Používatelia navigačných aplikácií, ktorí sú zvyknutí na upozornenia o radaroch, policajných hliadkach alebo dopravných kontrolách, môžu už čoskoro naraziť na výrazné obmedzenia.
Súdny dvor Európskej únie totiž rozhodol, že členské štáty majú právo zakázať šírenie takýchto informácií a to aj v prípade, že ich poskytujú spoločnosti so sídlom v inej krajine Európskej únie. Rozsudok vznikol na základe sporu vo Francúzsku, kde tamojšia vláda prijala opatrenia zakazujúce navigačným službám zobrazovať informácie o policajných kontrolách. Proti týmto pravidlám sa postavila spoločnosť Coyote, ktorá prevádzkuje jednu z najznámejších navigačných aplikácií vo Francúzsku.
Firma argumentovala tým, že ako poskytovateľ digitálnej služby registrovaný v inom členskom štáte by mala podliehať predovšetkým legislatíve krajiny, v ktorej má sídlo. Práve tento princíp bol dlhé roky jedným zo základných pilierov jednotného digitálneho trhu Európskej únie.
Luxemburský súd však dospel k záveru, že ochrana verejnej bezpečnosti môže za určitých podmienok prevážiť nad princípom krajiny pôvodu. To znamená, že ak členský štát dodrží všetky zákonom stanovené postupy, môže požadovať, aby aj zahraničné platformy rešpektovali jeho pravidlá. V praxi tak získavajú jednotlivé krajiny výrazne väčšie právomoci zasahovať do fungovania digitálnych služieb, pokiaľ ich cieľom je ochrana občanov alebo verejného poriadku.
Rozhodnutie môže ovplyvniť milióny vodičov
Hoci sa spor týkal francúzskej aplikácie Coyote jeho dôsledky môžu zasiahnuť prakticky všetkých vodičov využívajúcich moderné navigácie. Funkcie umožňujúce upozorňovať na policajné hliadky či radary dnes ponúkajú viaceré populárne služby vrátane Waze, pričom niektoré podobné informácie dokážu sprostredkovať aj ďalšie navigačné aplikácie prostredníctvom hlásení od používateľov.
Treba ale podotknúť, že rozsudok pritom automaticky neznamená, že takéto upozornenia zmiznú v celej Európskej únii. Každý členský štát sa bude musieť rozhodnúť, či nové právomoci využije. Ak sa tak stane, bude musieť svoje opatrenia riadne odôvodniť, preukázať ich primeranosť a zároveň absolvovať predpísaný notifikačný proces voči Európskej komisii aj krajine, v ktorej má prevádzkovateľ aplikácie sídlo. Až následne bude možné požadovať odstránenie alebo obmedzenie konkrétnych funkcií.
Pre vodičov to môže znamenať, že rovnaká navigačná aplikácia nebude vo všetkých krajinách fungovať rovnako. Kým v jednej krajine bude možné naďalej dostávať upozornenia na policajné kontroly v inej sa môžu zobrazovať iba všeobecné bezpečnostné hlásenia alebo táto funkcia úplne zmizne. Podobný prístup už dnes využívajú niektoré aplikácie v štátoch, kde legislatíva neumožňuje zobrazovanie presných polôh policajných hliadok.
Čo to znamená pre Slovensko?
Na Slovensku sa po rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie zatiaľ nič nemení. Rozsudok totiž nezavádza nový celoeurópsky zákaz, ale vytvára právny rámec, ktorý môžu jednotlivé členské štáty využiť pri prijímaní vlastných pravidiel. Slovenská legislatíva by preto musela prejsť zmenami, ak by sa štát rozhodol podobné obmedzenia zaviesť.
Rozhodnutie však môže mať význam aj z dlhodobého pohľadu. V posledných rokoch totiž viaceré európske krajiny sprísňujú pravidlá v oblasti cestnej premávky a čoraz väčší dôraz kladú na odhaľovanie vodičov pod vplyvom alkoholu, drog či tých, ktorí opakovane prekračujú maximálnu povolenú rýchlosť. Práve upozornenia na policajné kontroly podľa niektorých vlád znižujú efektivitu takýchto akcií, keďže vodiči si medzi sebou informácie okamžite zdieľajú prostredníctvom navigačných aplikácií.
