V rakúskych Alpách sa dá zažiť všeličo. Náš deň mal pôvodne patriť testovaniu Renaultu 4, no počas krátkej zastávky na krajnici prešiel okolo nás nízky tieň.
Za ním sa tiahol jemný, ale výrazný spev šesťvalca. V slnku sa zablysla dokonalá červená silueta Hondy NSX. Okamžite sme vyštartovali za ňou. Fotoaparát sme vystrčili z okna, snažiac sa zachytiť aspoň náznak toho krásneho auta, kým nezmizne.

O pár sekúnd neskôr sa nám ju podarilo odstaviť na najbližšej autobusovej zastávke. Jej vodič Harald Böhm po vystúpení pôsobil pokojne a ochotne. Keď zistil, že sme nadšenci do aut, nevidel problém venovať nám pár minút. Po chvíli obdivovania sa s nami podelil o svoj príbeh, ktorý nás skutočne prekvapil. Pán Böhm nebol len tak hocikto, ale v odborných kruhoch známy pán, ktorý so svojim vozidlom drží úctyhodné prvenstvo.
Zrod projektu, ktorý mal prekonať tradičných súperov
Honda vstúpila do vývoja so sebavedomím víťaza. Svet Formuly 1 v polovici 80. rokov počúval hlasný zvuk jej motorov, keď sa jej monoposty popri Ayrtonovi Sennovi neustále prebojovali na pódiá. Práve tento zážitok z najvyššej ligy vedenie spoločnosti presvedčil: je čas preniesť túto dokonalú techniku na cestu. Cieľom bolo vyrobiť superšport, ktorý svojou spoľahlivosťou a každodennou použiteľnosťou postaví do kúta všetkých tradičných európskych súperov vrátane Ferrari a Lamborghini.

Vývojový tím pod vedením hlavného inžiniera Shigeru Uehara dostal od vedenia Hondy jedinečný mandát: neobmedzený rozpočet a plnú moc pri vývoji. Ich úloha bola jasná – vytvoriť najlepší športový automobil na svete bez akýchkoľvek kompromisov. Takto sa zrodil projekt s interným názvom „New Sportscar eXperimental“, dnes známy ako Honda NSX.
Prvotnou víziou nebolo vytvoriť stroj, ktorý by vyhrával papierové súboje o maximálny výkon alebo najvyššiu rýchlosť. Cieľ bol oveľa jemnejší a náročnejší: dosiahnuť dokonalú harmóniu medzi mechanickou precíznosťou, jazdnou istotou, aerodynamikou a odolnosťou pre každodenné používanie.
Aby tento zámer splnili, vydali sa japonskí inžinieri a dizajnéri priamo do srdca európskeho športového automobilového sveta. Tím, ktorý viedol dizajnér Ken Okuyama inšpirovaný elegantnými líniami stíhačky F-16 Fighting Falcon, navštívil dokonca továreň Ferrari v Maranelle. Ich misia bola dvojitá: učiť sa od najlepších a zároveň si jasne definovať, čomu sa vyhnúť – nadmernej komplexnosti a krehkosti.

Hliníková karoséria – riešenie predbehnuté o desaťročia
Honda pri konštrukcii karosérie zvolila čisto revolučný postup. Miesto klasickej oceľovej kostry vytvorila celý nosný priestorový rám – tzv. monocoque – výhradne z hliníka. Rovnako tak väčšinu panelov, od kapoty až po dvere, vyrobila z tohto ľahkého kovu. Špecialisti spoločnosti museli dokonca vyvinúť špeciálne techniky zvárania a montáže, keďže práca s hliníkom bola v sériovej výrobe automobilov na začiatku 90. rokov takmer neznámym územím. Toto odvážne rozhodnutie prinieslo okamžitý plod: hmotnosť klesla o impozantných 210 kilogramov v porovnaní s konvenčnou oceľovou konštrukciou, pričom torznú tuhosť sa Honda rozhodla výrazne zvýšiť. Výsledkom bol automobil s mimoriadne nízkou hmotnosťou a výnimočne vysokou štruktúrnu integritou, čo sa prejavilo ostrými a priamymi reakciami na riadenie bez akéhokoľvek torzného krútenia.
Tento hliníkový monocoque však ponúkal aj druhú, možno ešte dôležitejšiu výhodu: večnú mladosť. Na rozdiel od ocele, hliníková karoséria prakticky nehrdzavie. Táto vlastnosť z NSX urobila prvý superšportový automobil vhodný na celoročné používanie. Vodič ho mohol bez obáv využívať aj po zimných cestách posypaných soľou. Tento prístup neskôr adoptovali takmer všetky exkluzívne značky, no práve Honda NSX z roku 1990 bola tým priekopníkom, ktorý ukázal, že špičkový výkon a každodenná praktickosť sa vôbec nevylučujú.
POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

































