najlepšie z pôvodného pra-quattra a pridal do takmer bezchybného šatu kus súdobej elegancie. Dizajn konceptu sa veľmi podaril, no možno zadná časť okolo “C stĺpika” by si z úcty k predkom zaslúžila ešte agresívnejší styling. Predok auta ľahko zapadol do modelovej rodiny Audi, no mäkko-oblé blatníky zmäkčovali vzhľad a trochu sa vzdialili od toho, čo “Quattro” symbolizuje.
Audi pri predstavení konceptu uviedlo, že predná maska prešla kompletným re-dizajnom a mala sa stať predzvesťou budúcich športovo ladených modelov nemeckej značky. Hranatý dizajn doplnený elegantnými svetlami s množstvom LED-diód a 21-palcové disky, ktoré majú 5-krát po dvoch lúčoch, oživujú športového ducha. Zadok auta je skrášlený veľkým krídlom, podčiarkujúcim šírku vozidla a CFRP difúzorom, ťahajúcim sa vysoko hore. V Audi, samozrejme, mysleli aj na funkčnosť a každodennú použiteľnosť vozidla, a preto ho vybavili kufrom s objemom 300 litrov.
Koncept dlhý 4602 milimetrov a s rázvorom takmer 2,8 metra má tie správne proporcie športiaku. Elegancia a športový duch vítajú pasažierov aj v kabíne, kde sa dizajnérom podarilo spojiť jednoduchosť a presnosť’ s eleganciou a kvalitou. Tmavé odtiene a čisté línie navodzovali dojem rýchlosti a použiteľnosti. Interiér ako taký bol zameraný na vodiča. Koncept bol vybavený škrupinami s výrazným bočným vedením. Na volante sa dajú meniť informácie zobrazovaných na virtuálnych displejoch. Originálny je koncept regulácie klimatizácie s ovládaním v jednotlivých výduchoch, čo umožňuje individuálne nastavenie pre všetkých pasažierov.
Audi namontovalo do konceptu Quattro plug-in hybrid s celkovým výkonom až 700 koní a krútiacim momentom 800 Nm, ktorý je posielaný cez 8-stupňovú prevodovku Tiptronic na všetky štyri kolesá. Pod kapotou spolupracuje štvorlitrová V8-čka dopovaná dvoma turbami s výkonom 560 koní a elektromotor s výkonom 140 koní. Lítium-iónová batéria vystačila na dojazd približne 50 km. Osemvalec bol vybavený funkciou vypínania štyroch valcov, pokiaľ’ neboli pre dosiahnutie požadovaných výkonov potrebné.
Napriek širokej aplikácii hliníka a karbónu bola hmotnosť konceptu postaveného na oceľovej platforme Audi A6 na dané obdobie veľmi vysoká. 1 850 kg sa nám na športovú jazdu zdalo pred 10 rokmi ako príliš, teraz sme pri mnohých športovo orientovaných vozidlách radi, ak ich hmotnosť neprekročí 2 tony. Ani tučnejšie proporcie nezabránili konceptu zrýchliť z pokoja na 100 km/h za 3,7 sekundy a dosiahnuť maximálnu rýchlosť za hranicou 300 km/h.
Hybridný osemvalec zatiaľ Audi do sériovej výroby ešte neprenieslo. Najsilnejšie plug-in hybridné pohonné systémy, ktoré nájdeme napríklad v modeloch A8 či Q8, dosahujú najvyšší výkon “len” 462 koní a s elektromotorom spolupracuje vidlicový benzínový šesťvalec.
POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE
Audi Nanuk
Niekto to rád studené. Ingolstadtská automobilka predstavila na IAA autosalóne vo Frankfurte nad Mohanom v roku 2013 koncept crossoveru s názvom Nanuk Quattro. Auto bolo vyvinuté v spolupráci s dizajnovým štúdiom Guigiaro a bolo určené pre všetky možné povrchy – na vybláznenie na okruhu, na pokojnú cestu a aj do ľahšieho terénu. Supervýkonný športiak s V10 a dvoma turbami spojil v sebe dynamiku auta s motorom uprostred, s jazdnými vlastnosťami GT-čka a prejazdnosťou SUV-čka. Čo však potešilo priaznivcov Audi najviac, bol motor. Dieselová V10, doplnená dvojicou turbodúchadiel, vyvinula celkovo 544 konských síl a astronomických 1000 Nm už od 1500 otáčok. Brutálny krútiaci moment posielal Nanuk cez posilnenú S-tronic sedemstupňovú prevodovku umiestnenú za motorom na všetky štyri kolesá.
