Dokážu byť diaľnice ekologické? Asi nie úplne, no závisí to aj od uhla pohľadu. Faktom zostáva, že budúcnosť dopravy spočíva minimálne v snahe o čo najvýraznejšiu udržateľnosť. Už keď diaľnicu na niektorom mieste postavíme, stále sa dá minimalizovať jej vplyv na životné prostredie. Ako to robia slovenskí diaľničiari?
To, do akej miery vedia byť diaľnice ekologické, súvisí so spojením výstavby kvalitnej infraštruktúry s environmentálnou zodpovednosťou. Keďže príprava a výstavba, ale aj prevádzka diaľnic zasahujú do životného prostredia, sprevádza ich množstvo vedľajších opatrení. Tie vyvažujú vplyv na životné prostredie, popisuje Národná diaľničná spoločnosť (NDS).
Národná diaľničná spoločnosť buduje retenčné nádrže či revitalizuje mokrade, ktoré zohrávajú dôležitú rolu pri zadržiavaní vody v krajine, takisto stavia migračné objekty pre zver, ktoré pomáhajú pri migrácii zveri a zachovaní druhovej rozmanitosti rastlín a živočíchov.
Moderný prístup k výstavbe diaľnic automaticky počíta s opatreniami, ktoré prispejú k zadržiavaniu vody či zachovaniu biodiverzity. Tieto kritériá sú zohľadňované už v raných štádiách prípravnej fázy infraštruktúrnych projektov, vysvetľuje NDS.
Retenčnú nádrž nájdete na diaľnici D1
Napríklad zadržiavanie vôd v krajine a ich prirodzené vsakovanie sa riešia už v prvých fázach projektovej dokumentácie. Jedným z najpoužívanejších riešení je výstavba retenčnej nádrže, ktorej funkciou je zachytenie dažďovej vody a jej postupné vsakovanie do horninového prostredia.
Takéto retenčné nádrže, teda jazierka môžu motoristi vidieť napríklad na D1 v križovatke Triblavina pri Bratislave či v rámci križovatky Blatné, ale aj pri budúcej križovatke D1/D4, ktorá je momentálne vo výstavbe. Súčasťou križovatky bude hneď niekoľko retenčných nádrží s odlučovačom ropných látok.
Odlučovače prečistia vodu, ktorá sa potom v nádržiach nahromadí a postupne sa vsakuje do horninového prostredia. V lokalitách s nízkou priepustnosťou horninového prostredia a s vysokou úrovňou hladiny podzemnej vody v lete pomáha znižovať objem vody v retenčných nádržiach aj samotný odpar.
Mokrade na rýchlostnej ceste R2
K zadržiavaniu vody výrazne prispievajú aj mokrade. Národná diaľničná spoločnosť aktuálne revitalizuje mokraď na stavbe R2 Košice, Šaca – Košické Oľšany, II. úsek. Má rozlohu vyše 52 000 štvorcových metrov a súčasťou revitalizácie je okrem tvorby sústavy jazierok a retenčnej nádrže aj zasadenie vhodnej zelene.
Mokrade predstavujú jednu z najcennejších zložiek životného prostredia. Okrem zadržiavania vlahy pomáhajú zachovávať aj prírodnú rozmanitosť rastlín a živočíchov.
Ekodukty a migrácia zvery
Aby spôsobovali diaľnice menšie ekologické škody, na zachovanie biodiverzity a migračnej priepustnosti krajiny slúžia i migračné objekty pre zver. Najviditeľnejšie sú ekodukty, ktoré tvoria pomyselný most pre živočíchy. Nielen, že umožňujú presun veľkých šeliem a inej zveri ponad diaľnicu, ale výrazne znižujú aj riziko nehôd v dôsledku stretu so zverou. Pre migráciu menších cicavcov a na vodu viazaných živočíchov zase slúžia rôzne typy podchodov a priepustov, ktoré ich prevedú popod diaľnicu.
Účinným opatrením pre zamedzenie vstupu živočíchov na komunikáciu je aj oplotenie diaľnic, ktoré zároveň navádza živočíchy k migračným objektom.
Diaľničná infraštruktúra disponuje i prvkami na ochranu vtáctva, dodáva NDS. Na miestach s vyšším výskytom vtáctva sú budované ochranné steny, vďaka ktorým sa vtáci diaľnici oblúkom vyhnú. Často na tento účel slúžia protihlukové steny, ktoré sú navrhované a realizované z nepriehľadného materiálu.
Na zamedzenie nárazov operencov do protihlukových stien slúži aj nainštalované osvetlenie, nachádza sa napríklad v protihlukovkách na D3 nad Hričovskou priehradou.
