Domov Lifestyle Totálny masaker, šoférovali sme Integru Type R s pravostranným riadením

Totálny masaker, šoférovali sme Integru Type R s pravostranným riadením

motor VTEC vozidla Honda Integra Type R
Foto: Adam Recký

Pohonná jednotka je spriahnutá s 5-stupňovou manuálnou prevodovkou s mimoriadne krátkymi prevodmi, ktoré umožňujú udržiavať motor neustále v optimálnom rozsahu. Krátka radiaca páka s titánovou hlavicou zapadá do drážok presne a mechanicky.

Významným technickým prvkom je aj mechanický samosvorný diferenciál (LSD). Ten efektívne rozdeľuje krútiaci moment medzi kolesá prednej nápravy a výrazne zlepšuje trakciu pri výjazde zo zákrut. Vďaka nemu pôsobí predná náprava mimoriadne stabilne aj pri ostrom tempe, bez zbytočného prehrabávania kolies.

manuálna prevodovka vo vozidle Honda Integra Type R
Foto: Adam Recký

Celkovo ide o motor, ktorý sa vyznačuje kombináciou nízkej hmotnosti, precízneho ovládania, rýchlej odozvy a vysokých otáčok. V praxi sa jeho výkon prejavuje najviac na okreskách a technických tratiach, kde má vodič možnosť naplno využiť celý rozsah otáčok. Každý nástup VTEC-u je sprevádzaný zvukovým výkrikom a prívalom energie, ktorý nie je simulovaný, ale autentický.

Počas redakčného testovania sa nám tento motor postaral o nezabudnuteľné momenty. V kombinácii s presne odstupňovanými prevodmi a samosvorným diferenciálom vytvára Integra Type R zážitok, ktorý pôsobí ako niečo medzi civilným autom a špeciálom pre kopcový šprint. A to všetko bez akýchkoľvek asistenčných systémov.

Interiér

Interiér Hondy Integry Type R je strohý a sústredený výhradne na jazdný zážitok. Už pri prvom nasadnutí zaujmú výrazne tvarované škrupinové sedadlá Recaro, ktoré poskytujú pevnú bočnú oporu bez toho, aby obmedzovali komfort pri bežnej jazde. Telo držia stabilne aj pri ostrej jazde v zákrutách, čím znižujú potrebu neustáleho korigovania polohy za volantom.

sedadlá vo vozidle Honda Integra Type R
Foto: Adam Recký

Samotný volant má ideálny priemer aj umiestnenie. Vodič sedí nízko, s nohami v takmer ideálnej polohe voči pedálom, čo prispieva k presnému dávkovaniu brzdnej sily aj plynu. Radenie je intuitívne a krátke – presne také, aké by mal športový hatchback ponúknuť.

Výhľad z vozidla je veľmi dobrý vpred aj do strán, vďaka čomu vodič dokáže presne vnímať polohu auta na ceste. Interiér ako celok nepôsobí luxusne ani bohato, no presne to je jeho zámer. Odstránené prvky komfortu znižujú hmotnosť a nič neodvádza pozornosť od jazdy.

Pocit za volantom je okamžite prirodzený. Auto reaguje priamo a presne, bez oneskorenia, akoby bolo predĺžením vodičových rúk a nôh. Celý interiér tak vytvára podmienky pre maximálne sústredenie a presné vedenie vozidla aj v hraničných situáciách.

Foto: Adam Recký

Titánová hlavica radiacej páky, koberce s logom Integra Type R a jednoduchý prístrojový panel s dominantným otáčkomerom kalibrovaným až do 10 000 ot./min vytvárajú atmosféru pretekárskeho vozidla. Palubná doska je prehľadná, čitateľná a jednoducho koncipovaná.

Výbava

Zaujímavosťou je výbava. Na rozdiel od európskej verzie, JDM špecifikácia často postrádala niektoré komfortné prvky. V základnej výbave chýbalo autorádio, klimatizácia aj elektrické okná. Dôvod bol jednoduchý: zníženie hmotnosti a zvýšenie jazdného zážitku.

Použité materiály v interiéri nepôsobia honosne, ale presne vystihujú charakter auta. Nami testovaný exemplár mal najazdených iba niečo pod 95 000 kilometrov, čo sa okamžite prejavilo na celkovom stave interiéru. Všetky komponenty pôsobili zachovalo, sedadlá nestratili oporu, plasty nebúchali a všetky ovládacie prvky reagovali s presnosťou, ktorá je pre Hondu typická. Pocit z interiéru tak umocnil celkový zážitok z jazdy.

Honda Integra Type R
Foto: Adam Recký

Pocity z jazdy s pravostranným riadením

Moja prvá jazda s pravostranným riadením nebola žiadna skúšobná jazda na prázdnom parkovisku. Sadol som si rovno do ostrej premávky – v neznámom aute, v neznámom prostredí a na strane, kde by som za normálnych okolností len sedel. Pociťoval som rešpekt, ale zároveň aj zvedavosť, ako si s tým poradím.

Napriek obavám sa hlava prekvapivo rýchlo adaptovala na druhú stranu auta. Očakával som viac zmätkov, ale v skutočnosti som si stierače so smerovkou pomýlil len raz. Ľavá ruka pri radení síce spočiatku pôsobila neisto, ale schéma radenia zostáva rovnaká ako pri volante na ľavej strane, takže ruky si čoskoro našli svoj rytmus.

Najväčší problém ale neboli páčky, volant ani radenie. Bol to odhad vzdialenosti auta od okraja cesty. Keďže som sedel vpravo, nevedel som intuitívne odhadnúť, ako ďaleko je ľavá strana vozidla od obrubníka alebo auta v protismere. Prvých pár zákrut som bral až komicky ďaleko od krajnice. Mal som pocit, že jazdím v strede cesty – a trochu som aj jazdil.

Foto: Adam Recký

Čím dlhšie som šoféroval, tým viac som si začal veriť. Ale jeden moment ma predsa len prekvapil – predbiehanie. V pravostrannom aute som z pozície vodiča skoro vôbec nevidel pred auto predo mnou. Pocit neistoty bezpečného predbiehania bol silný. Keby som nemal so sebou spolujazdca, pravdepodobne by som nepredbiehal vôbec.

Na konci dňa som mal pocit, že jazda s autom s pravostranným riadením nie je taká komplikovaná, ako sa na prvý pohľad zdá. Vyžaduje však viac sústredenia a chvíľu trvá, kým si na ňu mozog úplne zvykne.

POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Páčil sa vám tento článok?

Priemerné hodnotenie 4.8 / 5. Počet hodnotení 24

Ohodnotte tento článok!

Ďakujeme

Sledujte nás na Facebooku!

Mrzí nás že ste neboli spokojný...

Pomôžte nám zlepšiť sa!

Napíšte nám čo by sme mali zlepšiť!