Test Renault ZOE, elektrický drobec plný protikladov

Kompaktné rozmery, netradičný dizajn exteriéru a hrdý kosoštvorec na prednej kapote. Aj napriek týmto atribútom je Renault ZOE najpredávanejším elektromobilom v Európe. Ako je to možné?

Svojím predstavením na Ženevskom autosalóne už v roku 2012 Zoe ako taký nemôžeme označiť ako horúcu novinku. Kúsky predávané ešte štyri roky po debute disponovali 22 kWh lítiovo-iónovou batériou, ktorá tomuto elektrickému supermini vystačila na prejdenie vzdialenosti 100 až 150 kilometrov na jedno nabitie. Na Parížskom autosalóne v roku 2016 bola predstavená verzia s batériou o kapacite až 41 kWh. Podľa novej metodiky WLTP má Zoe s touto batériou zvládnuť v reálnej premávke až 400 kilometrov na jedno nabitie. Zvládne ich však naozaj? V našej redakcii sme si detailne preverili nový Renault ZOE R90 Z.E. 40 vo výbave Intens.

Prvé dojmy

Už prvý pohľad na auto, ktoré mi malo byť spoločníkom jeden teplý letný týždeň vo mne vyvolal zmiešané pocity. S prednou maskou odviedli francúzski dizajnéri naozaj skvelú prácu. Zoe nie je jedným z áut, ktorému by ste po zakrytí znaku vedeli jednoznačne určiť, aká automobilka ho vytvorila. Dizajnový jazyk by som označil za svojský až na toľko, že som len veľmi ťažko hľadal akúkoľvek podobnosť s ostatnými modelmi tejto značky. Celkovo pôsobí predná časť vozidla mierne agresívne vďaka ostrejším svetlometom, no malá mriežka chladiču mu stále dodáva skromný nádych.

Pohľad na Zoe z boku nemá čo pokaziť. Oceňujem, že sa Renault pri navrhovaní nesnažil zapracovať líniu klesajúcej strechy, ako je dnes veľkým trendom. Tá by podľa môjho názoru nielen odobrala zadným pasažierom miesto na hlavu (ktorého tu už aj tak nie je na rozdávanie) ale aj dala autu veľmi zvláštny výzor. Ak sa však zahľadíte pozorne, zistíte, že akási „napodobenina“ klesajúcej strechy sa na aute predsa len nachádza. Tvorí ju efektne tvarovaný C stĺpik spolu s oknom piatych dverí. Na rozdiel od prednej a bočnej časti, zadným partiám auta som nevedel prísť na chuť po celý týždeň. Pokus o tvarovanie zadných svetlometov do tvaru loga značky je síce originálny, no nevedel som sa zbaviť myšlienky, že sa pozerám na zadnú časť zmenšenej dodávky.

V jednoduchosti je krása

Po nasadnutí do auta sa mi v hlave okamžite ukotvili dva výrazy – jednoduchosť a jedinečnosť. Pracovisko vodiča má neobyčajné rozhranie a ergonómiu. Sedadlá sa neskladajú z troch častí ako pri väčšine áut (sedák, operadlo a opierka hlavy), no operadlo a opierka hlavy sú v jednom kuse. Na pohľad – skvelé. Pripomína mi to totiž škrupinové pretekárske sedadlá. Čakal som však, že kvôli integrovanej hlavovej opierke budem mať so svojou výškou takmer 190 centimetrov problém nájsť si pohodlnú polohu. Opak bol pravdou. Po usadení som nemal potrebu so sedadlom nejako manipulovať. Milým detailom je ich modro – čierne farebné prevedenie a gravírovanie, ktoré má pravdepodobne odkazovať na elektrické obvody. Rovnaké gravírovanie nájdete aj na strope vozidla. Na jednej strane to poteší ako detail, na druhej ma trochu sklamalo to, že auto nedisponovalo strešným oknom. Pri cenovke takmer 35 000€ by som s ním rátal ako so samozrejmosťou.

