Mohli v tom zohrať úlohu aj pneumatiky, technický stav auta alebo príprava pred jazdou?
Podľa Borisa Chlebca áno, ale treba byť férový a rozlišovať medzi tým, čo sa dá z videa pozorovať, a tým, čo už by bolo len domýšľanie. „My nevieme, aké pneumatiky mal vodič obuté, v akom boli stave, aký mali vek, aký tlak v nich bol, či boli dostatočne zohriate a pripravené na dynamickejšiu jazdu. To všetko sú faktory, ktoré môžu mať veľký vplyv na to, ako sa auto zachová. Ľudia si často myslia, že keď majú drahé športové auto, automaticky majú aj špičkovú priľnavosť. Ale tak to nefunguje.“
Práve pneumatiky sú podľa neho oblasťou, ktorú vodiči veľmi často podceňujú. „Na kurzoch bezpečnej jazdy ale aj na parkoviskách v obchodných centrách to vidím bežne. Niekto má veľmi drahé a veľmi výkonné auto, ale potom šetrí práve na pneumatikách, čo je jediná vec, ktorá auto spája s vozovkou. To je absurdný nepomer. A pri športových autách obzvlášť. Tam rozhodujú drobnosti: zmes, teplota, stav dezénu, správny tlak.“
Dá sa takáto situácia zvládnuť, ak má vodič dostatok skúseností?
Teoreticky áno, prakticky je to podľa Chlebca veľmi náročné. Pretáčavý šmyk patrí medzi situácie, ktoré väčšina vodičov v reálnej premávke zvládne len veľmi ťažko, najmä ak príde nečakane. „Zo skúsenosti vieme, že šanca bežného vodiča zvládnuť neočakávaný pretáčavý šmyk na ceste je extrémne malá. Často sa hovorí, že ho nezvládne 98 percent ľudí, a táto predstava nie je od reality ďaleko. Dôvod je jednoduchý – reakčný čas je krátky, pohyby auta sú rýchle a vodič zvyčajne nemá natrénovanú správnu postupnosť reakcií.“
V tomto konkrétnom prípade však podľa neho existuje jeden podstatný rozdiel. Šmyk pravdepodobne neprišiel ako náhodný dôsledok ľadu, oleja alebo nečistôt na ceste, ale ako následok vedome športového štýlu jazdy. „Tu si vodič šmyk v podstate vyvolal sám tým, že príliš skoro alebo príliš výrazne pridal plyn. To znamená, že skúsený vodič by mal takúto možnosť očakávať. Mal by vedieť, že ak má výkonné auto so silným záberom zadnej nápravy, tak práve pri výjazde zo zákruty je to moment, kedy môže prísť problém. A keď to vieš, máš šancu reagovať skôr, pokojnejšie a presnejšie.“
Dá sa zvládanie pretáčavého šmyku natrénovať?
„Samozrejme, že dá,“ hovorí Chlebec bez váhania. Zároveň však dodáva, že podstatné nie je len zažiť šmyk, ale pochopiť aj fyziku, ktorá za ním stojí. „Na kurzoch bezpečnej jazdy vieme ľudí dostať do situácií, ktoré simulujú pretáčavý šmyk, a naučiť ich základné reakcie. Ale dôležité je, aby vodič nevedel len mechanicky krútiť volantom. Musí pochopiť, čo robí prenos hmotnosti, čo robí plyn, čo robí brzda, prečo sa zadná náprava odľahčí a čo sa stane, keď reaguje neskoro alebo prehnane.“
Podľa neho je rozdiel medzi kurzami, ktoré učia zvládnuť neočakávaný šmyk, a kurzami, ktoré idú viac do hĺbky dynamiky jazdy. „Máme štandardné kurzy, kde sa ľudia učia riešiť bežné krízové situácie. Potom máme kurzy zamerané viac na dynamiku alebo drift, kde sa človek učí auto cítiť, vnímať a chápať jeho reakcie v širších súvislostiach. Drift nie je len o efektnom jazdení bokom. V skutočnosti je to veľmi dobrá škola citlivosti na plyn, reakcie auta a práce s volantom. Keď má niekto výkonnú zadokolku, práve takéto skúsenosti mu môžu jedného dňa pomôcť chybu opraviť skôr, než sa zmení na nehodu.“
Mohli nehode zabrániť elektronické asistenčné systémy?
