Pod kapotou Mercedesu 600 SEL pracuje legendárny dvanásťvalec M120 s objemom 6,0 litra. Ide o atmosférickú jednotku s výkonom 394 koní a krútiacim momentom 570 Nm, ktorá patrila medzi technicky najpokročilejšie motory svojej doby.
Konštruktéri sa zamerali na hladký chod, okamžitú reakciu na plyn a absolútne ticho – výsledok bol motor, ktorý bežal tak jemne, že vodič pri voľnobehu takmer nevedel, či je vôbec naštartovaný.
Blok motora je vyrobený z hliníka, každý valec má štyri ventily a dvojicu vačkových hriadeľov. Riadenie ventilov aj vstrekovanie paliva prebieha elektronicky, čo v deväťdesiatych rokoch predstavovalo moderné riešenie. Dvanásťvalec poháňal cez štvorstupňovú automatickú prevodovku zadné kolesá, pričom celý pohonný reťazec bol naladený na maximálnu kultivovanosť. Zrýchlenie z 0 na 100 km/h trvá približne 6,3 sekundy, čo je na limuzínu s hmotnosťou takmer 2,2 tony pôsobivý údaj.
Napriek výkonu nie je M120 motor určený na športové jazdenie. Svoju silu podáva s nenútenou suverenitou a v nízkych otáčkach pripomína turbínu – lineárny záťah, plynulý ťah a absolútna kultúra chodu. Jeho charakter ladí s celkovou filozofiou auta: komfort, elegancia a sila bez okázalosti.
Na druhej strane ide o technicky náročnú pohonnú jednotku. Množstvo senzorov, elektronických prvkov a podtlakových systémov znamená, že motor vyžaduje precíznu údržbu a skúseného mechanika. Ako uvádzajú majitelia na rôznych fanúšikovských fórach, škrtiace klapky, snímače polohy vačkového hriadeľa či podtlakové hadice dokážu po rokoch spôsobiť problémy. Náhradné diely sú drahé a nie vždy dostupné, čo robí z 600-ky auto pre znalca, ktorý vie, do čoho ide.
Ak je však motor v dobrom stave, odmení sa plynulou jazdou a typickým, zamatovým prejavom dvanásťvalca. Kombinácia výkonu, ticha a mechanickej kultúry dodnes pripomína dobu, keď sa luxusné motory stavali bez kompromisov a s rešpektom k technickej dokonalosti.
Spoľahlivosť
Mercedes-Benz W140 sa vo svojej dobe preslávil ako jedno z najrobustnejších áut, aké značka kedy vyrobila. Osemvalcové verzie, najmä S420 a S500, sú dodnes považované za symbol mechanickej odolnosti – ich motory zvládnu stovky tisíc kilometrov s minimálnymi zásahmi. Pri dvanásťvalcovej 600-ke je situácia odlišná. Model 600 SEL síce ponúka mimoriadny výkon a kultivovanosť, no zároveň kladie na údržbu a servis extrémne vysoké nároky.
Srdcom auta je zložitý motor M120 s množstvom elektronických a podtlakových systémov. Každý valec má samostatné riadenie zapaľovania, motor používa dve riadiace jednotky a viac ako sto metrov elektroinštalácie. Tieto riešenia boli na začiatku deväťdesiatych rokov špičkové, no po troch desaťročiach si vyžadujú dôkladnú údržbu. Slabé miesta predstavujú najmä snímače polohy vačkových hriadeľov, elektronicky ovládané škrtiace klapky a pretekajúce podtlakové hadice.
Majitelia často upozorňujú, že originálne diely sú drahé a niektoré komponenty už nie sú v bežnej ponuke. Preto sa odporúča hľadať exempláre s kompletnou servisnou históriou, ideálne importované z Japonska alebo Spojených štátov, kde boli vozidlá lepšie udržiavané (najme aj kvôli tomu za sa ich tam nachádzalo o mnoho viac ako u nás v Európe). Ako poznamenáva dlhoročný nadšenec značky v jednej diskusii v skupine W140, „ak je to 600-ka, musí byť vo výbornom stave – inak sa z luxusu stane trvalý projekt“.
Podvozok, prevodovka aj brzdový systém sú konštrukčne veľmi odolné, no ich údržba nie je lacná. Hydraulické systémy a aktívne prvky podvozka (ASD, ASR) fungujú spoľahlivo len vtedy, ak sa pravidelne servisujú. W140 teda nepatrí medzi vozidlá, ktoré možno vlastniť bez investícií – odmenou je však auto, ktoré aj po viac než tridsiatich rokoch dokáže jazdiť s noblesou a istotou, akú nedosahujú ani niektoré novšie limuzíny.
Štatút auta
W140 sa stal symbolom úspechu. Vozili sa v ňom štátnici, podnikatelia aj celebrity. V 90. rokoch patril medzi najprestížnejšie limuzíny sveta a často bol používaný ako reprezentatívne vozidlo vládnych predstaviteľov či diplomatov. Pre mnohých zostáva ikonou „zlatej éry“ Mercedesu.
POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE
