Slovenský reportér Števo Bodor otvoril tému, ktorá sa dotýka tisícok motoristov. Vo svojich reportážach a príspevkoch na sociálnych sieťach tvrdí, že produkt MOJE AUTO MAX od spoločnosti Allianz – Slovenská poisťovňa, prezentovaný ako havarijné poistenie, je v skutočnosti postavený na povinnom zmluvnom poistení. Po medializácii mu poisťovňa zaslala predžalobnú výzvu a žiada stiahnutie obsahu, ospravedlnenie aj zdržanie sa ďalších tvrdení. Práve obsah tejto výzvy však podľa novinára potvrdzuje podstatu jeho zistení.
Podstatou sporu je právna konštrukcia produktu MOJE AUTO. Bodor od začiatku tvrdí, že nejde o klasické samostatné havarijné poistenie, ale o balík, ktorého základom je PZP a ku ktorému sa pridávajú ďalšie riziká, ako je havária alebo odcudzenie vozidla.
Je havarijné poistenie postavené na PZP
Allianz vo svojej výzve uvádza, že základný balík obsahuje PZP a ďalšie poistné riziká sa dojednávajú prostredníctvom balíkov. Z pohľadu poisťovne nie je rozhodujúci názov produktu, ale rozsah krytia, ktorý klient dostáva. Tvrdí, že produkt je v súlade s právnymi predpismi a poskytuje krytie škôd na vlastnom vozidle, teda to, čo si klient pod pojmom havarijné poistenie bežne predstavuje.
Bodor však namieta, že právna forma nie je nepodstatný detail. Podľa neho môže mať zásadný vplyv na práva klienta, najmä v situácii, keď dôjde k sporu alebo k zániku poistenia pre neplatenie poistného.
Ochrana klienta a otázka výzvy na zaplatenie
Druhým kľúčovým bodom je ochrana spotrebiteľa pri neplatení poistného. Zákon o PZP umožňuje zánik poistenia už po jednom mesiaci od splatnosti. Allianz však vo svojich podmienkach nastavila trojmesačnú lehotu, čím podľa vlastných slov zabezpečuje klientovi rovnakú alebo dokonca vyššiu ochranu, než akú poskytuje zákon.
Bodor však upozorňuje na rozdiel medzi samotnou dĺžkou lehoty a procesom, ktorý jej predchádza. Občiansky zákonník pri bežnom havarijnom poistení vyžaduje kvalifikovanú výzvu na zaplatenie. Ak by takáto povinnosť v produkte MOJE AUTO nebola výslovne zakotvená, klient by podľa neho nemusel byť pred zánikom poistenia dostatočne upozornený.
Poisťovňa vo výzve hovorí o trojmesačnej lehote, no explicitne sa nevyjadruje k povinnosti zasielať kvalifikovanú výzvu. Práve tento detail je jadrom právnej polemiky. Ide o technickú otázku, alebo o podstatný prvok ochrany spotrebiteľa.
Nahrávka z infolinky a reakcia poisťovne
Do celej veci vstúpila aj nahrávka telefonátu s operátorkou poisťovne, ktorú Bodor zverejnil. Na zázname operátorka najskôr hovorí o havarijnom poistení, následne však priznáva, že ide vlastne o PZP. Poisťovňa jeho tvrdenia označuje za klamlivé, no konkrétnu nahrávku vo výzve detailne nerozoberá.
Podľa reportéra ide o dôkaz, že produkt môže byť klientom prezentovaný spôsobom, ktorý nezodpovedá jeho právnej podstate. Tvrdí tiež, že Allianz sa dlhodobo vyhýbal jasnému pomenovaniu konštrukcie produktu a až v predžalobnej výzve explicitne uviedol, že základom je PZP s doplnkovými balíkmi.
Prípad už rieši aj Národná banka Slovenska, ktorá dohliada na finančný trh. Regulátor si vyžiadal doplňujúce podklady a predĺžil lehotu na rozhodnutie. Spor tak zostáva otvorený a definitívne odpovede prinesie až stanovisko dohľadu alebo prípadné súdne rozhodnutie.
Či ide o marketingovú interpretáciu produktu, alebo o zásadný problém ochrany klientov, bude predmetom ďalšieho vývoja. Kto chce prípad sledovať podrobne vrátane zverejnených dokumentov a nahrávok, môže tak urobiť priamo na kanáloch reportéra Števa Bodora, kde autor priebežne informuje o nových zisteniach a reakciách poisťovne aj regulátora.