Crossover vážiaci približne 1900 kilogramov vyšprintuje na stovku za 3,8 sekundy a zastaví sa až pri 305 km/h. Brzdenie z týchto absurdných rýchlostí mali na starosti obrovské karbón-keramické brzdy. Vďaka použitiu inovatívneho riadenia teploty a plynule regulovaného olejového čerpadla spotrebovala toto Audi len 7,8 litra nafty na sto kilometrov. Inovácie tu však neskončili, revolučné bolo aj adaptívne vzduchové odpruženie.
Vodič mal umožnené jedno z troch nastavení svetlej výšky: normálna, nižšia (znížená o 30 mm) alebo vyššia (zvýšená o 45 mm). Systém využíval informácie z navigačného systému a rýchlosti jazdy a prediktívne nastavoval podvozok. Napríklad počas jazdy po diaľnici zostal podvozok Nanuku znížený. Len čo sa však povrch vozovky zmenil napríklad na štrk, podvozok sa automaticky zvýšil. Inovácie postihli aj riadenie. Systém kombinoval osvedčené riadenie prednej nápravy, no v prípade potreby bolo možné, aby sa zadná náprava poodchýlila a uľahčila prejazd zákrutami.
Sebaistotou srší Nanuk hneď na prvý pohľad. Audi popisoval vzhľad Nanuku v čase premiéry ako nekompromisný a presný. Nanuk mal byť prvým z celkom nového dizajnového jazyka Audi. Predná mriežka chladiča má presné, šesťuholníkové proporcie a naznačovala vzhľad novej generácie R8. Agresívny vzhľad je v prípade Nanuku dotvorený mohutnými nasávacími otvormi či už na prednom nárazníku alebo za dverami.
Konštrukčne je Nanuk vybavený ľahkým hliníkovým priestorovým rámom, zvyšok komponentov je z uhlíkových vlákien. Rázvor auta je 2 710 mm, dĺžka 4 541 mm. Nanuk je široký 1 990 mm a vysoký (alebo skôr nízky) len 1 337 mm.
V interiéri sa dizajnéri zamerali čisto na účelovosť a všetko, čo nebolo potrebné, išlo preč. Všetky prístroje a budíky sú orientované na vodiča. Všetky nastavenia a informácie sú sústredené do virtuálneho kokpitu, dva malé displeje umiestnené pri Á-stĺpikoch nahrádzajú spätné zrkadlá. Čo sa týka materiálov, interiér je šantením hliníka, sivej kože a karbónu. Vyzeralo to, že nemecká automobilka bola pripravená vyslať do sveta auto ešte neexistujúcej triedy s prvotriednymi schopnosťami, vzhľadom pouličného bitkára, svetonázorom environmentalistu a s technológiou z Transformerov. Zostalo však iba pri koncepte, Audi totiž doteraz nenašlo odvahu poslať na cesty športovo orientovaný automobil s vyššou svetlou výškou, o naftovom pohone nehovoriac. Alternatívou s benzínovým motorom môže byť aspoň Lamborghini Huracán Sterrato.
POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE
Cadillac Elmiraj
Pamätáte si ešte na koncept ultra luxusného kabrioletu s označením CIEL? Tento automobil dobyl srdcia amerických priaznivcov vetra vo vlasoch. Jeho cena bola astronomická, no predsa len sa predalo niekoľko desiatok kusov tohto špeciálu. V roku 2013 sa Cadillac prezentoval podobným modelom, no tentokrát s pevnou strechou a s menom Elmiraj. Bol to pohľad na prácu dizajnérov, ktorí chceli verejnosti predstaviť svoju víziu luxusných automobilov budúcnosti.
V čom bolo toto športovo elegantné kupé tak výnimočné? Jeho dĺžka 5 207 mm sa približovala preslávenému Cadillacu DeVille, aj keď pol metra tu stále ešte chýbalo. Jeho výška 1 397 mm a šírka 1 930 mm sú v bežnej norme. Hmotnosť však bola prekvapujúco veľmi nízka, len 1800 kilogramov. Ťahúňom tohto dvojdverového grand coupé sa stal 4,5-litrový biturbo V8 agregát s výkonom 500 koní a krútiacim momentom 678 Nm.