Podľa šéf inštruktora je veľmi pravdepodobné, že dôležitú úlohu tu zohralo aj nastavenie bezpečnostných systémov vozidla. „Je dosť možné, že vodič mal vypnutú stabilizáciu, prípadne minimálne kontrolu trakcie. Pri plne zapnutých asistenčných systémoch sa pokojne mohlo stať, že by sa do tejto situácie ani nedostal. A aj keby sa dostal, elektronika by mala výrazne väčšiu šancu auto stabilizovať alebo aspoň znížiť rozsah problému.“
Chlebec pritom zdôrazňuje, že asistenčné systémy nie sú zázračný štít, ktorý zruší fyziku. „To neznamená, že keď je zapnuté ESP, nemôže sa nič stať. Tak to nie je. Ale robí to zvládanie krízovej situácie výrazne jednoduchším. Keď tie systémy vodič deaktivuje, presúva plnú zodpovednosť na svoje ruky, nohy, reflexy a skúsenosti. A to je úroveň, na ktorú väčšina ľudí jednoducho nemá dostatok tréningu.“
Čo by mali robiť bežní vodiči, keď jazdia po cestách ako Pezinská Baba, kde sa cez víkendy pohybuje veľa športových áut a motoriek?
Chlebec hovorí, že základom je defenzívne myslenie, nie iba pomalšia jazda. „Defenzívna jazda nie je len o tom, že idem pomaly. Je to hlavne o tom, že vyhodnocujem prostredie, čítam cestu a snažím sa odhadovať správanie ostatných. Na miestach, ako je Pezinská Baba, treba automaticky rátať s tým, že sa tam môžu objaviť vodiči alebo motorkári, ktorí pôjdu oveľa dynamickejšie, než je rozumné.“
Veľký význam má podľa neho aj sluch a celková vnímavosť. „V tomto prípade bolo auto počuť. Športový režim, výfuk, vysoké otáčky, podraďovanie, to všetko sú signály, ktoré vnímavému vodičovi môžu napovedať, že oproti sa blíži niečo rýchle a potenciálne problémové. Už to je dôvod spozornieť, ubrať tempo a pripraviť sa na variant, že druhý vodič nemusí mať situáciu plne pod kontrolou.“
Aké konkrétne zásady defenzívnej jazdy sa odporúčajú vodičom v takomto prostredí?
Podľa Chlebca je prvým pravidlom pozerať sa čo najďalej dopredu. „Mnoho ľudí pozerá len tesne pred auto, sledujú bezprostredný priestor pred kapotou a tým sa oberajú o čas. Pritom čím skôr si nebezpečenstvo všimnú, tým skôr ho dokážu vyhodnotiť a reagovať naň. Skorý pohľad do zákruty, čítanie línie cesty a sledovanie pohybu protiidúcich áut sú kľúčové.“
Druhým pravidlom je podľa neho schopnosť včas rozpoznať, že niečo nesedí. „Skúsenejší vodič si niekedy už z diaľky povie: toto auto ide príliš rýchlo do zákruty, toto asi nebude dobré. A presne to je moment, keď treba preventívne spomaliť ešte pred zákrutou, pripraviť si priestor a pokojne aj zastaviť, ak mám silné podozrenie, že niekto skončí v mojom pruhu. Toto už je vyššia úroveň čítania situácie, ale dá sa naučiť.“
Ako by mal reagovať vodič, keď priamo vidí, že oproti idúce auto dostalo šmyk?
„Prvé, čo by som spravil, je krízovo brzdiť a uhnúť čo najviac ku krajnici,“ hovorí Chlebec. Dôležité je podľa neho znížiť rýchlosť a zväčšiť odstup od nebezpečenstva. „Keď už hrozí zrážka, chceš, aby prišla pri čo najnižšej rýchlosti. Ak je tam priestor, snažíš sa dostať z línie pohybu toho auta. Pokojne aj za cenu toho, že prejdeš po krajnici, po štrku alebo po nerovnosti. Stále je lepšie riskovať poškodenie pneumatiky, disku alebo nápravy, než čelnú zrážku s roztočeným autom.“
POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE
