Chránia chodcov, ale asistenčné systémy áut pred nimi fatálne zlyhávajú. Prečo reflexné prvky mätú senzory?
Každý rodič učí svoje dieťa nosiť reflexnú vestu alebo minimálne reflexné prvky. Rovnako cestári či policajti denne obliekajú fluorescenčný odev kvôli vlastnej bezpečnosti. Ľudské oko vďaka tomu zbadá chodca v tme na stovky metrov ďaleko. Avšak moderné automobily vybavené najnovšími bezpečnostnými asistentmi vidia nočný svet úplne inak.
Najnovšie zistenia nemeckého autoklubu ADAC totiž odhalili obrovskú dieru v autonómnych brzdových systémoch. Záchranný systém, ktorý má zabrániť zrážke, môže v kritickej chvíli úplne zlyhať. Vodič sa potom spolieha na drahú elektroniku, no auto do prekážky narazí v plnej rýchlosti. V dôsledku toho vzniká mimoriadne nebezpečná situácia priamo na neosvetlených cestách.
Šokujúce výsledky testu šiestich populárnych modelov
Renomovaní technici postavili na štartovaciu čiaru pestrú paletu moderných vozidiel. Do nočného testu zaradili šesť áut s rôznymi typmi asistenčných systémov. Medzi testovanými vozidlami nechýbal prémiový Mercedes-Benz CLA či populárny elektromobil Tesla Model Y. Rovnako experti preverili schopnosti modelov Dacia Duster, BYD Seal, Hyundai Tucson a Opel Astra. Niektoré z týchto modelov využívajú výhradne optické kamery, iné kombinujú radar s kamerovou technikou.
Scenár testu pritom simuloval bežnú nočnú situáciu na tmavej ceste. Technici vyslali na vozovku figurínu dospelého človeka v bežnej reflexnej veste. V prvom prípade, našťastie, všetky vozidlá prekážku včas zaznamenali a bezpečne zabrzdili. Avšak skutočná dráma nastala pri figuríne v normovanom pracovnom odeve. Cestára či záchranára s reflexnými pruhmi na nohaviciach takmer žiadne auto včas nerozpoznalo. Vozidlá do figuríny v plnej rýchlosti narazili alebo začali brzdiť príliš neskoro. Ešte horšie dopadol test s figurínou malého školáka s reflexnou taškou. Väčšina áut dieťa v reflexnom oblečení vôbec nezaregistrovala.
Prečo v tme zlyhávajú senzory aj kamery
Celý problém spočíva v softvérovom algoritme, ktorý vyhodnocuje obraz z palubných kamier. Umelá inteligencia v aute neustále hľadá v priestore typickú ľudskú siluetu. Počítač potrebuje vidieť jasné obrysy hlavy, trupu a pohybujúcich sa nôh. Akonáhle však svetlomety auta osvietia vysoko reflexné plochy, nastane zásadný optický zlom. Silné odrazené svetlo z reflexných pásov totiž dokonale presvieti a oslepí kamerový senzor. Algoritmus následne nedokáže spojiť jednotlivé svetelné body do tvaru ľudského tela.
Systém si potom myslí, že pred autom leží iba neškodná dopravná značka či odrazka. Paradoxne, figurínu dieťaťa v úplne tmavom oblečení bez reflexných prvkov všetky autá rozpoznali. Počítač totiž bez problémov prečítal jej celistvý tmavý obrys. Naopak, nízko umiestnené odrazky na školských taškách a členkoch techniku totálne zmiatli. Jediným svetlým bodom bol Mercedes CLA, ktorý dieťa s reflexnou taškou bezpečne zaregistroval. Napriek tomu aj tento nemecký model pohorel pri teste pracovníka v zásahovom odeve.
ADAC dlhodobo tlačí na zvyšovanie reálnej bezpečnosti na cestách. Ich merania ukazujú, že automobilky ladia asistenčné systémy iba na predpísané laboratórne normy. Organizácia Euro NCAP testuje nočné krízové brzdenie už od roku 2016. Tieto oficiálne metodiky však dlhé roky vôbec nepočítali s reflexným oblečením. Výrobcovia preto naučili softvér reagovať iba na bežné tmavé oblečenie testovacích figurín. Akonáhle sa na scéne objaví neštandardný reflexný prvok, umelá inteligencia zlyhá. Autoklub ADAC preto dôrazne vyzýva bezpečnostné konzorcium na okamžitú zmenu testovacích procedúr. Taktiež samotné automobilky musia svoje softvérové knižnice bezodkladne preškoliť. Podľa ADAC na vyriešenie tohto fatálneho zlyhania postačí dôkladná aktualizácia riadiaceho softvéru.
Majú chodci zahodiť reflexné prvky do koša?
Pri pohľade na tieto alarmujúce výsledky mnohým motoristom napadne logická otázka. Má vôbec zmysel nosiť reflexné vesty, keď moderné autá kvôli nim nezabrzdia? Dopravní analytici a policajti však dávajú jednoznačnú a ráznu odpoveď. Chodci a deti nesmú v žiadnom prípade prestať nosiť reflexné prvky. Tieto materiály totiž zachraňujú životy predovšetkým vďaka ľudským vodičom. Bežný šofér bez reflexných prvkov zbadá chodca v tme na vzdialenosť tridsiatich metrov. Pri rýchlosti deväťdesiat kilometrov za hodinu už človek za volantom nestihne zareagovať.
Vďaka reflexnej veste však vodič vidí chodca na vzdialenosť dvesto metrov. Šofér tak získa dostatok drahocenných sekúnd na bezpečné spomalenie alebo vyhnutie. Asistenčný systém núdzového brzdenia predstavuje iba poslednú technologickú záchrannú brzdu. Motorista nikdy nesmie prenášať plnú zodpovednosť za jazdu na palubné senzory. Navyše človek za volantom musí v tme neustále sledovať okolie cesty.
Ako musia zareagovať automobilky a vodiči
Tento vážny technický nedostatok vrhá tieň na plne autonómnu budúcnosť automobilovej dopravy. Automobiloví výrobcovia musia dokázať, že ich vozidlá zvládnu všetky nástrahy reálnej premávky. Moderné autá dnes disponujú bezdrôtovým pripojením a prijímajú softvérové aktualizácie na diaľku. Inžinieri preto môžu tento problém vyriešiť pomerne rýchlo prostredníctvom nového kódu. Stačí nahrať do neurónových sietí tisíce nových záberov ľudí v reflexných vestách. Pokiaľ tak automobilky neurobia, riskujú stratu dôvery svojich zákazníkov.
Vodiči na cestách musia medzitým zachovať maximálnu ostražitosť pri nočných jazdách. Nespoliehajte sa na to, že radar a kamera vyriešia každú nebezpečnú situáciu. Elektronika v aute slúži ako pomocník, no hlavným pánom vozidla zostáva vodič. Opatrnosť v blízkosti škôl a stavenísk je preto dnes dôležitejšia než kedykoľvek predtým.
