Domov SPRÁVY Elektromobilita 200 km na jedno nabitie? V Japonsku realita už pred 76 rokmi

200 km na jedno nabitie? V Japonsku realita už pred 76 rokmi

Foto: Denso

Keď sa dnes hovorí o začiatkoch elektromobility, väčšina ľudí si spomenie na moderné elektrické autá z prelomu tisícročí. História elektrického pohonu je však podstatne dlhšia. Japonská spoločnosť Denso totiž už v roku 1950 predstavila automobil, ktorý dokázal na jedno nabitie prejsť úctyhodných 195 kilometrov.

Mal však jeden zásadný nedostatok. Jeho akumulátory vážili takmer toľko ako menšie osobné auto. Elektrické automobily pritom nie sú vynálezom povojnového obdobia ani výdobytkom modernej éry – ich história siaha až do 19. storočia, keď prvé experimentálne elektrické vozidlá vznikali dávno predtým, než sa spaľovací motor stal dominantným pohonom automobilov.

Foto: Denso

Keď bol benzín vzácnejší ako elektrina

Povojnové Japonsko predstavovalo pre automobilový priemysel mimoriadne komplikované obdobie. Krajina sa spamätávala z následkov druhej svetovej vojny, hospodárstvo zápasilo s nedostatkom surovín a zabezpečenie dostatočného množstva benzínu bolo veľkým problémom. Zatiaľ čo spaľovacie motory mali obmedzené možnosti využitia, elektrická energia bola dostupnejšia. Práve táto situácia vytvorila priestor pre alternatívne pohony.

Na trhu sa preto objavovali elektrické vozidlá, ktoré neboli výsledkom módneho ekologického trendu, ale predovšetkým praktickou odpoveďou na nedostatok paliva. Jedným z výrobcov, ktorí sa rozhodli využiť túto príležitosť, bola aj spoločnosť Nippondenso, predchodca dnešného Densa. Jej projekt dostal označenie Denso GO a už v júli 1950 sa dostal do malosériovej výroby.

Foto: Denso

Šesť miest a technika vlastnej konštrukcie

Zaujímavé je, ako rýchlo sa automobil podarilo pripraviť. Prvé plány vznikli v októbri 1949 a od začiatku vývoja po jazdné skúšky neuplynulo ani deväť mesiacov. Výsledkom bol pomerne praktický automobil s dĺžkou 4,25 metra, ktorý dokázal odviezť až šesť cestujúcich. Denso pritom nechcelo byť iba montážnikom nakúpených komponentov. Väčšinu dôležitých funkčných častí vyvinulo a vyrobilo vo vlastnej réžii. Výnimkou boli predovšetkým akumulátory.

O pohon sa staral jednosmerný elektromotor s menovitým výkonom šesť konských síl, čo predstavuje 4,4 kW. Na dnešné pomery ide o mimoriadne skromnú hodnotu, no vtedajšie dopravné pomery a očakávania boli úplne odlišné. Najvyššia rýchlosť dosahovala iba 43 km/h. Denso GO teda rozhodne nebolo automobilom určeným na rýchle presuny medzi mestami. Jeho hlavnou úlohou bola každodenná doprava v čase, keď bolo potrebné hľadať náhradu za klasické benzínové vozidlá.

Foto: Denso

Osemsto kilogramov olova ako cena za dojazd

Najväčšia technická zaujímavosť Denso GO sa však ukrývala pod karosériou. Energiu zabezpečovalo 40 olovených akumulátorov s kapacitou 250 Ah pri napätí 80 voltov, ktoré mali spolu hmotnosť až 800 kilogramov. To je približne 40 percent celkovej hmotnosti automobilu. Ten totiž na váhe ukázal 1 990 kilogramov, hoci svojimi rozmermi rozhodne nepatril medzi veľké vozidlá. Kapacita batérií dosahovala po prepočte na dnešné reálie približne 20 kWh, čo je hodnota, ktorá by dnes v elektromobile predstavovala skôr základnú než veľkorysú zásobu energie. O to pozoruhodnejšie je, že Denso GO s ňou dokázalo prejsť až 195 kilometrov.

Konštruktéri museli myslieť aj na rozloženie takejto hmotnosti. Akumulátory preto rozdelili do dvoch skupín a umiestnili ich do prednej a zadnej časti vozidla. Elektromotor sa nachádzal medzi nimi, približne v strede automobilu. Nešlo teda iba o jednoduchú prestavbu klasického auta na elektrický pohon, ale o konštrukciu, pri ktorej bolo potrebné od začiatku počítať s úplne inými požiadavkami na rozloženie jednotlivých komponentov.

Foto: Denso

Elektromobilita mala v Japonsku krátku, ale zaujímavú kapitolu

Denso nebolo jedinou japonskou spoločnosťou, ktorá v povojnovom období stavila na elektrický pohon. Už v roku 1947 sa objavil elektromobil Tama, ktorý vyvinula spoločnosť Tokyo Electro Automobile. Neskôr sa jej automobilová divízia stala súčasťou značky Prince, ktorá sa napokon spojila s Nissanom. Povojnové Japonsko nepoznalo iba samotné elektrické autá, ale aj praktické riešenia ich každodennej prevádzky. Spomínaný model Tama sa dokonca uplatnil v mestskej taxislužbe, pričom využíval vymeniteľné akumulátorové bloky, ktoré umožňovali rýchlejšie pokračovať v prevádzke bez zdĺhavého nabíjania. Elektromobilita teda už koncom 40. rokov riešila otázky, ktoré dnes opäť zamestnávajú automobilky a energetické spoločnosti.

Napriek technickému úspechu nemalo Denso GO ani jeho súputníci dlhú budúcnosť. V júli 1950 z neho vzniklo iba 50 exemplárov a všetky sa predali. Situácia sa však začala meniť. Po vypuknutí kórejskej vojny prudko vzrástol dopyt po surovinách vrátane olova, ktoré bolo nevyhnutné na výrobu akumulátorov. Súčasne sa postupne zmierňovali obmedzenia týkajúce sa dodávok benzínu. Elektrické automobily tak prichádzali o svoju najväčšiu konkurenčnú výhodu a ich prevádzka prestávala dávať ekonomický zmysel. Denso preto ďalšie exempláre nevyrábalo. Zaujímavé je, že automobil sa dočkal aj pomerne čerstvého historického uznania. Japonská automobilová sieň slávy ho 11. novembra 2026 zaradila medzi historicky významné vozidlá.

Páčil sa vám tento článok?

Priemerné hodnotenie 5 / 5. Počet hodnotení 2

Ohodnotte tento článok!

Ďakujeme

Sledujte nás na Facebooku!

Mrzí nás že ste neboli spokojný...

Pomôžte nám zlepšiť sa!

Napíšte nám čo by sme mali zlepšiť!