Posed na predných sedadlách je bezproblémový, prejdime teda k palubnej doske a tomu, čo na nej nájdete. Jej dizajn je veľmi zvláštny a osobne by som si naň musel veľmi dlho zvykať. Nie preto, že ovládače nie sú po ruke. Celý ovládací panel s dotykovou obrazovkou a ovládačmi klimatizácie mi pripadal, akoby ho vo výrobe len nejako dodatočne „nalepili“ na palubovku. Jeho zapracovanie mi príde jednoducho dosť od veci. Na druhej strane je to len môj osobný pohľad na vec a niekomu inému sa toto riešenie môže páčiť. Pod týmto čierny „čudom“ sa nachádza držiak na kľúč (teda presnejšie kartu) a pod ním menší úložný priestor s UBS slotom a 12V zásuvkou. USB slot som sa snažil použiť na nabíjanie telefónu, no na moje sklamanie, keď som telefón po hodine a pol odpojil tak nemal ani percento navyše.

Pred vodičom tróni jednoduchý trojramenný kožený volant, pred spolujazdcom zas ďalšia grafika, napodobňujúca elektrický obvod. Na šoféra pôsobí toto prostredie veľmi ukľudňujúco a pokojne. Na rozdiel od iných nových áut, v ZOE nájdete naozaj minimum tlačidiel, ktoré vôbec nie je ťažké pochopiť. Ovládanie všetkých funkcií vozidla je jednoduché, no nie vždy praktické.

Intuitívne ovládanie. Alebo?

Klimatizácia ovládaná cez displej je v dnešnej dobe veľkým postrachom, pretože oproti klasickým tlačidlám si jej ovládanie vyžaduje oveľa viac pozornosti. Ak sa človek na displej zahľadí na dlho, môže tým riskovať životy pasažierov. Dobrou správou je, že tu je ovládanie klimatizácie maximálne intuitívne. Vďaka veľkým tlačidlám a kruhovému ovládaču teploty budete schopní kontrolovať klímu „na slepo“ už po pár minútach jazdy. Rovnako jednoduché je aj zapínanie a vypínanie ECO režimu, ktorý bude vašim verným priateľom ak budete chcieť jazdiť trasy dlhšie ako 300 kilometrov. Nachádza sa hneď pri radiacej páke a vďaka jeho veľkosti je doslova nemožné ho netrafiť.

To však nemožno povedať napríklad o ovládači tempomatu a obmedzovaču rýchlosti. Kým iné automobilky umiestňujú tieto tlačidlá priamo na volant, francúzi sa rozhodli, že ho dajú k radiacej páke. Veľmi podobne je na tom aj multimediálny dotykový displej s navigáciou a celý infotainment. Ak sa niekomu operačný systém v ZOE zdá logický a jednoduchý, rád by som toho človeka stretol a osobne mu potriasol rukou. Navigácia TomTom síce funguje nečakane dobre – nestane sa vám, že nebudete vedieť, na ktorej križovatke máte odbočiť, lebo mapy sú veľmi presné, no zvyšok multimédií je na môj vkus príliš komplikovaný. Trvalo mi hodnú chvíľu, kým som zistil, ako môžem spárovať svoj smartfón.

Odvezie štyroch dospelých?

Áno, ale… stále musíte brať do úvahy, že auto sa radí do segmentu „supermini“, kam patrí spolu s Fordom Fiesta či Seatom Ibiza. Ďalším faktorom, ktorý netreba prehliadať je prítomnosť batérií pod podlahou vozidla. Aký je teda výsledok? Prední pasažieri sa odvezú bez akýchkoľvek ťažkostí, no verte tomu, že vždy keď budete brať viacerých ľudí, každý bude chcieť byť vašim „poručíkom“. Druhý rad sedadiel je pohodlný pre dvoch cestujúcich o výške menej než 180 centimetrov. Zmestia sa aj traja, no veľmi pohodlné to nebude. Okrem toho, že kvôli zvýšenej podlahe budú sedieť ako žaby (kolená v neprirodzenej polohe), bude im tesno na šírku, a ak je niekto z nich vyšší ako 180 cm, môže si opierať hlavu o strop.

Po tom, čo „zlámaní“ cestujúci vystúpia z auta, spomenú si, že tá cesta nebola až taká hrozná. Prekvapivo veľký kufor toho pojme viac ako som kedy očakával, čiže s miestom na batožinu problém nebude. Stálymi obyvateľmi batožinového priestoru sú nabíjacie káble – či už klasický, alebo príplatkový na domáce nabíjanie (500€). Horšie je to ale s úložnými priestormi v kabíne. Priehradky vo dverách sú malé, úložný priestor pred radiacou pákou nepojme ani bežný smartfón a držiak na kávu hrdo tróni na konci stredového tunelu – pri nohách zadných pasažierov. Skrinka pred spolujazdcom tiež nepatrí k najväčším, no až také zlé to nie je.

Štartujem…

… a auto je stále rovnako tiché ako keď naštartované nebolo. Radím „spiatočku“ a snažím sa dostať z úzkeho priestoru, pričom mi pomáha príplatková parkovacia kamera a senzory. Rozlíšenie je slabé, no účel splní. Po pár minútach v parkovacom dome pri nákupnom centre zisťujem, že riadenie je veľmi komfortné, no rádius otáčania je slabý. Poďme ale pekne od začiatku. Kožený volant je dobre spracovaný, padne do ruky a vhodnú polohu za ním si nájde každý. Pod volantom sa nachádza okrem dvoch bežných páčok na ovládanie stieračov a svetlometov aj vyložene francúzsky prvok – obdĺžnikový komponent s tlačidlami na ovládanie hlasitosti hudby a prijímanie či skladanie telefonátov. Najprv som si naň nevedel zvyknúť – predsa len sa tieto funkcie pri väčšine vozidiel ovládajú cez volant. Po pár dňoch sa mi však toto riešenie začalo veľmi pozdávať.

Podobne som dlhšie musel prichádzať na chuť aj samotným budíkom. Presnejšie – budíku, či takzvanému TFT displeju. Ten toho veľa nezobrazuje, no v jednoduchom aute ako je toto ani viac nepotrebujete. Úplne vľavo je zobrazenie stavu batérie a predpokladaný dojazd, vedľa zas akýsi otáčkomer. Ten namiesto otáčok zobrazuje, ako veľmi je namáhaný motor a či jazdíte ekonomicky alebo nie. Následne tu nájdete rýchlomer, ukazovateľ priemernej a aktuálnej spotreby. Grafika displeju a zvuk smeroviek sú prispôsobiteľné. To by bolo asi všetko k pracovisku vodiča, poďme teda jazdiť.

Brzdenie je radosť 

Jazdné vlastnosti auta sú skôr komfortné ako športové. V meste je ZOE veľmi obratné, vďaka pohonnej súprave aj veľmi ľahké na zvládnutie aj pre začiatočníka. Vďaka okamžitému nástupu krútiaceho momentu dokáže auto bez zaváhania „vystreliť“ na váš povel. 92 koní a 220Nm neznie ako veľa, no v mestskej premávke, kde potrebujete rýchlo opustiť križovatku si auto s týmto výkonom hravo poradí. A to aj napriek nemalej pohotovostnej hmotnosti 1 555 kilogramov. Príležitostne som hľadal asistent mŕtveho uhlu, no márne.

Negatívom je aj slabší výhľad šikmo dopredu, kvôli hrubším panelom A stĺpiku. Jazda v normálnom režime je mierne návyková, a to hlavne vďaka schopnosti tohto auta slušne akcelerovať v momente, kedy si zmyslíte. Naopak, v režime ECO auto obmedzí výkon klimatizácie a elektromotru a odozva na plyn už taká ostrá nebude. Má to však jednu veľkú výhodu – v kombinácií s rekuperáciou energie počas brzdenia viete reálne na jedno nabitie prejsť až 400 kilometrov. Tieto kilometre budú však bez klimatizácie, a „dupania tomu“.

Športovec to nie je

Jazda do kopca si veľmi rada odoberie viac kilometrov z dojazdu ako jazda po rovine, niekedy až dvoj- či trojnásobne. Nemusíte sa však báť straty energie, lebo veľká časť batérie sa vám opäť nabje pri jazde z kopca. Brzdy sú silné, akcelerácia dobrá, podvozok komfortný. Ako sa však správa riadenie keď chcete jazdiť ostrejšie? Posilňovač s variabilným účinkom by mal odozvu riadenia prispôsobovať štýlu jazdy. Osobne som to necítil a svižná jazda po kľukatej ceste si vyžadovala až priveľa práce rukami.

Pocit, že auto nie je športovec umocňuje fakt, že pri jazde v noci, keď človek nesmie zaspať, vodičovi pokojná a tichá atmosféra v kabíne veľmi nepomáha. Tak či onak, ak by ste zvolili na nabudenie športovú jazdu, ďaleko by ste nedošli. Pri diaľničnej 130-ke je spotreba elektriny taká vysoká, že prejdenie jedného kilometru vám zoberie 4 kilometre z dojazdu. Preto pri jazde na diaľnici odporúčam rýchlosť maximálne 110 km/h. Ak však chcete zistiť, kde má malé ZOE hranice, vedzte, že reálna maximálna rýchlosť je väčšia než tá papierová. Diaľnice auto rado nemá, o čom svedčí aj automatické vypínanie ECO režimu pri rýchlosti 95 km/h.

Náklady a nabíjanie

Na Slovensku máte viacero možností, ako svoj elektromobil nabíjať. V prvom rade by som vám odporučil poobzerať sa po okolí po voľných nabíjacích staniciach. Tie väčšinou prevádzkujú veľké obchodné reťazce a sú zadarmo. Pri nemenovanom hypermarkete na Bajlakskej ulici v Bratislave sa mi podarilo nabiť 90% batérie za necelé tri hodiny úplne zadarmo. Nevýhodou však je, že parkoviská, kde sa takéto stanice nachádzajú bývajú po istej časovej dobe spoplatnené. Taktiež si musíte priniesť vlastný kábel. Druhou možnosťou je využívať nabíjacie stanice prevádzkované spoločnosťou ZSE. Nájdete ich najmä v obchodných centrách. Cena za kilowathodinu počas testu na staniciach ZSE bola 0,29€. V prepočte s mojou priemernou spotrebou 17kWh/100km to vychádza na 5€ za 100 kilometrov. Je to lacnejšie ako drvivá väčšina supermini-čiek, no aj tak sa radšej poobzerajte po niečom bezplatnom. Treba však dodať, že nákupná cena elektromobilu je výrazne väčšia ako auta na konvenčný pohon.

PRVÁ JAZDA: Škoda Kamiq uzatvára SUV ofenzívu značky. Vyskúšali sme ju!

Suma sumárum

ZOE je spratné a šikovné auto do mesta, prípadne na okresné cesty. Na diaľnici mu rapídne klesá dojazd a to aj s vypnutou klímou a rádiom. V meste je však skvelé – má malú spotrebu energie, brzdením si ju dopĺňa a viete na ňom spraviť reálnych 350 – 370 kilometrov úplne bezpečne. Na zadných sedadlách veľa miesta nie je, no vďaka úchytným bodom ISOFIX sa jedná o vhodné auto pre rodinu s dvoma malými deťmi. Interiér presvedčí originálnym spracovaním, no ihneď vás aj sklame kvalitou spracovania. Musím podotknúť – počas hustého dažďa sa okná veľmi zahmlievajú, a to aj so zapnutým vyhrievaním. Prevádzkové náklady sú nižšie ako pri autách na konvenčný pohon, dokonca sa dajú nájsť aj miesta, kde si auto dobijete zadarmo.

Zdroj foto: startstop.sk