Cadillac Elmiraj sa svojím dizajnom exteriéru ponáša na model CIEL. Mohutnú hranatú prednú masku tvorí lichobežníková pochrómovaná maska chladiča s veľkým znakom Cadillac uprostred. Dvojica jemných svetiel v tvare bumerangu masívnu masku zjemňuje. Jemne pôsobia aj hmlové svetlomety, ktoré sa nachádzajú na spodnej časti nárazníku a tvoria pomyselnú zvislú líniu s dennými svetlami. Predná aj zadná časť automobilu je formovaná do špica. Bočné časti Elmiraja nedostali od dizajnérov mohutné prelisy či extravagantné tvary. Aj to je odkaz predchádzajúcich modelov Cadillac. Jednoduchý navonok, luxusný vo vnútri. Automobil je postavený na 22-palcových hliníkových diskoch. Pod ich športovo tvarovanou konštrukciou sú ukryté karbón-keramické kotúče.
Interiér je na rozdiel od zovňajšku pastva pre oči aj tých najnáročnejších zákazníkov. Keď’ sa futurizmus na karosérii vôbec neobjavil, interiér sa potom pretransformoval do automobilu z ďalekej budúcnosti. Nie je to podmienené len použitím prémiových materiálov, ako napríklad ťavia koža či ručne brúsené brazílske drevo, ale je to hlavne v jeho prevedení. Začať môžeme škrupinovými sedadlami, ktoré sú tvorené jemnou kožou, dreveným základom a chrómovými doplnkami. Bezpečnostné pásy sú umiestnené na ich vrchnej časti. Je to podmienené aj tým, že nový Elmiraj nemá stredový stĺpik.
Automobil je určený pre štyroch pasažierov, miesta na sedenie je tu veľmi veľa. Prístrojová doska je tvorená trojicou displejov. Ten hlavný sa nachádza priamo pod volantom. Jeho funkcia je jasná. Ukazovateľ’ otáčok, rýchlosti a iných informácií, týkajúcich sa prevádzky vozidla. Druhým displejom je ten stredový, výsuvný 10-palcový, umiestnený vo vrchnej časti konzoly. Ten má za úlohu rozvíjať všetky prvky infotainmentu automobilu. Ako to už z amerických automobilov poznáme, tento systém neobsahuje len dopravné či zábavné informácie, dokáže v čase poruchy vyhľadať najbližší servis, privolať pomoc a podobne. Posledný displej sa nachádza pri riadiacej páke. Tam si šofér dokáže dotykom meniť režimy jazdy či zaradovať rýchlosti.
POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE
Kia Provo
Kia v roku 2013 predviedla v Ženeve zaujímavý koncept malého športového kupé, ktorým plánovala oživiť segment B o netradičné, atraktívne vozidlo s cieľom poskytnúť čistú radosť z jazdy širšiemu okruhu motoristov.
Štúdia sa kompletne zrodila v európskom dizajnovom centre vo Frankfurte, ale pritom využívala všetky najnovšie technické vymoženosti globálneho vývoja značky. Elegantný, nízky, no zároveň robustný hatchback v štýle kupé ponúka vďaka kombinácii preplňovaného zážihového motora a dômyselného rekuperačného elektromotora inteligentné hybridné riešenie zamerané na zábavu.
Tento koncept bol predzvesťou plánov automobilky na budúce rozšírenie triedy B. S dĺžkou 3,88 metra, šírkou 1,77 metra, výškou iba 1,35 metra a rázvorom 2,53 metra chcela ponúknuť maximum zábavy na minimálnom priestore. Koncept Provo nanovo interpretoval základné stavebné prvky športových kupé z minulosti a pridal k nim všetky výhody najmodernejších technológií a materiálov. Spája čistý, jednoduchý a zároveň robustný exteriér s netradičným interiérom, ktorý sa pýši špičkovým technickým vybavením a luxusnými materiálmi. Celkovými líniami možno trochu pripomína sesterský Hyundai Veloster, ale výrazové prostriedky sú svojské a výrazne individuálne – od strmej prednej línie s aerodynamickým spojlerom, panelov z uhlíkových vláken a malých predných LED svetlometov, cez dlhú kapotu, netradične tvarované boky až po prudko zrezanú zadnú časť’ s aerodynamickým spojlerom a nastaviteľným systémom regulácie prúdenia vzduchu.
V čelnej časti zaujala kombinácia skla a LED diód. Za jediným kusom skla sa skrývalo najnovšie spracovanie typickej mriežky chladiča v tvare tigrieho nosa, priamo prepojenej s kombinovanými prednými svetlometmi. Ich dizajn je inšpirovaný Petrom Schreyerom a tvorí ich vyše 850 drobných LED svetiel. Tieto svetlá sa dajú naprogramovať tak, aby poskytovali denné svietenie, nočné svietenie, alebo dokonca aj rôzne pretekárske konfigurácie – rovnako ako aj vtipné a ozdobné motívy osvetlenia. Tento motív, opakujúci sa aj na zadnej časti konceptu, oddeľuje spodný spojler s aerodynamickými lištami od dlhého, plochého panelu kapoty s dvoma záhybmi, odkazujúcimi na klasické americké športové autá. Široké čelné sklo, tiahnuce sa až po okraje automobilu, ukrýva predné stĺpiky a dvere bez rámu. Výsledkom je okno kabíny, pripomínajúce rozhľadňu, nad ktorým akoby sa vznášala strecha v tvare lastúry. Tú zasa v zadnej časti rozdeľujú panely odlišnej farby vychádzajúce zo zadných stĺpikov, ktoré pôsobia ako ochranný oblúk proti prevráteniu.
Výrazné farby majú podčiarkovať technické riešenia a zároveň pripútať pozornosť. Sýta farba červeného pomaranča kontrastuje so sivo-zeleným lakom karosérie, zatiaľ čo priznané dielce z uhlíkových vlákien sú zasa v harmonickom súlade s vysokolesklým povrchom alebo s eloxovanou hliníkovou vrstvou tradičných materiálov. Vďaka špeciálnym 19-palcovým diskom 225/40 z frézovanej zliatiny s tradičným ,,kovovým” vzhľadom, ktoré sú upevnené jedinou stredovou maticou, vozidlo “sedí” nízko nad cestou a vyvoláva pocit vysokej dynamiky aj keď práve nejazdí.
Kia Provo však nebola iba dizajnérskou hračkou. Spájala 1,6-litrový motor Turbo GDi poskytujúci výkon 204 koní s inteligentnou hybridnou technológiou štvorkolesového pohonu. Systém Smart 4WD Hybrid pozostával zo štvorvalcového preplňovaného zážihovového motora s priamym vstrekovaním (GDI) a elektromotora, ktorý v prípade potreby pridával 45 koní výkonu na zadné kolesá a tiež umožňoval jazdu v čisto elektrickom režime. Sadu technických vymožeností dopĺňala sedemstupňová prevodovka DCT, v tom čase išlo o prvú takúto prevodovku od spoločnosti Kia Motors.
Rovnako príťažlivý a zaujímavý ako exteriér je aj interiér konceptu. Bočné dvere sa otvárajú pomocou zdvíhacích elektronických kľučiek, ktoré s nimi vytvárajú jednu rovinu. Vnútorné kľučky dverí sú z príjemne pôsobiaceho lakovaného hliníka. Palubná doska konceptu kopíruje tvarované bočné časti. Disponuje profesionálne pôsobiacim združeným prístrojom s veľkými analógovými ukazovateľmi na digitálnom displeji a menším stredovým displejom s ostatnými vedľajšími meračmi. Tento digitálny displej sa dá naprogramovať tak, aby poskytoval na výber viacero funkcií. Na stredovom tuneli sa nachádzajú dva ovládače – tlačidlo spúšťania a vypínania motora a volič sedemstupňovej prevodovky DCT, rovnako ako aj ovládač multimediálneho rozhrania.
Tento ovládač umožňoval vodičovi vyberať si medzi rôznymi zobrazeniami a zároveň ovládať funkcie informačno-zábavného systému. V bežnom režime „normal” vodič vidí tachometer, otáčkomer a inštrukcie satelitnej navigácie. V režime “cruise” sa zobrazí mapa s veľkou mierkou, navigačné pokyny a tachometer a v režime “track” sa na displeji nachádza iba veľký otáčkomer, mapa trate a časovač okruhu. Okrem toho je v ponuke aj zábavný režim “entertainment”.
Napokon sa žiadny takýto typ auta v sériových plánoch automobilky Kia neobjavil. Cenovo dostupný hybridný kompakt s výkonom okolo 200 koní a pohonom všetkých kolies, by si určite svoje miesto na trhu našiel.
POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE
Lamborghini Egoista
Oslavy polstoročnice od svojho vzniku poňala talianska automobilka Lamborghini vo veľkom štýle. Okrem najrôznejších podujatí a limitovaných edícií strhla počas jubilejného roka 2013 plachty aj z nečakaných, no o to exkluzívnejších konceptov. Zrejme najradikálnejší z nich dostal meno Egoista a mal predstavovať to najextrémnejšie, čo si mohol vášnivý vodič vo vtedajšom svete dopriať.
Koncept Lamborghini Egoista je dielom Waltera de Silvu ako darček k päťdesiatym narodeninám automobilky. Vznikol ako výsledok vášne pre inováciu a alternatívne riešenia, pri ktorých nie je miesto pre kompromisy. Aspoň tak svoje dielo vtedy popisoval sám šéfdizajnér koncernu VW Walter de Silva. Po inšpiráciu si v Lamborghini pri navrhovaní konceptu Egoista opäť raz zašli do sveta bojových stíhačiek a vrtuľníkov. Karoséria je posiata množstvom ostrých hrán a zlomov, ktoré pokračujú aj na odklápateľnej časti kokpitu. Koncept nemal typické krídlové dvere, on vlastne žiadne dvere nemal.
Do jednomiestneho kokpitu vozidla sa nastupovalo cez odklápaciu vrchnú časť, presne ako do bojovej stíhačky. Interiér sa inšpiroval letectvom v plnej miere. Podľa de Silvu bol pri jeho navrhovaní najväčšou múzou dizajnérov americký vrtuľník Apache. Vodiča interiér doslova obopína a všetko je sústredené len na atypický volant, futuristické digitálne ukazovatele a head-up displej v tvare zameriavacieho zariadenia spomínaného vrtuľníka. Pri výrobe konceptu siahali inžinieri najčastejšie do skladu s karbónom a hliníkom, z ktorých nie je nielen karoséria, ale aj interiér. Sedadlo i zvyšok interiéru sú potiahnuté oranžovou látkou v kombinácii s kožou. Predná časť vozidla má tvar trojzubca, do ktorého sú zapustené LED diódové svetlomety.
Letecké vplyvy vidieť jasne napríklad aj v zadnej časti, ktorú nad úzkymi ledkovými koncovými svetlami dopĺňa dvojica výsuvných klapiek, zlepšujúcich stabilitu vo vysokých rýchlostiach. Tie by nemalo byť problém hravo dosahovať vďaka známemu, vidlicovému desaťvalcu s objemom 5,2 litra, ktorého výkon bol vybičovaný na rovných 600 koní. Koncept Egoista je jedným z mála modelov, ktorý nebol pomenovaný podľa nejakého slávneho býka, ako býva u talianskej automobilky zvykom. Jeho meno ho však dokonale vystihuje. Egoistom však zostal, aj čo sa počtu vyrobených vozidiel týka. Nedočkal sa ani minimálnej limitovanej série, ako to bolo v prípade modelu Veneno.
POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE
Lincoln MKC
Americká značka Lincoln v roku 2013 predstavila koncept svojho prvého sériovo vyrábaného SUV s označením MKC. Automobil vychádzal z Fordu Escape, ktorý sa v tom čase predával v Európe pod názvom Kuga.
Ako prvý stojí za zmienku interiér, ktorý sa s európskou obdobou menom Kuga nedal porovnať. Panoramatická strecha sa tiahla po celej dĺžke stropu auta. Štvormiestny interiér ponúka možnosť luxusného a priestranného cestovania pre všetkých pasažierov. Z použitých materiálov dominovala koža i čierne lesklé drevené obklady, ktoré boli v kontraste s bielym sfarbením. Chróm lemoval zadnú stranu sedadiel aj ladné krivky panelu prístrojovej dosky.
V porovnaní s Fordom Kuga je Lincoln neporovnateľne vášnivejší a neskrotnejší. Tvar karosérie automobilu mal výraz namosúreného svalovca chystajúceho sa na úder, čo podčiarkovali úzke svetlá, spojené s predným vodorovným mriežkovaním chladiča. Kontrastom je vertikálny znak vsadený v jeho strede. Pocit svalnatosti umocňovali aj ostré prelisy bočných dverí, smerujúce od koncov auta k jeho stredu s klesajúcou tendenciou. Off-road charakter zas zvýrazňovali prvky karosérie ako oplastované podbehy či chrómová krytka spodnej časti predného i zadného nárazníku.
