Európska únia sa po mesiacoch rokovaní dohodla na novej regulácii, ktorá sa dotkne celého automobilového priemyslu. Od roku 2035 budú musieť nové osobné autá, nákladné vozidlá aj motocykle obsahovať minimálne 25 percent plastov z recyklovaných zdrojov. Dohodu schválili členské štáty EÚ spolu s Európskym parlamentom 12. decembra 2025.
Nové pravidlá sú súčasťou širšej stratégie zameranej na znižovanie spotreby primárnych surovín a posilnenie obehového hospodárstva v doprave. Regulácia sa nebude týkať len výroby nových vozidiel, ale aj ich likvidácie a spracovania po skončení životnosti.
Postupné zavádzanie a medzník už v roku 2031
Zavedenie povinného podielu recyklovaných plastov bude prebiehať postupne. Prvým krokom má byť dosiahnutie 15-percentného podielu v nových vozidlách v priebehu nasledujúcich šiestich rokov. Až následne, od roku 2035, vstúpi do platnosti finálny cieľ na úrovni 25 percent.
Súčasťou dohody je aj presnejšie určenie pôvodu recyklovaných materiálov. Pätina recyklovaných plastov má pochádzať priamo zo starých, vyradených vozidiel. Tento prístup má obmedziť závislosť od recyklovaných plastov z iných priemyselných odvetví a zároveň podporiť uzavretý materiálový cyklus priamo v automobilovom sektore.
Výrobcovia tak budú musieť nielen zvyšovať podiel recyklovaných materiálov, ale zároveň zabezpečiť ich sledovateľnosť a pôvod, čo si vyžiada úpravy výrobných procesov aj dodávateľských reťazcov.
Prísnejšia kontrola vyradených vozidiel a exportu
Nová regulácia sa netýka výlučne výroby. Významnú časť tvorí aj sprísnenie dohľadu nad vozidlami na konci ich životného cyklu. Európska únia plánuje posilniť kontrolu vyradených áut a obmedziť ich vývoz mimo územia EÚ v prípadoch, keď už nie sú technicky spôsobilé na prevádzku.
Podľa údajov Európskej rady každoročne približne 3,5 milióna vozidiel v EÚ „zmizne zo systému“, pričom často končia v nelegálnych demontážnych prevádzkach alebo sú vyvážané do tretích krajín. Lepšia evidencia materiálov a prísnejší dohľad majú pomôcť obmedziť tieto praktiky a zlepšiť kontrolu nad tým, ako sa s vozidlami po vyradení nakladá.
Pôvodne Európska komisia zvažovala rýchlejší nábeh povinností a vyšší podiel recyklovaných plastov. Po rokovaniach však členské štáty a europoslanci zvolili miernejší časový rámec, ktorý má byť zlučiteľnejší s aktuálnymi technickými a výrobnými možnosťami automobilového priemyslu.
Výsledná dohoda tak predstavuje kompromis medzi environmentálnymi cieľmi a praktickými limitmi výrobcov, pričom jej účinnosť a reálny dopad sa naplno prejavia až v nasledujúcej dekáde.
