Sychravé rána, hmla a kratšie dni menia cestu na krízovú zónu. Kým sa ponáhľame s deťmi do škôl a z práce do práce, ulice sú plnšie než v letnom období a vodiči sa na to ešte nestihli pripraviť.
„Ranný zhon, hmla, mokré lístie, zver v pohybe a unavené oči v tme. To je kokteil, ktorý v autoškole nezažijete. A predsa práve toto rozhoduje o tom, či sa z cesty vrátite domov bezpečne,“ hovorí inštruktorka defenzívnej jazdy Lucia Solomon zo SuperDRIVE.
Džungľa 3,8 milióna vodičov
Na Slovensku dnes jazdí vyše 3,8 milióna vodičov. Oproti roku 2004 pribudlo na naše cesty približne milión vodičov i áut. „Pritom zameranie výcviku v autoškolách či kapacity našich ciest sa za toto obdobie príliš nezmenili. Autoškoly nás naučia zákon, nie však reflexy, ktoré v rozhodujúcich sekundách zachraňujú,“ zdôrazňuje Lucia Solomon. Ide najmä o predvídanie, plynulosť, techniku pohľadu, reakciu na šmyk či rozvahu pri strete so zverou.
Najmä mladí vodiči, ktorí majú vodičák menej ako 5 rokov, majú veľké problémy zvládať nečakané krízové situácie, ktoré v autoškole nikdy nezažili. Neuvedomujú si, že na ich známych trasách, po ktorých jazdili istou rýchlosťou v lete, musia na jeseň a v zime spomaliť. Najčastejšie krízové situácie mladých sú nezvládnuté zákruty na klzkých cestách, prehnaná rýchlosť na zhoršených cestách či jazda v rozptýlení.
Jeseň mení optiku aj fyziku
Lucia Solomon upozorňuje, že jeseň mení optiku aj fyziku: „Viditeľnosť padá, západ slnka prichádza skôr, cestu kropí hmla a dážď a asfalt posypaný lístím či blatom kĺže tak, že letné sebavedomie okamžite vytriezvie. Prvé chladné týždne sú vždy zradné, lebo mozog ešte jazdí na letný režim. Stačí sekunda a ste v šmyku.“ Podľa nej je prvým liekom spomalenie a dôraz na plynulosť. Ako vysvetľuje, najviac nehôd nevyrobí zlá cesta, ale naša snaha dobehnúť čas. Náš stres skracuje odstupy, zvyšuje rýchlosť a vypína predvídanie. Riešením je dlhší odstup, jemná práca s plynom a brzdou, dve ruky na volante a oči, ktoré sa nelepia na nárazník pred vami, ale skenujú dej aj o niekoľko áut dopredu.
„Najnebezpečnejšie na ránach je predstava, že to rýchlosťou zachránime. Vstať o desať minút skôr, sklá vyčistiť zvonka aj zvnútra, zapnúť vyhrievanie čelného skla, nastaviť ventiláciu tak, aby sa okná nezahmlievali, svetlá a navigáciu riešiť ešte pred pohybom, to sú základné veci vodiča, ktorý sa chce v bezpečí dostať do cieľa,“ hovorí odborníčka a dodáva, že únava a mikrospánok útočia práve v období krátkych dní. Radí, že ak cítite ťažké viečka, uberte z plynu, zväčšite odstupy a dýchajte. Rýchlosťou únavu neporazíte. Radšej si dajte pauzu a vykomunikujte prípadné meškanie.
Hmla a dážď: dve rôzne hry v meste a mimo neho
„V hustej hmle v meste sa rozhodujem konzervatívne. Ak reálne vidím krátko, držím sa skôr spodnej hranice povolenej rýchlosti a rozsvietim stretávacie svetlá s prednými hmlovkami. Zadnú hmlovku vypínam hneď, ako sa za mnou objaví auto. Diaľkové svetlá do hmly nepatria, pretože len spravia bielu stenu,“ vysvetľuje expertka na bezpečnú jazdu. „Mimo mesta je hmla ešte nebezpečnejšia. Chýbajú vizuálne body a mozog má pocit, že idete pomaly. Paradoxne preto mnohí zrýchľujú. Vtedy vám pomáhajú vodiace čiary, krajnica a disciplína v odstupoch a to štyri sekundy minimálne. A ak musíte zastaviť, tak nie na kraji cesty v hmle, ale mimo komunikácie, na parkovisku, odpočívadle,“ radí inštruktorka školy šmyku.
Pri daždi je nutné si uvedomiť, že naša brzdná dráha je výrazne dlhšia. Navyše na jeseň je asfalt na cestách často vlhký, mokrý či s nečistotami na povrchu, čo zhoršuje aj priľnavosť pneumatík na cestu a brzdná dráha sa tak predlžuje. A to je práve riziko, na ktoré vodiči po lete často zabúdajú.