Kncept Lincoln MKC bol postavený na platforme Fordu Escape s rázvorom náprav 2712 mm a vonkajšími rozmermi 4550 x 1932 x 1607 mm. O niekoľko mesiacov neskôr Lincoln potom predstavil sériové prevedenie modelu MKC.
POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE
Nissan Resonance
Futuristické koncepty boli vždy devízou japonských tvorcov automobilov. Do tohto davu sa zaradil aj nový koncept automobilky Nissan, ktorý na detroitskom autosalóne v roku 2013 predstavil kompaktné SUV s názvom Resonance. Ihneď po odhalení dostal novinármi označenie Murano budúcnosti.
Sériové Murano bolo na trhu od roku 2009 a teda modernizácia visela vo vzduchu. Koncept Resonance predstúpil pred dav motoristickej verejnosti so širokou škálou prevratných tvarov, futuristickým dizajnom a hypermodernými prvkami interiéru. Výzor automobilu bol svalnatého charakteru. Dominanciu tvarov prebrali okrúhle prvky v kontraste s ostrými hranami mohutných prelisov. Najzaujímavejšou líniou je prelis na oboch bokoch automobilu, ktorý spája zadné LED-diódové svetlomety s prednými v efektnej vlnovke, končiacej ich začiatkom v postupne sa rozširujúcom písmene “V”. Predná maska tvarovo pripomína rozhnevaný úškrn robota z akčného filmu, s veľkým nosom Nissan uprostred mriežky masky chladiča. Chýbať nesmie ani módny hit v podobe celosklenenej panoramatickej strechy.
Pod kapotou konceptu bol umiestnený hybridná pohonná sústava pozostávajúca z 2,5-litrového zážihového štvorvalca a elektromotora. O prenos sily na všetky kolesa s starala bezstupňová CVT prevodovka Xtronic novej generácie. Koncept bol dlhý 4841 mm, široký rovných 2000 mm, vysoký 1730 mm a jeho rázvor náprav dosahoval hodnotu 2875 mm. Postavený bol na 22-palcových karbónových diskoch.
Interiér prekonal aj tie najmodernejšie očakávania, čo sa týka tvarov, materiálov či technológií tu použitých. Automobil bol centrálne riadený pomocou extravagantného multifunkčného displeja pracujúceho na báze hologramového obrazu. Prírodné sfarbenie interiéru prezentuje hnedá koža.
POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE
Opel Monza
Opel prišiel v roku 2013 na autosalón do Frankfurtu s odvážnym modelom nesúcim meno svojho predchodcu. Išlo o oživený názov Opel Monza z osemdesiatych rokov. V tak odvážnej podobe bolo jasné, že sa do série nedostane, výrazne však inšpiroval dizajn druhej generácie modelu Insignia.
Automobil dostal tvary a karosériu, ktorá sa podobá veľmi dynamickému a športovo podstrihnutému kombi. Predná maska chladiča je takisto športovo ladená a svojím výzorom pripomína koncepciu automobilov Mercedes. Automobil upútal pozornosť hlavne početným presklením. Nie len panoramatická strecha, ale aj bočná časť automobilu prispieva k pocitu, akoby ste sa viezli v kabriolete. Názov tohto konceptu pochádza z rokov 1978-1979, kedy prababička Monza prvýkrát uzrela svetlo sveta. Bol to model typu kupé s dĺžkou 4700 mm a pohonom zadných kolies. Pod kapotou hrali hudbu štvor a šesťvalcové motory. Najsilnejšou verziou bola Monza GSE s výkonom 180 koní.
Športovejším modelom tej doby bol už len Opel Manta. Kratšia a ľahšia karoséria a výkonnejší štvorvalec z neho urobili legendu a kultové filmové vozidlo. Dodnes má pre zberateľa automobilov obrovskú hodnotu.
Vstup do interiéru oživeného modelu Opel Monza zabezpečujú dohora sa vyklápajúce obrovské jednokrídlové dvere. Cez tieto dvere sa pasažieri dostali nielen na predné, ale aj na zadné sedadlá. Pri pohľade z prednej časti, pri plnom vyklopení dvier, automobil pripomína siluetu anjela. Futuristický výzor prístrojovej dosky, stredový panel či pedále, toto všetko pôsobí ako z amerických filmov o vesmírnych koráboch. Dojem vozidla budúcnosti umocňujú aj škrupinové sedadlá a bezstĺpikové prevedenie karosérie.
POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE
Peugeot Onyx
Športové štúdie značky Peugeot vyvolávali na autosalónoch vždy silné emócie a zaslúženú pozornosť laikov i odborníkov. Ďalší úchvatný stroj Francúzi ukázali v Ženeve v roku 2013. Superšportové kupé Peugeot Onyx s motorom pred zadnou nápravou zaujme predovšetkým dramatickým kontrastom medzi dvoma použitými materiálmi – medenými plechmi a uhlíkovým kompozitom. Netradičný medený plech konštruktéri použili na vytvarovanie blatníkov a na vonkajší plášť dverí. Plech je vyleštený a zámerne nie je nakonzervovaný žiadnou chemikáliou, takže postupom času by sa jeho vzhľad menil ako u zadymeného medeného kotlíka.
Krycie panely karosérie boli vyrobené z uhlíkových kompozitov pokrytých matným čiernym lakom. Vertikálne rozvrhnutá maska chladiča a štíhle, podlhovasté svetlomety z LED vytvárajú spolu rafinovaný aerodynamický celok. Zadné svetlá nesú tradičný svetelný podpis značky Peugeot, pozostávajúci z troch zakrivených pásikov LED. Sú na nich malé klapky, zabraňujúce víreniu vzduchu okolo zadnej časti vozidla. Dvojité zvlnenie strechy a hliníkové oblúky pripomínajú sériový model RCZ, sklá a strešný panel sú vyrobené z odolného polymetylmetakrylátu a umožňujú pohľad na vnútornú štruktúru vozidla, pozostávajúcu z uhlíkových profilov. Celá platforma, na ktorej je uchytený motor, karoséria i závesy kolies z dvoch trojuholníkových ramien, má len dvanásť dielcov a váži necelých sto kilogramov. Použitie priečnych výstuží dodalo vozidlu patričnú torznú tuhosť.
Koncept Onyx s pohonom zadných kolies váži iba 1100 kilogramov, je dlhé 4,65 m, široké 2,2 metra a vysoké iba 1,13 metra. Poháňa ho pred zadnou nápravou pozdĺžne uložený hybridný vidlicový osemvalec HDi so zdvihovým objemom 3,7 litra a filtrom pevných častíc. Tento agregát už prešiel náročnými skúškami v pretekárskom špeciáli 908. Chladiaci vzduch k motoru prúdi cez dva strešné nasávacie otvory NACA. Motor je spojený so sekvenčnou šesťstupňovou prevodovkou a dosahuje najvyšší výkon 600. svojich 600 koní výkonu prenáša na zadné kolesá. Firma Michelin vyvinula pre Peugeot Onyx špeciálne nízkoprofilové pneumatiky, do ktorých sú obuté 20-palcové zliatinové disky kolies. Pneumatiky majú rozmer 275/30 vpredu a 345/30 vzadu.
Hybridná technológia HYbrid-4 využíva rekuperáciu energie a poskytuje vozidlu dodatočný výkon 80 koní. S menej ako 2 kg hmotnosti na 1 k výkonu patrí ľahký Onyx k mimoriadne efektívnym automobilom. Aerodynamické prvky sú riešené ako presah základnej kompozitovej štruktúry, doplnkom je len vysúvateľné zadné krídlo. O bezpečné spomalenie vozidla sa starali brzdy s uhlíkovými kotúčmi s priemerom 380 mm vpredu a 355 mm vzadu.
Rovnako obdivuhodný ako exteriér je aj interiér Onyxu. Vstupuje sa doň cez dvere otvárané dvojitou kinematikou. Medené platne sa najskôr vysunú o pár centimetrov do strany, a potom otočia okolo predného závesu smerom nahor. Obklady a krycie panely sú vylisované z jedného kusu filcu, čo významne prispelo k nízkej hmotnosti vozidla, no pritom nič neubralo na komforte pre dvojčlennú posádku. V oblasti sedadiel je jednotný poťah podložený mäkkou polyuretánovou penou. Filc je materiál s dlhou tradíciou, pozostáva z vlny, je plne recyklovateľný, má výborné tepelnoizolačné vlastnosti a svojou schopnosťou absorbovať vlhkosť prispieva k vysokej kvalite vzduchu v kabíne, regulovaného dvojzónovu klimatizáciou.
