Základná škola Maximiliána Hella je slovenský fenomén. Riaditeľom školy je Pavel Michal. Unikátny projekt obdivujú sokoliari z celého sveta.
Na žiadnej inej základnej škole na svete totiž nie je sokoliarstvo povinným predmetom, len tu. Žiaci sú známkovaní od piateho ročníka. Už ako druháci však prichádzajú do sokoliarne, kde môžu pracovať s dravcami pod dozorom odborníkov a v kontakte s dravcami už sú dokonca aj škôlkari. „Dravce budujú u detí zodpovednosť, disciplínu, odvahu aj vytrvalosť, pretože do školy musia prísť cez víkendy aj prázdniny, aby dravce nakŕmili. Ak prísť nemôžu, musia sa dohodnúť so svojimi spolužiakmi alebo pedagógmi. Tieto vlastnosti však neskôr v živote určite zužitkujú, či už sa sokoliarmi stanú alebo nie,“ vysvetľuje Mário.
Cesta Mária Bujňáka k výcviku orla skalného bola kľukatá. Podobne ako v motoršporte, ani v sokoliarstve neplatí, že nováčik hneď nasadne do monopostu F1. Orol skalný ho vždy fascinoval, ale jeho úplne prvým dravcom bol myšiak lesný s menom Agáta. „Po jednej školáckej chybe mi uletel a už nikdy v živote som ho nevidel. Potom som brigádoval pre jednu sokoliarsku skupinu z Oravy, kde som sa prvý raz dostal napríklad k orlovi stepnému, plamienke driemavej či kaňurovi.“ Po ukončení strednej umeleckej školy odcestoval do Nemecka. Začal pracovať na jednom z hradov, kde mali viac než 20 druhov dravcov. „Cvičil som supy, orliaky, no najmä som sa naučil pracovať so strachom a s dravcom v čase, keď je agresívny. Za každých okolností som musel zachovať pokoj.“ Až po 6 rokoch si trúfol začať pracovať s orlom skalným. „Prvým bol samec menom Noel. Mal 37 rokov, bol pokojný, takže ľahšie som si zvykol na jeho obrovské pazúry,“ vysvetľuje sokoliar. Až po 11 rokoch, odkedy sa začal venovať sokoliarstvu, si splnil detský sen a kúpil si orlicu Monzu.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Orlica so srdcom a silou slovenských hôr
Monza má iba 1,5 roka. Je mladá, zvedavá, hravá a neuveriteľne silná. Patrí medzi dravce, ktoré vedia uloviť korisť vo veľkosti kamzíka. Na Slovensku žije približne 300 až 400 párov orlov skalných a Monza je rovnaký druh, len odchovaná v sokoliarskej línii. V dospelosti môže rozpätie jej krídiel dosiahnuť až 230 cm a váha 6 kg. „Orol skalný má vynikajúci zrak, 10x lepší než ľudský. Z výšky dvoch kilometrov dokáže zahliadnuť myš v tráve.“ Sokol sťahovavý je síce najrýchlejším tvorom planéty (v strmhlavom lete dosahuje rýchlosť až 390 km/h), ale orol skalný je jedným z najdokonalejších predátorov, aké na Zemi existujú. Mário hrdo dodáva, že slovenskí sokoliari patri v jeho výcviku medzi svetovú špičku.
Obdivovateľ značky Ferrari
Hoci Mário Bujňák žije v prostredí dravcov, autá mu nie sú vôbec cudzie. Vzťah k nim si budoval už ako chlapec. Spolu so starším bratom trávili hodiny pri pretekárskych hrách na počítači, na stenách im viseli plagáty športových áut a snívali o tom, že raz budú sedieť za volantom niečoho, čo v človeku prebudí rovnaký rešpekt a nadšenie, ako keď sa pozrie do očí orla.
Niet preto divu, že inklinuje najmä k športovým automobilom a najväčší obdiv pociťuje k značke Ferrari. Nadchla ho najmä filozofia značky. „Páči sa mi princíp toho, že Ferrari vyrobí vždy menej áut ako je dopyt, a tým si držia prestíž.“ Teraz už asi tušíte, prečo dal svojej orlici práve meno Monza. Ferrari aj orol predstavujú pre Mária svet absolútnej slobody, čistú formu výkonu a dokonalosť v pohybe.
V súkromí jazdí sokoliar na vozidle Alfa Romeo 159. S úsmevom hovorí, že je to „lacné Ferrari“. Občas sa pokazí, ale auto má dušu – charakter, ktorý v človeku zanecháva emóciu zakaždým, keď stlačí pedál. Každá jazda je pre neho zážitok, pretože aj napriek naftovému motoru je auto naladené športovo. Sám hovorí, že Alfa s dieselom je ako Mona Lisa s fúzami, no zároveň priznáva, že mu to vôbec neprekáža. Baví ho a prináša mu radosť.
Jeho vysnívaným autom, najmä z pohľadu sokoliara, je starý Land Rover Defender. Ten pravý, expedičný, aký si človek predstaví uprostred savany. Praktický, mechanický, nezničiteľný. Auto, ktoré by pokojne zaparkoval vedľa voliéry. V rodine vášeň pre autá pokračuje ďalej, jeho brat jazdí na Alfa Romeo Giulia Veloce. Vždy keď sa v nej vezie, je to preňho malý sviatok. Auto v ňom vyvoláva rovnaký pocit slobody ako dravec v oblakoch. Dokonca si vie predstaviť, že keby sa jeho život vyvíjal inak, mohol by byť aj automobilovým pretekárom.
POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE
