Mercedes-Benz 600 SEL z generácie W140 predstavuje vrchol automobilového inžinierstva prvej polovice deväťdesiatych rokov.
Bol to model, ktorý mal ukázať, že luxusný sedan môže byť nielen pohodlný, ale aj technologicky prepracovaný do posledného detailu. Svojím príchodom v roku 1991 nadviazal na tradíciu triedy S, no zároveň definoval nový štandard v segmente luxusných limuzín.
Vznik W140
Vývoj generácie W140 sa začal v roku 1981 ako odpoveď na ambíciu Mercedesu vytvoriť najpokročilejšiu luxusnú limuzínu svojej éry. Projekt sa stal symbolom filozofie „bez kompromisov“, ktorou značka chcela potvrdiť svoje postavenie technologického lídra. Inžinieri dostali prakticky neobmedzený rozpočet a možnosť testovať riešenia, ktoré dovtedy nemali obdobu. Prototypy prechádzali miliónmi kilometrov testov v extrémnych podmienkach – od arktických mrazov až po saharské horúčavy.
Mercedes sa zameral na absolútnu tichosť, stabilitu a odolnosť. Výsledkom bola karoséria s takmer dvojnásobnou hrúbkou plechov oproti predchodcovi W126, čo prispelo k vyššej hmotnosti, ale aj k výnimočnej tuhosti. V roku 1987 bol projekt takmer pozastavený, keď sa ukázalo, že rozmermi prekonáva všetky očakávania, no vedenie nakoniec rozhodlo o pokračovaní – cieľom nebolo šetriť, ale vytvoriť technický míľnik.
Do sériovej výroby sa sedan dostal v roku 1991 a okamžite zaujal množstvom inovácií. Prvky ako dvojité zasklenie, automatické dovieranie dverí, výsuvné vodiace tyčky pri cúvaní či sofistikované riadenie klímy predstavovali techniku, ktorú konkurencia ponúkla až o niekoľko rokov neskôr. W140 bol zároveň prvým modelom značky, ktorý využíval elektronický plyn (tzv. drive-by-wire) a ponúkal automatické ovládanie vonkajších spätných zrkadiel pri parkovaní.
Svojou veľkosťou, spracovaním a dôrazom na detail sa W140 stal synonymom luxusu deväťdesiatych rokov.
Exteriér
Dizajn W140 pôsobí dodnes majestátne. Hranaté línie a masívne proporcie navodzujú dojem autority. Už pri prvom pohľade je zrejmé, že cieľom nebola okázalosť, ale dôraz na technickú precíznosť a dôstojnosť. Mercedes sa pri vývoji exteriéru inšpiroval filozofiou „form follows function“ – každý detail mal svoj účel.
Karoséria bola navrhnutá tak, aby kombinovala eleganciu s funkčnosťou. Inžinieri kládli dôraz na aerodynamiku, čo pri tak rozmernom vozidle predstavovalo výzvu. Napriek dĺžke presahujúcej päť metrov sa podarilo dosiahnuť koeficient odporu vzduchu len 0,31, vďaka čomu sa znížil hluk aj spotreba paliva. Hrubšie dvere a dvojité zasklenie výrazne prispeli k akustickému komfortu – W140 ponúkal v kabíne ticho porovnateľné s limuzínami o triedu vyššie.
Masívny predok s veľkou chrómovou maskou a vertikálnymi svetlometmi symbolizoval silu a autoritu, zatiaľ čo plynulá línia strechy a zadných stĺpikov opticky zjemňovala mohutnosť auta. Spodná časť karosérie bola precízne tvarovaná pre lepšie prúdenie vzduchu, čo sa prejavilo aj na stabilite vo vysokých rýchlostiach.
Mercedes do exteriéru zakomponoval aj praktické riešenia – výsuvné vodiace tyčky na zadných blatníkoch pomáhali pri parkovaní, čo v čase pred kamerami a senzormi pôsobilo ako inžinierska vychytávka. Dvere sa zatvárali s typickým hlbokým zvukom, ktorý si mnohí nadšenci dodnes spájajú s kvalitou značky.
Interiér a výbava
Interiér Mercedesu 600 SEL stelesňuje predstavu o luxuse začiatku deväťdesiatych rokov. Kabína bola navrhnutá s dôrazom na pohodlie a ergonómiu, pričom každý detail odrážal filozofiu značky – poskytnúť vodičovi aj pasažierom prostredie na úrovni exkluzívneho salónika. Použité materiály patrili medzi najlepšie, aké sa v tom čase dali do automobilu dostať: jemná nappa koža, pravé drevo, husté koberce a presné kovové ovládače.
Vpredu aj vzadu dominovali masívne sedadlá s elektrickým nastavením vo viacerých smeroch, vyhrievaním a voliteľnou masážnou funkciou. Každý pohyb sedadla či opierky prebiehal plynulo a ticho, čo len umocňovalo dojem precíznosti. Zadní pasažieri mali k dispozícii vlastnú klimatizáciu, výklopné stolíky a v najvyššej výbave aj elektricky nastaviteľné opierky hlavy a závesy na zadných oknách.
Palubná doska kombinovala analógovú eleganciu s modernou technikou. Displej palubného počítača, ovládanie telefónu, prémiové audio Becker či Bose a automatická regulácia klimatizácie patrili k štandardu, ktorý väčšina konkurencie v tom čase neponúkala ani ako príplatok. Mercedes využíval aj nové typy elektronických jednotiek, ktoré riadili komfortné prvky nezávisle od hlavnej elektrickej siete – riešenie, ktoré predbehlo dobu.
Ticho v interiéri bolo až prekvapujúce. Dvojité zasklenie a dôkladné tesnenie dverí dokázali potlačiť vonkajší hluk takmer na úroveň limuzín s oddeleným priestorom pre vodiča.
POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE
