Grónsko sa v posledných týždňoch ocitlo v centre medzinárodnej pozornosti po vyhláseniach Donalda Trumpa o možnej anexii alebo kúpe ostrova. Popri strategickej polohe a nerastných surovinách však táto obrovská autonómna krajina ponúka aj menej nápadný, no o to zaujímavejší obraz každodenného fungovania. Práve mobilita ukazuje, ako zásadne sa život v Grónsku líši od zvyšku sveta.
Ako píše portál autopista, najväčší ostrov planéty, rozlohou 6-krát väčší než Nemecko, má menej než 400 kilometrov ciest a žiadne cestné spojenie medzi jednotlivými mestami. Každé sídlo funguje ako samostatný dopravný celok. Cesty vznikajú výlučne tam, kde je osídlenie a končia presne na jeho okraji. Jazda autom je preto výhradne mestskou záležitosťou a sústreďuje sa najmä do miest Nuuk, Sisimiut a Ilulissat.
Autá v krajine bez diaľnic
Napriek absencii prepojenej cestnej siete sú automobily pevnou súčasťou každodenného života. Po mestských komunikáciách sa pohybujú malé osobné vozidlá, terénne autá aj rozvozové dodávky. Povrch ciest je kombináciou asfaltu a štrku, pričom v menších komunitách prevažujú nespevnené komunikácie. Asfalt je totiž drahý a zároveň náchylný na poškodenie mrazom.
Mimo miest však autá rýchlo strácajú význam. Dopravu preberajú lode, snežné skútre, terénne vozidlá a v zimných mesiacoch aj tradičné psie záprahy. Mobilita v Grónsku nie je otázkou komfortu, ale nutnosti prispôsobiť sa extrémnym prírodným podmienkam a veľkým vzdialenostiam.
Malý vozový park a prekvapivo silná elektromobilita
Grónsko má približne 56 000 obyvateľov a okolo 15 000 registrovaných vozidiel. Z tohto počtu je necelých 6 800 osobných áut, doplnených o úžitkové vozidlá, autobusy, taxíky a vozidlá záchranných zložiek. Zaujímavosťou je, že v celej krajine je iba 6 motocyklov. Vzhľadom na to, že jedno auto pripadá na 9 obyvateľov, miera mobilizácie je tu extrémne nízka. Svedčí o tom aj ročný predaj nových áut, ktorých počet nepresahuje 500 kusov.
Všetky vozidlá sa do Grónska dovážajú výhradne po mori, najmä cez prístav v Nuuku, pričom väčšina pochádza z Dánska alebo Japonska. Spaľovacie vozidlá podliehajú dovoznému clu, ktoré môže dosiahnuť až 100 percent, čo výrazne zvyšuje ich cenu. Úplne odlišné podmienky však platia pre elektromobily, ktoré sú od dovozných daní oslobodené.
Aj vďaka tomu je v Grónsku registrovaných približne 2 000 elektrifikovaných vozidiel, z toho okolo 800 čisto elektrických. V porovnaní s mnohými európskymi krajinami ide o nadpriemerný podiel. Krátke vzdialenosti v mestách, kde najdlhšia súvislá trasa v hlavnom meste meria len približne 15 kilometrov, robia obavy z dojazdu prakticky bezvýznamnými.
Keď je elektrina dostupnejšia než palivo
Elektrická energia je v Grónsku dostupnejšia než benzín alebo nafta. Vyrába sa najmä vo vodných elektrárňach a jej distribúcia je jednoduchšia než zásobovanie pohonnými hmotami. Klasické čerpacie stanice sa nachádzajú len vo väčších mestách, zatiaľ čo približne polovica domácností v Nuuku má vlastné nabíjacie miesto.
Verejná nabíjacia infraštruktúra je rozmiestnená po mestách vrátane rýchlonabíjačiek v centrách. V mnohých menších obciach už zásuvka nahradila benzínový stojan. Tvrdenie, že v Grónsku je viac nabíjačiek než čerpacích staníc, tak nie je kuriozitou, ale logickým dôsledkom miestnych podmienok.
Cestná infraštruktúra zostáva veľmi jednoduchá. V celej krajine existujú len 3 semafory, všetky v Nuuku, maximálna povolená rýchlosť je 60 kilometrov za hodinu a jediným cestným tunelom je krátky tunel Nuussuaq vybudovaný v 70. rokoch, ktorý vedie pod kopcom Quassussuaq.
Významným míľnikom sa stal rok 2025, keď bola otvorená Arctic Circle Track. Ide o prvú cestu v histórii Grónska, ktorá spojila 2 mestá. Štrková trasa dlhá 170 kilometrov vedie z letiska Kangerlussuaq do Sisimiutu a je určená výhradne pre terénne vozidlá, pričom slúži ako pilotný projekt a symbol snahy o pozemné prepojenie regiónov.
Lietadlá, lode a tradičné riešenia
Keďže cestné spojenia medzi mestami prakticky neexistujú, chrbticou krajiny zostáva letecká a námorná doprava. Spoločnosť Air Greenland zabezpečuje vnútroštátnu leteckú sieť a nové medzinárodné letiská v Nuuku a Ilulissate majú od roku 2026 umožniť priame spojenia s Európou aj Severnou Amerikou. Lodná doprava je kľúčová pre zásobovanie obyvateľstva aj dovoz vozidiel a stavebných materiálov.
Mimo miest pretrvávajú tradičné formy mobility. V lete dominujú lode, v zime snežné skútre a psie záprahy, najmä na severe a východe krajiny, kde je miestami viac psov než ľudí. Štvorkolky slúžia ako univerzálny dopravný aj pracovný prostriedok a v niektorých osadách sa autá nechávajú odomknuté s kľúčmi v zapaľovaní. Samozrejme, nejde o nedbanlivosť, ale o to, že dôvera je tu prirodzenou súčasťou každodenného života.
