Dnes začínajú v kinách po celom Slovensku premietať snímku Ferrari o zakladateľovi talianskej značky športových automobilov – Enzovi Ferrarim. V nasledujúcom článku sa pozrieme na jeho príbeh zo širšieho pohľadu, napovieme vám, čo vo filme uvidíte a tiež to, aké veci zobrazené vo filme nie sú skutočné.
Enzo Ferrari nemal ľahký život. Pochádzal z chudobnej rodiny, jeho otec bol železničiarskym mechanikom. Azda po ňom zdedil Enzo technické vlohy. Začiatkom 20. storočia sa mechanici ešte tak prísne nedelili na zámočníkov, nástrojárov či automechanikov. Mechanik od čierneho remesla musel vedieť jednoducho všetko. Enzo Ferrari sa tiež vyučil za takéhoto univerzálneho pracovníka. Počas prvej svetovej vojny slúžil v talianskej armáde, z ktorej musel odísť, keď sa počas veľkej epidémie chrípky, na ktorú mu zomrel otec aj brat, touto chorobou nakazil.
Začiatky v Alfa Romeo
Po vojne začínal ako automechanik v dielni priateľa jeho otca a do automobilového športu vstúpil v roku 1919 ako 21-ročný. Štartoval na automobile CMN na pretekoch Targa Florio, ktoré dokončil na deviatom mieste. Bol to veľký úspech, ktorý si všimli v automobilke Alfa Romeo. O rok neskôr už na vozidle tejto značky skončil na Targe Florio druhý. Enzo Ferrari sa tak dostal do veľkého sveta automobilového športu. Stále v službách Alfy Romeo skončil v roku 1921 druhý aj na pretekoch v Mugelle.
Mladý Enzo Ferrari mal však podlomené zdravie. Bol chorľavý, dlhšie sa liečil, čo spôsobilo, že svoju športovú kariéru musel prerušiť a na okruhoch sa objavil opäť až v roku 1924, keď zvíťazil na pretekoch v Pescare a v Polesine. No najväčšie víťazstvo dosiahol na pretekoch v Ravenne, kde dostal do daru erb vzpínajúceho sa čierneho koníka. Darovali mu ho rodičia Francesca Barraca, v tom čase talianskeho hrdinu, stíhača, ktorý zahynul v prvej svetovej vojne. Na svojich lietadlách mal vždy namaľovaný tento znak.
Z pretekára konštruktér
Keď sa Ferrarimu narodil syn Dino, rozhodol sa zanechať automobilový šport a venoval sa len jeho organizácii. Spomínaný erb si ponechal na automobiloch tímu, ktorý viedol. Za Ferrariho veľký úspech sa považuje to, že presvedčil významného automobilového konštruktéra Vittoria Jana z automobilky Fiat, aby prešiel k Alfe Romeo. Inžinier Jano pre túto značku navrhol niekoľko vydarených a úspešných vozidiel, ktoré významne ovplyvnili ďalšiu konštrukciu pretekárskych automobilov. Roku 1929 si Enzo Ferrari založil vlastný tím, ktorý nazval Scuderia Ferrari (Stajňa Ferrari). Mal v ňom súkromne pripravené pretekárske automobily Alfa Romeo. V roku 1934 prevzal továrenské Alfy a viedol ich pod svojim menom do motoršportových bitiek, najmä proti nemeckým monopostom Mercedes a Auto Union.
V roku 1939 sa Enzo Ferrari rozišiel s automobilkou Alfa Romeo. O rok neskôr postavil svoj prvý pretekársky automobil, ktorý navrhol Alberto Massimino, pričom využil množstvo častí z automobilov Fiat. Motor mal zdvihový objem1500 cm³ a automobil dostal pomenovanie Tipo 815. V roku 1940 štartovali tieto Ferrariho automobily na pretekoch Grand Prix Brescie, no oba odstúpili. V roku 1944 Ferrari svoju továreň presťahoval z Modeny do Maranella a prvé skutočne pretekárske Ferrari pôvodnej konštrukcie vzniklo v roku 1946. Bol to automobil Grand Prix označený ako Tipo 125, s ktorým Scuderia Ferrari štartovala na pretekoch Grand Prix až do roku 1950. Najväčšie úspechy tento model dosiahol v roku 1949, keď zásluhou Alberta Ascariho vyhralo Ferrari tri Grand Prix.
Stirling Moss nikdy vo Ferrari nesedel
Od tých čias sa automobily Ferrari preslávili tak, ako dovtedy žiadne iné. Ferrariho pretekári víťazili na vytrvalostných pretekoch športových automobilov a na Grand Prix sa stali synonymom rýchlosti. Aby tím mohol existovať, Ferrari zaviedol výrobu špeciálnych luxusných športových automobilov. Prirodzene, boli veľmi drahé. Ferrari do svojho tímu angažoval vždy tých najlepších pretekárov. No v zozname jeho jazdcov chýba napríklad legendárny Stirling Moss, ktorého si Enzo Ferari nesmierne vážil a pokladal ho za rovného k veľkému Taziovi Nuvolarimu.
