Test Honda HR-V 1.5 benzín, útle telo s obrovským vnútorným priestorom

Honda HR-V je na trhu už dobrých 20 rokov. Vtedy sebavedome vstúpila do malého segmentu, akými sú mini SUV. Dnes ale patrí medzi bestsellery a konkurovať oponentom dokáže s prehľadom. Čo ale stojí za týmto titulom? Naozaj si ho zaslúži?

Navzdory všetkému musím priznať, že prvá generácia HR-Včky nebola výzorovo mojou šálkou kávy. Aj keď je pravda, že na prelome storočí sa autá vyvažovali viacej kvalitou a výdržou motora ako vzhľadom. Honda sa jednoducho nebojí staviť na odvážny dizajn, tak ako to bolo aj v prípade najnovšieho Civicu.

Vylepšená H-RVčka dostala niekoľko štýlových prvkov, ktoré z nej robia pôsobivejší transport. V prvom rade vidíme veľkú chrómovú lištu, podľa mňa oveľa krajšia ako na CR-V, ktorá spojila svetlomety do jednej línie. Maska má tým pádom jednoliaty výraz a nemá žiadne do očí bijúce prvky.

S faceliftom teda prišla akási obnova chrómu, ktorý si našiel svoje miesto aj pod hmlovkami či na zadku auta. V podstate mu ale nemám čo vytknúť, pretože pôsobí vkusne a nesnaží sa o efekt preplácaného manekýna. Prosto sa nemá za čo hanbiť!

Zvonka malé, no vo vnútri obrovské

HR-Včka pôsobí na prvý pohľad takým útulným dojmom. Ale v kabíne sa tento názor mení v sekunde na otázky typu: Sedím stále v tom istom aute? Kde sa tu nabralo toľko miesta? Honda HR-V je skvelým príkladom toho, že kniha sa nemá súdiť podľa obalu. Aj keď sa môže niekomu zdať príliš malá či stiesnená, po nasadnutí tento názor opadne ako uschnuté blato z topánok.

Sedadlá poskytujú veľmi vysoký komfort a to aj vyšším osobám, ktoré to v autách majú s pohodlím o čosi ťažšie. Sťažovať sa nebudú ani pasažieri na zadnej lavici, pretože tam je toho priestoru na nohy či hlavu naozaj požehnane. A to sa v aute takýchto rozmerov príliš často nevidí. Tvorcovia HR-V geniálne vyriešili aj sklápanie zadných sedadiel, ktoré sa vďaka jednému tlačidlu behom troch sekúnd premenia na úplne rovnú plochu.

A nielen to. Prakticky sa dajú dvihnúť do rôznych polôh v závislosti od veľkosti a tvarov nákladu. To znamená, napríklad pri dovolenke, že ak chcete mať chladničku po ceste na dovolenku po ruke, aj keď je trošku vyššia, ľahučko zdvihnete sedák a je vybavené. Je koniec nacvičovania akrobatických kúskov počas jazdy!

Riadiaci „kokpit“ je zariadený vkusne, ale niektoré prvky by si už zaslúžili revolučnú obnovu. Hovorím o tapacíroch dverí, ktoré sú pre niekoho možno úplne bezvýznamné, ale ich dizajn sa nemení už niekoľko rokov. Prostý look jednoducho pôsobí ako návrat do minulej generácie.

Multifunkčný volant mi najprv prišiel príliš ťarbavý, ale zistila som, že ma iba veľmi dobre oklamal. Aj napriek svojej veľkosti sa totižto drží perfektne a pohodlne ho otočíte aj malíčkom. Okrem neho budete môcť zapackať aj dva dotykové displeje, ktoré sa stali ústredným bodom pre ovládanie kúrenia a klimatizácie. Toto rozhodnutie musím pochváliť, pretože prirodzene zapadajú do interiéru.

