Na svete je úplne nové Bugatti Tourbillon. Automobil nie je len ďalším derivátom modelu Chiron, ale celkom novým hypercarom, ktoré bude určovať nové štandardy výkonu, dynamiky a luxusu.
Žiadny z komponentov nie je zhodný s Chironom ani žiadnym iným vozidlom na svete. Hybridná pohonná sústava Bugatti Tourbillon pozostávajúca z atmosférického 16-valca o hmotnosti 252 kg a troch elektromotorov produkuje systémový výkon 1800 koní. Spaľovacia jednotka má objem 8,3 litra a produkuje najvyšší výkon 1000 koní bez akéhokoľvek turbodúchadla. Dokáže točiť až 9500 ot./min., takže o dramatický zvukový doprovod nebude nikto ochudobnený. O prenos hnacej sily sa stará 8-stupňová dvojspojková prevodovka. Tourbillon má niekoľko režimov jazdy, vrátane čisto elektrického i čisto spaľovacieho, kedy elektromotory zostanú nečinné. Vypnúť je možné aj elektronických asistentov jazdy. Napriek hybridnému pohonnému systému je pohotovostná hmotnosť športiaka v porovnaní s Chironom o čosi nižšia.
Pozrite sa, ako dokáže Tourbillon zrýchliť z 0 na 450 km/h a následne zabrzdiť späť na 0 km/h. To všetko s autentickým zvukovým prejavom a len za 35 sekúnd.
Na prednej náprave sú uchytené dva elektromotory a vzadu sa nachádza tretí, ktorý pomáha roztáčať zadné kolesá. Batéria má kapacitu 25 kWh, čo vystačí na približne 60 km jazdy. Bugatti Tourbillon dokáže zrýchliť z 0 na 100 km/h za 2,0 sekundy a z 0 na 200 km/h za menej než 5 sekúnd. Vozidlo používa pneumatiky značky Michelin Pilot Sport Cup 2.
Hybrid ľahší ako Chiron
Ako je možné, že Tourbillon používa relatívne komplikovaný a ťažký hybridný systém, no v konečnom dôsledku je ľahší než Chiron? Veď batéria spolu s tromi elektromotormi váži dohromady 300 kg. Odpoveď je komplexná, v Bugatti použili niekoľko odlišných technických riešení a trikov, aby dokázali kompenzovať túto hmotnosť. Tak napríklad väčšina elektrických vozidiel používa chladiace kanály na odvádzanie tepla z jednotlivých batériových článkov. Bugatti namiesto toho využíva priame chladenie článkov, tento systém cirkuluje dielektrickú tekutinu okolo batérie bez kanálov.
Atmosférický 16-valec je bez štyroch turbodúchadiel, ktorým disponoval Chiron, taktiež ľahší, a to takmer o 50 %. Samotná batéria je konštrukčnou súčasťou monokoku z uhlíkových vlákien. Predný aj zadný pomocný rám sú vyrobené z tenkých hliníkových odliatkov a veľa ďalších komponentov, odpružených aj neodpružených, je vyrobených z hliníka. Brzdy sú, samozrejme, karbón-keramické a prístrojový panel je vyrobený z titánu.
Bugatti zostáva verné analógovej dobe. Prejavuje sa to najmä v interiéri. Tri veľké číselníky pripevnené na volante zobrazujú všetko od rýchlosti po otáčky motora, množstvo paliva, teplotu motora a ďalšie. Prístroje boli navrhnuté a vyrobené hodinármi Switch. Sú pripevnené k stĺpiku riadenia, takže pri otáčaní volantom zostávajú nehybné. Medzitým v stredovej konzole nájdeme skupiny hliníkových spínačov, otočné voliče a páku z jediného kusu kryštálu, ktorá zobudí pohonnú sústavu. Účelom toho všetkého je dodať Tourbillonu nadčasový vzhľad, no v hornej časti palubnej dosky je predsa len skrytá digitálna obrazovka. Vodičovi okrem iného umožní konektivitu so svojim smartfónom.
Pocta hodinárskemu remeslu
Odkiaľ pochádza samotný názov automobilu? Keď značku Bugatti v roku 1998 získala skupina Volkswagen, vo Francúzsku okamžite otvorili historické knihy, aby vymysleli vhodné mená pre svoje prvé dve hyperautá. V prípade Veyronu sa v Bugatti priklonili k jazdcovi Pierrovi Veyronovi, ktorý pilotoval Bugatti a vyhral 24 hodín Le Mans v roku 1939. Ďalší automobil bol pomenovaný po Louisovi Chironovi, ktorý v roku 1931 vyhral Veľkú cenu Francúzska za volantom Bugatti Type 51. Dnes predstavený model však nie je pomenovaný po pretekárskom jazdcovi. Keďže ide o prvé Bugatti za 20 rokov bez pohonu W16, spoločnosť zrejme uvážila, že novinka si zaslúži úplne nové meno.
Názov Tourbillon pochádza z hodinárstva z konca 18. storočia. Je to mechanické zariadenie v hodinkách, ktoré kompenzuje vplyv gravitácie na mechanizmus otáčaním krokového kolieska a zotrvačníka, ktoré sú umiestnené v jednej rotujúcej „klietke“ a táto sa pravidelne otáča. Cieľom tourbillonu je vyrovnávať chyby vytvorené pohybom hodiniek a zvyšovať presnosť, vďaka čomu je vyhľadávaným prvkom špičkových hodiniek.
Prvý mechanizmus tourbillon vynašiel francúzsko-švajčiarsky hodinár Abraham-Louis Breguet okolo roku 1795. Breguet bol jedným z najväčších hodinárov svojej doby a jeho vynález tourbillonu bol významným krokom vpred vo vývoji presného merania času. Tourbillon sa rýchlo stal obľúbeným prvkom špičkových vreckových hodiniek a dodnes je vyhľadávaným. Zlepšuje presnosť hodiniek tým, že spriemeruje polohové chyby spôsobené gravitáciou, nedokáže však kompenzovať výkyvy súvisiace s teplotou a iné vonkajšie faktory, ktoré môžu ovplyvniť presnosť merania času. Odborníci považujú tourbillony za symbol prestíže a jemnej hodinárskej zručnosti a oceňujú zložité remeselné spracovanie a mechanickú krásu, ktorú predstavuje.
Na cestách až v roku 2026
Tourbillon teda v podstate bojuje s účinkami gravitácie, čo je veľmi výstižný opis pre hypercar, ktorý robí veľa z toho istého. Ako už bolo spomínané, analógové prístroje pred vodičom boli navrhnuté s pomocou švajčiarskych hodinárov s maximálnou toleranciou 50 mikrónov, s niektorými detailmi s toleranciou dokonca až 5 mikrónov. Celú zostavu tvorí viac ako 600 titánových kúskov s drahokamami, ako sú zafíry a rubíny, pričom celý komponent váži len 700 gramov.
Centrálny číselník má v sebe zabudovaný rýchlomer a indikátor otáčok. Malý digitálny displej v spodnej časti ukazuje rýchlosť a zaradený prevodový stupeň. Dva ciferníky po stranách sa pohybujú ako ručičky hodín. Vľavo sú ukazovatele teploty, paliva a batérie. Pravý číselník obsahuje indikátor výkonu hybridného systému.
Hoci Bugatti Tourbillon vidíme už dnes, na cesty sa dostane najskôr v roku 2026. Stále totiž prebieha jeho testovanie. Bugatti uviedlo, že plánuje vyrobiť 250 kusov. Predpokladaná cena vozidla je 3,7 milióna eur.