Sokoliarstvo vzniklo pred štyrmi tisícročiami v Strednej Ázii, na území dnešného Mongolska, Kirgizska a Kazachstanu. Dravce pomáhali ľuďom prežiť. Lovili potravu a prinášali kožušiny. V stredoveku bolo sokoliarstvo výsadou kráľov a šľachty. Potom prišli strelné zbrane a tradícia sokoliarstva začala upadať.
V polovici 20. storočia sa vrátila späť. Na Slovensku ju obnovil Ivan Maroši, priekopník, ktorý sa učil v Maďarsku. Založil Slovenský klub sokoliarov, ktorý má dnes približne 300 členov. Sokoliarstvo bolo v roku 2019 zapísané do UNESCO ako nehmotné kultúrne dedičstvo ľudstva. Slovenskí sokoliari pôsobia na hradoch po celej Európe, vykonávajú biologickú ochranu letísk a alebo pripravujú dravce pre účinkovania vo filmoch.
Filmová hviezda Rudo
Jeden z projektov, na ktorom Mário pracoval, bol výcvik orla do rozprávky Najväčší zázrak, ktorá bude mať premiéru 24. decembra na STVR. Jednu z hlavných úloh si v ňom zahral orol skalný menom Rudo, ktorý pochádza zo školskej sokoliarne. Tá je, mimochodom, v lete otvorená aj pre verejnosť. Počas školského roka je lepšie vopred sa ohlásiť.
Posolstvo sokoliara: Pozerať sa viac nahor, doslova aj obrazne
Ak by mal sokoliar Mário Bujňák odkázať ľuďom jedinú vec, bola by to jednoduchá, ale dôležitá myšlienka: „Zaujímajte sa o prírodu. Učte sa o nej. Chráňte ju.“ Hovorí, že dnešná doba je presýtená negatívnymi správami. Ľudia často zabúdajú, že krásne veci sú všade okolo nás – hory, lesy, západy slnka, spev vtákov, vôňa ihličia. „Možno niekto po zhliadnutí videa s dravcami vyjde na kopec. A zistí, že západ slnka je tak krásny, že mu dobije energiu. A začne sa pozerať na svet o trochu pozitívnejšie.“
Možno v tom spočíva tajomstvo sokoliarstva. Nie v adrenalíne, nie v silných pazúroch, ani v rýchlosti 300 km/h. Ale v tom tichu, keď človek zdvihne ruku k oblohe a dravec si vyberie, dobrovoľne, že sa vráti. Nie preto, že musí. Ale preto, že chce. A to je vo svete plnom neistôt nádherná správa.
