Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky zverejnil predbežnú štúdiu o stave elektromobility na Slovensku. Závery úradu potvrdzujú to, na čo odborníci v oblasti elektromobility upozorňujú už roky – Slovensko zaostáva v podpore elektromobility, čím riskuje stratu európskeho financovania na podporu bezemisnej dopravy a konkurencieschopnosti automobilového priemyslu, čo je dozaista najvýznamnejšie priemyselné odvetvie našej krajiny.
Celú správu o záveroch predbežnej štúdie Zavádzanie elektromobility na Slovensku si môžete prečítať TU. NKÚ kritizuje prístup štátnych orgánov k rozvoju elektromobility. Slovensko totiž nemá prijatú ani len aktuálnu stratégiu rozvoja v tejto oblasti. Posledná Stratégia rozvoja elektromobility v SR a jej vplyv na národné hospodárstvo pochádza ešte z roku 2015, pričom bola vyhotovená na základe údajov z rokov 2010 až 2014. Stratégia tak v súčasnosti nespĺňa parametre aktuálneho koncepčno-strategického dokumentu a nezohľadňuje súčasné technologické, trhové podmienky ani legislatívne požiadavky.
Ministerstvo hospodárstva síce vypracovalo v roku 2023 Návrh revízie akčného plánu rozvoja elektromobility v SR, ale vo februári 2024 sa rozhodlo tento návrh na rokovanie vlády nepredložiť. Dôvodom boli zásadné pripomienky zo strany ostatných orgánov štátnej správy. Následne ministerstvo hospodárstva predložilo na rokovanie vlády iba návrh uznesenia k udržateľnosti výroby automobilov v Slovenskej republike v kontexte prechodu na výrobu elektromobilov a k vybraným problémom rozvoja elektromobility. Tento materiál síce obsahoval čiastkové opatrenia z revízie akčného plánu rozvoja elektromobility, ale nemožno ho považovať na plnohodnotný strategický dokument.
Absencia lídra elektromobility
Podľa NKÚ na Slovensku absentuje centrálny koordinátor, ktorý by efektívne riadil a koordinoval celú agendu politiky elektromobility. Úrad konštatuje, že kompetencie v oblasti politiky elektromobility sú rozdelené medzi viaceré ministerstvá
a inštitúcie bez jednoznačne určenej autority s exekutívnymi právomocami.
Problémom je tiež nestabilný a nepredvídateľný mechanizmus priamej finančnej podpory zo štátneho rozpočtu. V roku 2024 síce boli ministerstvu hospodárstva pridelené finančné prostriedky v objeme 5 miliónov eur na podporu e-mobility, tiež však boli v dôsledku konsolidácie ministerstvu odobraté.
Domáce úlohy zostávajú nevypracované
Štát si neplní ani úlohy stanovené Európskou úniou. NKÚ konštatuje, že Slovenská republika nevypracovala v požadovanom termíne do 31. 12. 2024 návrh národného politického rámca pre rozvoj trhu alternatívnych palív v odvetví dopravy a rozvoja príslušnej infraštruktúry. Správa NKÚ zároveň poskytuje odpoveď, prečo tento dokument doteraz nie je skompletizovaný – ministerstvo hospodárstva tento návrh nemá vypracovaný z dôvodu nedostatočných personálnych kapacít a inej agendy odboru.
Slovenská republika ďalej nesplnila v požadovanom termíne do 31. 3. 2025 povinnosť oznámiť Európskej Komisii celkový súhrnný nabíjací výkon, počet batériových elektrických vozidiel a počet verejných nabíjacích staníc. Štát do 14.42025 nesplnil povinnosť vymenovať organizáciu pre registráciu identifikácií prevádzkovateľov nabíjacích staníc (IDRO), ktorej úlohou by malo byť poskytovanie statických a dynamických údajov v zmysle nariadenia AFIR. Ministerstvo hospodárstva sa k tejto téme vyjadrilo tak, že v tejto veci komunikuje o potrebe otvorenia rokovania s ministerstvo dopravy a Úradom pre reguláciu sieťových odvetví.
Ministerstvo hospodárstva mlčalo pri prijímaní nezmyselnej vyhlášky
NKÚ zistil takisto nepriaznivé nastavenie cenovej regulácie elektrickej energie zo strany Úradu pre reguláciu sieťových odvetví pre prevádzkovateľov nabíjacích staníc. Vyhláškou č. 18/2017 Z. z. o cenovej regulácií v elektroenergetike sa zaviedla možnosť
flexibilných podmienok pri prevádzke nabíjacej stanice. V zmysle vyhlášky mal prevádzkovateľ možnosť v závislosti od využitia rezervovanej kapacity uplatniť nižšiu sadzbu fixnej zložky a vyššiu sadzbu variabilnej zložky: pri miere využitia nabíjacej stanice nižšej ako 10 % mal prevádzkovateľ poplatok za prístup do distribučnej siete vo výške 25 % z fixného poplatku a 175 % z tarify za distribúciu elektriny a pri využití nabíjacej stanice v rozmedzí 10 % až 30 % mal prevádzkovateľ poplatok za prístup
do distribučnej siete vo výške 75 % a 150 % z tarify za distribúciu elektriny.
Lenže nové znenie vyhlášky č. 154/2024 Z. z. o cenovej regulácií v elektroenergetike zmenilo možnosť uplatnenia flexibilných podmienok. Tie sa dajú uplatniť až pri viac ako 30-percentnej využiteľnosti nabíjacej stanice. V súčasnosti je ale na Slovensku priemerná miera využiteľnosti nabíjacej stanice na úrovni 5 %. Z praktického hľadiska je dosiahnutie 30-percentnej využiteľnosti aj pri maximálnom vyťažení a charaktere vysokorýchlostného nabíjania nepravdepodobné. Ministerstvo hospodárstva v rámci medzirezortného pripomienkového konania nevznieslo voči návrhu nového znenia vyhlášky žiadne pripomienky.
Politike elektromobility sa na ministerstve venuje jeden človek
Alarmujúce je tiež zistenie, že na ministerstve hospodárstva sa politike elektromobility venuje 1 (!) zamestnanec. Pritom rozsiahla a zložitá agenda elektromobility si vyžaduje radikálne posilnenie personálnych kapacít. O tom, že absolútne absentuje cielená informačná a marketingová kampane, ktorá by verejnosti poskytovala pozitívne aj negatívne stránky elektromobility, vytvára ďalšiu prekážku jej rozvoja.
Riaditeľ Slovenskej asociácie pre elektromobilitu (SEVA) Patrik Križanský na margo zverejnenie správy NKÚ povedal: „Všetky nedostatky, ktoré NKÚ veľmi presne a korektne pomenovalo – od absencie jasného lídra v elektromobilite, cez nedostatočnú koordináciu štátu a meškanie voči európskym záväzkom, až po reálne riziko, že Slovensko príde o desiatky miliónov eur z eurofondov – sú témami, na ktoré systematicky poukazujeme. Hoci naša kritika je niekedy tvrdá, snažíme sa, aby bola vždy konštruktívna. Preto opakovane prichádzame s celkom konkrétnymi riešeniami, ktoré môžu Slovensku pomôcť dobehnúť zameškané a využiť potenciál elektromobility naplno.“