Tvrdý muž
Enzo Ferrari počas svojej kariéry musel čeliť množstvu kampaní namierených proti jeho značke zo strany súperov i funkcionárov medzinárodnej športovej automobilovej federácie. No bojoval a nevzdával sa. Ani v čase najväčšieho žiaľu, keď stratil svojho jediného syna Dina, vynikajúceho automobilového inžiniera, ktorý zomrel na leukémiu. Enzo Ferrari odvtedy musel ešte mnohokrát trúchliť. V jeho monopostoch i športových prototypoch zahynul celý rad významných pretekárov. Bol to však tvrdý muž a všetky smutné chvíle a tragédie prekonal neúnavnou vôľou po víťazstvách svojich automobilov. Enzo Ferrari preslávil Taliansko viac než filmové hviezdy, športovci, spisovatelia či básnici. Stal sa legendou automobilového športu a jeho odkaz vidieť na vozidlách značky Ferrari dodnes.
Film Ferrari
Je leto 1957 a automobilové impérium Enza Ferrariho (Adam Driver) je v kríze. Všetkému, čo spolu s manželkou Laurou (Penelope Cruz) vybudovali hrozí bankrot. K tomu ich búrlivým manželstvom hlboko otriasla strata ich syna Dina.
Film Ferrari nakrútil uznávaný režisér Michael Mann (Posledný Mohykán, Miami Vice). Inšpiroval sa pritom knihou Brocka Yatesa Enzo Ferrari: Človek, autá, preteky, stroje. „V jeho živote neexistovala žiadna rovnováha, bol plný chaosu,“ hovorí Mann. „To ma fascinovalo, pretože taký je skutočný život – asymetrický a neusporiadaný. Ferrari bol presný a racionálny vo všetkom, čo sa týkalo jeho továrenského a pretekárskeho tímu. Vo všetkom ostatnom v živote bol impulzívny a chaotický. Táto úžasná rozporuplnosť mi jeho aj ostatné postavy nášho jedinečného príbehu ľudsky neuveriteľne priblížili.“
Ako píše portál Rewind.sk v mnohých ohľadoch je film Ferrari veľkou štúdiovou produkciou, ale natočenou v nezávislom duchu. Režisér, producenti, aj hlavné herecké hviezdy Adam Driver, Penélope Cruz a Shailene Woodley súhlasili s výrazne nižšími honorármi, aby film vôbec mohol vzniknúť. Hlavnú postavu stvárnil Adamo Driver, ktorý spĺňal náročné požiadavky režiséra Manna na stvárnenie charakteru, akým bol Enzo Ferrari. Podľa tvorcov filmu herec trávil každý deň viac ako dve hodiny v maskérni, keďže vo filme stvárňuje Enza Ferrariho v období, keď mal 59 rokov.
Jeho manželku Lauru si zahrala Penélope Cruz. „Vo filme to neuvidíte, ale Laura na pretekoch spávala blízko pneumatík, aby si bola istá, že nikto nič neukradne,“ hovorí Cruz. Vo filme si prídu na svoje aj milovníci legendárnych pretekárskych áut. Niektoré z nich boli skonštruované pre nakrúcanie na moderných podvozkoch (Ferrari, Maserati), ale objavia sa tam aj pôvodné kúsky (Mercedes Benz 300 SL, Porsche), ktorých majitelia, keď sa dopočuli, že produkcia hľadá originálne autá z roku 1957, tak ich sami ponúkli na účinkovanie vo filme.
Piero Ferrari
UPOZORNENIE: na nasledujúcich riadkoch píšeme o konkrétnych scénach z filmu. Ak si nechcete kaziť filmový zážitok, ďalej nečítajte a k tejto časti sa vráťte až po jeho dopozeraní.
Aj keď film vrcholí napínavými pretekmi Mille Miglia, nie je to jediné, čo sa v roku 1957 odohralo. V tomto roku sa totiž svet dozvedel o dvojakom živote Enza Ferrariho a jeho pomere s Linou Lardi, s ktorou splodil syna Piera. Ten až do roku 1990 používal dievčenské meno svojej matky. V súčasnosti je stále aktívnym vo vedení talianskej značky a automobilka na Youtube zverejnila video, v ktorom sa Piere Ferrari vyjadruje o hodnovernosti filmu.
Potvrdzuje, že režisér Mann sa na jednej strane do veľkej miery držal historických skutočností, no v niektorých aspektoch si realitu, pochopiteľne, prikrášlil tak, aby zvýšil dramatickosť filmu. Enzo Ferrari a pretekár Alfonso de Portago sa prvýkrát nestretli priamo pred pretekmi, ale poznali sa už od roku 1956. Ferrari Portaga nikdy nežiadal o autogram, pretože v tom čase nič podobné ešte neexistovalo. Okrem toho Piero vyvracia aj skutočnosť, že by Enzo išiel za víťazstvami aj cez mŕtvoly. „Chcel vyhrávať, ale nie za každú cenu.“ Po tragédii na Mille Miglia tak mal v jednej chvíli zvažovať, že s pretekaním definitívne skončí. “V pondelok ale prišiel do továrne, predstúpil pred zamestnancov a povedal im, že musia ísť ďalej a musia zabezpečiť, aby sa také nehody už nestávali.”
Recenziu filmu Ferrari nájdete na portáli REWIND.sk.