Pozor na zver
Od polovice septembra až do polovice októbra je čas jelenej ruje. Zver je aktívnejšia, menej plachá a nepredvídateľná a to nielen pred úsvitom a po súmraku. „Najväčšou chybou je ignorovať riziko a neznížiť rýchlosť pri poliach a lesoch s tým, že ‘mne sa to ešte nestalo’. Keď to príde, je už neskoro. Je veľmi dôležité aktívne pohybovať očami a periférne vnímať celý priestor okolo auta. V praxi často platí, že je bezpečnejšie krízovo a naplno brzdiť do rovných kolies, než strhávať volant do protismeru alebo do priekopy. Po prvom kuse zveri navyše zvyčajne beží ďalšia. Svetlá používajte tak, aby ste videli a boli videní, nie aby ste zver oslepili,“ upozorňuje L. Solomon.
Technológie v autách vedia pomôcť, no nenahradia pozornosť. Nočné videnie, autonómne brzdenie či upozornenia v navigácii vám dobre poslúžia, ale stále rozhoduje vodič. Najlepším senzorom je sústredená myseľ a oči, ktoré hľadajú riziko skôr, než vyskočí na cestu. Najmä pri večerných či skorých ranných jazdách cez lesné úseky vodiči svoj „unavený“ pohľad upierajú len tesne pred svoje vozidlo a tak majú rozmazaný a slabé periférne videnie a čokoľvek príde zboku ich prekvapí a nemusia stihnúť zareagovať.
Najviac nehôd na najznámejších miestach
Odborníčka na bezpečnú jazdu upozorňuje, že križovatky, ktoré poznáte naspamäť, sú často najzradnejšie. Defenzívny vodič robí druhú kontrolu aj vtedy, keď na semafore svieti zelená a rozbieha sa plynulo. Už pri státi necháva rozostup. To je jeho poistka, keď treba uhnúť sanitke alebo sa vyhnúť reťazovému ťuknutiu. A odporúča ešte jeden návyk, ktorý zachraňuje plechy aj nervy, a tým je smerovka. Smerovky treba dávať minimálne 3 sekundy pred samotným manévrom.
Väčšina vodičov používa smerovky nesprávne a to až s manévrom. Na parkoviskách panuje veľká nervozita, rýchlosť a rozptýlenie. Vodiči často na parkoviskách už „vypínajú“ ostražitosť, lebo majú pocit, že už došli do cieľa. Práve vtedy vzniká najviac kolízií. Najlepšie pre seba urobíme, keď si doprajeme dosť času aj na pohyb na parkovisku, zaparkujeme ďalej od vchodu a optimálne tak, aby sme z parkovacieho miesta odchádzali popredu. Menej cúvania, menej rizík. Kameru je potrebné brať ako pomocníka, nie záchrancu, nemali by sme cúvať len s pomocou kamery, ale aj s pomocou zrkadiel.
Mladí v aute a pri aute: bezpečnosť nie je téma na dohadovanie
Mladí vodiči tvoria približne sedem percent všetkých vodičov, no spôsobujú nadpriemerne veľký podiel nehôd. Nie preto, že by nechceli jazdiť bezpečne, ale preto, že nemajú zažité krízové reakcie. Najčastejšie chyby vidí expertka v rozptýlení telefónom, panickom strhnutí volantu pri prekážke a zlú prácu s brzdou. Reflex ‘dupnem a zachránim to’ je prirodzený, ale na klzkom povrchu často najhorší. „Agresívni vodiči boli, sú a budú. To, čo ich odzbrojuje, je vaša čitateľnosť a pokoj. Smerovky používam včas, do kolón sa netlačím a na provokáciu neodpovedám gestom ani trúbením. Neviem, čo sa deje v cudzom aute. Radšej si nechám auto pred sebou, než nepriateľa za sebou. A keď už cítim, že mi vrie krv, poviem si nahlas, že moja rodina nechce hrdinu, ale vodiča, ktorý príde domov,” radí L. Solomon.
Moderné autá majú výborných pomocníkov od stabilizačných systémov cez núdzové brzdenie až po nočné videnie. Ak ale nevidíte cez zahmlené čelné sklo, chýba vám kvapalina do ostrekovačov, ak jazdíte na tvrdých zimných pneumatikách starších než štyri roky, technika vás nezachráni. Základ je udržiavané auto a bdelý vodič.
Expertka na bezpečnú jazdu Lucia Solomon zo SuperDRIVE na záver radí: „Každý deň si položte otázku, keby všetci jazdili ako ja, bola by premávka bezpečnejšia? Ak nie, máte okamžite odpoveď, čo zmeniť.”