Ďalšou špecialitou sú obkladové prvky z tzv. novinového dreva. Je to materiál s pevnosťou dreva, ktorý vznikol rozomletím a zlisovaním starých novín. Písmenká pritom vytvárajú zaujímavý dizajnový efekt na povrchu materiálu. Vo výške očí vodiča je umiestnený združený prístroj s premietaním hlavných údajov a kovovými ručičkami. Keďže Onyx má dve spätné kamery vo vonkajších zrkadlách a tretiu panoramatickú na zadnej časti, nepotrebuje vnútorné spätné zrkadlo a strop kabíny pokrýva konzola s viacerými hliníkovými páčkami ako v lietadle a tlačidlom štartéra. Ďalšia kamera s pohľadom dopredu sa nachádza medzi opierkami hlavy sedadiel a obraz z nej si spolujazdec môže premietať či zaznamenávať na iPad. Čerešničkou na torte je ručne fúkaný krištáľový valec s umelecky vygravírovaným ciachovaním na stredovej konzole, v ktorom hladina kvapaliny indikuje stav paliva v nádrži.
POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE
Pininfarina Sergio
Na autosalóne v Ženeve oslávil vroku 2013 svoju svetovú premiéru koncept Sergio. Išlo o modernú dvojsedadlovú barchettu ako pocta slávnemu mužovi, ktorý vyše 40 rokov stál v čele svetoznámeho dizajnérskeho štúdia, Sergiovi Pininfarinovi.
Sergio Pininfarina, syn slávnejšieho otca Battistu “Pinin” Farinu, majster talianskeho štýlu, zanechal hlbokú a nezmazateľnú stopu v histórii dizajnu automobilov po celom svete. Tvorivý génius predvídal trendy a výsledky dizajnérskeho štúdia pod jeho vedením sú výnimočné diela mnohých značiek. Aj kompaktná dvojmiestne barchetta Pininfarina Sergio hľadí do budúcnosti vo velikánovom duchu prostredníctvom svojich zmyselných a čistých športových línií, navrhnutých na mechanickom základe modelu Ferrari 458 Spider.
Pokračuje v najlepšej tradícii výskumu a vývoja dizajnérskeho ateliéru Pininfarina a je okamžite po svojom zrode identifikovateľná ako majstrovské dielo odkazujúce na dlhý rad koncepčných vozidiel a sériových modelov pre značku Ferrari. Exkluzivita Sergia na základe funkčných mechanických skupín je nastavená v odkaze na tradíciu zákazkovej stavby špeciálnych automobilov pre zvláštnych klientov v tomto preslávenom talianskom dizajnérskom dome. Išlo teda o skutočný funkčný automobil. Podľa Paola Pininfarinu, Sergiovho syna, tento koncept vyjadroval estetické hodnoty, ktoré jeho otca vždy inšpirovali.
Sergio je nízky čistokrvný otvorený športový automobil s motorom umiestneným uprostred. Prednej nízkej časti konceptu dominujú integrované svetlomety, inšpirované minulosťou a prenesené do budúcnosti. Zadné svetlá sú interpretáciou témy dizajnu svetlometov Ferrari. Barchetta s výrazným profilom má len malé výklopné dvere pre ľahší nástup. Súčasťou dizajnu konceptu sú aj helmy vo farbe karosérie. Čalúnenie svetlo-šedou kožou so starožitným efektom na sedačkách v interiéri je doplnené kovovými nitmi a tkaninou s bronzovými detailmi. Špeciálna karmínová farba exteriéru je inšpirovaná pôvodnou červenou farbou Dino Berlinetta Speciale. Disky kolies predstavujú kontrastný prvok v porovnaní so zvyškom auta a ich zlatý povrch je odkazom na pretekárske berlinetty zo šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov.
Koncept Sergio je dlhý 4550 mm, široký 1940 mm, vysoký len 1140 mm a ponúka batožinový priestor s objemom 110 litrov. Na pohon Sergia slúžil motor V8 s objemom 4499 cm³ z Ferrari 458 Spider spojený so sedemstupňovou sekvenčnou prevodovkou. S hmotnosťou 1280 kg zrýchľoval koncept Sergio z nula na sto za 3,4 sekundy a dosiahol maximálnu rýchlosť 320 km/h.