Tak trochu futurista

Pred očami má vodič budíky, ktoré sú pekné, jednoduché a obopína ich pútavý bod, ktorý neviem prirovnať k ničomu inému ako k rozmazanému efektu. Ako tie obrázky, z ktorých vám nie je dvakrát dobre, ale to samozrejme prípad H-RVčky nie je. Okrem toho sa naľavo od volantu nachádza tlačidlo Econ, ktoré nielenže spraví z auta hospodársky premýšľajúceho robota, ale vám aj na budíkoch ukazuje, kedy šetríte najviac energie pomocou diódového pásu za budíkmi. Pre deti hra ako vyšitá!

Stredový panel je zmeskou úložného priestoru a plniča šťavy. Je tu totižto predeľovací tunel, kde si môžete odložiť všetko nepotrebné, no zároveň dôležité. To čo treba mať vždy po ruke – telefón, peňaženku alebo drobné do automatu. Okrem toho je tu USB port, Hdmi aj 12 voltová zásuvka. Všetko pekne pokope.

Lakťová opierka je s na tom s komfortom rovnako. Dá sa posúvať, je v nej dostatok odkladacieho miesta a má aj prepadlisko na nápoje a ťažšie veci. Kto rád chodí na občerstvenie v štýle Drive-in, bude za túto vychytávku vďačný.

Riadiaci panel aj displej sú naklonené vodičovi, a to doslova. A tu sa dostávame k asi najväčšiemu problému, aký má Honda nielen  modeli HR-V. Infotainment. Funguje, nie je zlý, reaguje.. ale ten dizajn. Úprimne dúfam, že najnovší facelift modelu Civic zo sebou prinesie ideálny spôsob, ako nezabiť v aute všetko to dobré. Jasné, niekomu na tom nezáleží, ale pre niekoho je práve táto funkcia kľúčová. Aj keď sa možno Honda nemôže pochváliť najlepším ovládacím systémom na svete, jednoznačne vyniká v inej sfére.

Ekonóm ako vyšitý

Srdce tejto mini zvodkyne tvorí benzínový motor s objemom 1.5 litra. Kto japoncov pozná vie, že ich schopnosť vyrábať motory je skoro neprekonateľná. A tak to je aj v prípade HR-V. Síce sa nejedná o žiadnu asfaltovú beštiu s vysokým výkonom, ale kto by to po nej vlastne žiadal?

Kombinovaná spotreba sa vyšplhala na 6,0 litra na 100 kilometrov, čo nie je vôbec zlé. 6-stupňová manuálna prevodovka má krátke prevody s dlhým ťahom, takže bude bojovať až do poslednej chvíle. Až kým vás obmedzovač nerozdelí.

V kombinácii s podvozkom je motor výkonný, nebojí sa zákrut a prebrodí sa aj menším potokom. Čo je však horšie je hluk, ktorý preniká do kabíny. Zvuky ale pochádzajú od kolies, takže to kladiem za vine vyvýšenému podvozku, ktorý si plní svoje povinnosti na jednotku. Takže to vlastne nie je nič, čo by posádke nejak prekážalo.

A ešte jedna malá hlúpostička, ktorú som si počas týždňa s HRV-čkou všimla. Systém BrakeHold má aktuálne už (takmer) každé jedno nové auto. Väčšina z nich ale vydáva pri uvoľnovaní ručnej brzdy zvuky podobné zvolávaniu kosatiek. A HR-V je zrejme moje prvé auto, ktoré pri ručnej nevydalo ani najmenšieho hláska!

Resumé

Honda HR-V je príjemnou spoločníčkou na cestách, ktorej nebudú vadiť výtlky ani pri plnom zaťažení. Zákazníka poteší hlavne cena, ktorú zaplatíte za komfortné a spoľahlivé auto. Oproti konkurencii sa na ňu lepšie pozerá a verím, že sa v nej aj lepšie jazdí. Ideálne mini SUV pre každého, kto sa nechce obmedzovať.

Test Honda CR-V 1,5 VTEC, svojské rodinné SUV