Európsky automobilový priemysel stojí na križovatke a podľa Antonia Filosu, generálneho riaditeľa skupiny Stellantis, sa jeho budúcnosť nerozhoduje v Pekingu, ale v Bruseli.
Filosa upozorňuje, že problémom európskej automobilky nie je lacná konkurencia z Číny, ale neschopnosť Európskej únie reagovať na realitu trhu, upozorňuje Motor1. V rozhovore pre reláciu Cinque Minuti hovoril otvorene o potrebe zmeniť prístup Únie k prechodu na bezemisnú dopravu. Zákaz predaja áut so spaľovacími motormi, naplánovaný na rok 2035, sa podľa neho musí prehodnotiť, pretože trh aj technológie sa vyvíjajú rýchlejšie, než by dokázali reagovať predpisy. „Potrebujeme, aby tieto pravidlá odrážali realitu a vrátili zákazníkom slobodu výberu. Tak ako v Spojených štátoch,“ povedal šéf koncernu Stellantis a pripomenul, že technologická neutralita je jediná cesta, ako nestratiť konkurencieschopnosť.
Hovorí o štyroch pilieroch, na ktorých by mala stáť nová európska stratégia. Prvým je otvorenosť všetkým technológiám – od elektriny po syntetické palivá. Druhým zásadná obnova starého vozového parku, keďže po európskych cestách jazdí 256 miliónov áut, z toho 150 miliónov starších než dvanásť rokov. Tretím pilierom má byť podpora malých mestských vozidiel, ktoré sú cenovo dostupné, úsporné a jednoduché. A štvrtým úprava cieľov pre úžitkové vozidlá, ktoré sú dnes podľa Filosu „prakticky nesplniteľné“.
Taliansko v centre pozornosti, no s vyššími nákladmi
Šéf Stellantisu upozorňuje, že ak Brusel nezmení kurz, kontinent stratí to, čo ho kedysi definovalo, a teda schopnosť spájať inžiniersku precíznosť s ekonomickým rozumom. Ako príklad uvádza Taliansko, kde má Stellantis silné korene, no zároveň čelí rastúcim prekážkam.
„Záväzok Stellantisu voči Taliansku nie je predmetom diskusie. Krajina je jadrom nášho strategického projektu,“ vyhlásil a pripomenul, že do talianskej výroby smerujú dve miliardy eur.
Koncern pripravuje nové modely, napríklad Jeep Compass v Melfi či Fiat 500 Hybrid v Mirafiori, a plánuje nakupovať komponenty od domácich dodávateľov v hodnote šiestich miliárd eur. Zároveň však Filosa upozornil, že talianske podniky bojujú s vysokými cenami energie a práce. „V Španielsku platíme 80 až 90 eur za megawatthodinu, v Taliansku viac než dvojnásobok,“ uviedol s tým, že rozdiely v nákladoch sú pre automobilky kľúčové.
Práve na týchto rozdieloch sa podľa neho láme budúcnosť európskej výroby. Zatiaľ čo iné regióny dokážu kombinovať technologický pokrok s pragmatizmom, Európa sa podľa Filosu uzamkla do systému regulácií, ktoré dusia inovácie. „Problém nie je Čína. Problémom sú pravidlá, ktoré prichádzajú z Bruselu a ktoré nie sú realistické. Oslabujú to najlepšie, čo Európa má – svoj automobilový priemysel. Ak sa tieto regulácie zmenia, máme všetko potrebné, aby sme sa vrátili k tomu, čo nás kedysi definovalo – dizajn, inováciu, technológiu a odvahu tvoriť,“ uzavrel.
Európa tak stojí pred rozhodnutím, či sa znovu postaví na čelo technologického vývoja, alebo zostane uväznená v administratívnych debatách.
