Segment malých crossoverov patrí v Európe dlhodobo medzi najrýchlejšie rastúce kategórie. Výrobcovia sa v ňom predbiehajú najmä vo zvyšovaní karosérií, robustnom dizajne a snahe priblížiť sa k väčším SUV modelom.
Modernizovaná Kia Stonic však ide mierne odlišnou cestou. Namiesto dramatických zmien zostáva verná svojej filozofii ponúknuť jednoduché, praktické a vodičsky príjemné auto, ktoré sa nesnaží byť niečím, čím nie je. Pri prvom pohľade na nový Stonic môžete zostať v pomykove. Ak sledujete globálne portfólio značky Kia, predná časť vás okamžite teleportuje k modelu K4 alebo elektrickému SUV EV3. Dizajnový jazyk „Opposites United“ tu nie je len prázdnou frázou. Pôvodne oblé, priam „bacuľaté“ tvary predfaceliftu nahradili nekompromisné hrany a prísne geometrické línie.
Klobúk dole pred dizajnérmi. Napasovať aktuálny vizuálny podpis značky na skelet auta, ktorý vznikal v úplne inej ére estetiky, je umenie. Ešte väčšiu pochvalu však pravdepodobne zožali od finančného oddelenia. Pri bližšom skúmaní totiž zistíte, že hoci auto vyzerá ako úplne nový model, reálne sa menili len tie najnutnejšie diely.
Nové sú piate dvere a predné blatníky, no kapota sa zdá byť identická s predchodcom. V automotive priemysle, kde výroba jednej lisovacej formy stojí státisíce eur, ide o majstrovský ťah: dosiahnuť maximálny vizuálny efekt s minimálnymi zásahmi do výrobných liniek.
Nové svetlomety sú do karosérie osadené s precíznosťou, akú sme v B-segmente doteraz nevideli. Škáry sú minimálne, takmer neviditeľné, čo nielen zvyšuje vizuálnu hodnotu auta, ale jemne upravuje aj prúdenie vzduchu. Stonic však ostáva verný hierarchii. Ak hľadáte LED technológiu, musíte mieriť na dve najvyššie výbavy.
Testovaná GT Line disponuje parabolickými LED svetlami. Svietia primerane svojej kategórii, s pomerne veľkorysým svetelným kužeľom, hoci v diaľkovom režime by sme prijali o niečo vyššiu intenzitu. Sympatické je, že automatické prepínanie diaľkových svetiel dostanete aj k základným halogénom.
Treba však upozorniť na jeden menej príjemný aspekt – cenu náhradných dielov. Skúsenosti z praxe ukazujú, že niektoré komponenty, najmä svetlomety, môžu byť výrazne drahšie než u konkurencie. Navyše dostupnosť alternatívnych dielov z druhovýroby je obmedzená, čo môže v prípade poškodenia zvýšiť náklady na opravu.
Interiér: moderný, ale stále praktický
Najväčšie zmeny sa odohrali v interiéri. Nová palubná doska predstavuje kombináciu moderných technológií a tradičnej ergonómie. Dominantným prvkom sú dva opticky prepojené 12,3-palcové displeje, ktoré zabezpečujú digitálny prístrojový štít aj multimediálny systém. V prípade toho stredového sa však nemôžem zbaviť pocitu, ako by bol odklonený od vodiča a orientovaný skôr na spolujazdca. Jemné natočenie smerom na ľavú stranu by rozhodne nezaškodilo.
Kuriozitou je očividná „softvérová nekonzistencia“ spomínaných displejov, ktorú zbadáte na jednoduchom príklade: oba ukazujú vonkajšiu teplotu, no rozdiel medzi nimi bol neraz až 4 °C. Môže ísť o chybu komunikácie medzi riadiacimi jednotkami, kde jeden systém ešte pracuje s “cache” pamäťou starej hodnoty.
Dôležité však je, že výrobca nezabudol na praktickú stránku. Ovládanie základných funkcií zostáva zachované prostredníctvom fyzických tlačidiel, čo výrazne zlepšuje používateľský komfort počas jazdy. Klimatizácia je riešená cez multifunkčný panel známy z vyšších modelov značky.
Poteší aj prítomnosť moderných USB-C konektorov doplnených o klasické USB-A, čo zvyšuje univerzálnosť pre rôzne zariadenia. Vpredu je to z hľadiska priestoru absolútne v poriadku, vzadu však už naplno pocítite, v akej kategórii vozidla sa nachádzate. Pozitívne hodnotím tiež použitie „poctivého“ voliča automatickej prevodovky.
Súčasťou výbavy GT Line je aj dvojfarebné, čierno-biele prevedenie interiéru, ktoré síce pôsobí sviežo (najmä v porovnaní so skôr usadlejšou priamou konkurenciou), avšak na exponovaných miestach, akými sú najmä lakťové opierky, bola biela eko koža už na relatívne novom aute značne znehodnotená.
Batožinový priestor s objemom štandardných 332 litrov (s dojazdovou rezervou) ako aj výhľad z vozidla všetkými smermi sú v lepšej polovici danej kategórie, avšak cúvacia kamera patrí svojím rozlíšením skôr už do predminulého desaťročia.
Z plnej plejády asistenčných systémov spomeniem dobre fungujúci asistent mŕtveho uhla aj adaptívny tempomat s držaním vozidla v strede jazdného pruhu. K tým otravnejším patria tradične varovanie pred opustením jazdného pruhu, upozornenie na prekročenie rýchlosti, či únavu vodiča.
Podvozok: „pravidlo 17-tich palcov“
Kia Stonic vo verzii GT Line sa pýši svetlou výškou 183 mm. To je hodnota, ktorú jej môžu závidieť aj niektoré väčšie SUV. Napríklad aj taká Honda CR-V e:PHEV má svetlú výšku len 170 mm. Kia Stonic tak s prehľadom zvláda šotolinové cesty k chate či vysoké mestské obrubníky. Má to však jeden háčik. Táto svetlá výška platí výhradne pre verziu na 17-palcových diskoch. Nižšie výbavy na menších kolesách sú citeľne nižšie k zemi.
Zaujímavosťou, o ktorej vám predajca možno nepovie, je fakt, že verzia na 17-palcových kolesách má upravený stály prevod v prevodovke. Inžinieri tak kompenzovali väčší obvod kolies, aby auto nestratilo dynamiku. Daňou za toto riešenie je, že v technickom preukaze pravdepodobne nenájdete alternatívny rozmer kolies. Ak si teda kúpite GT Line na letných 17-kach, aj vaše zimné pneumatiky budú musieť mať tento rozmer, čo mierne predražuje sezónne prezúvanie.
Samotný podvozok je naladený tuhšie. V zákrutách sa Stonic nakláňa minimálne a drží stopu s istotou, ktorú by sme od takéhoto crossoveru nečakali. Slabinou zostáva odhlučnenie podbehov. Pri vyšších rýchlostiach alebo jazde v daždi do kabíny preniká viac hluku, než by bolo v roku 2026 milé. Takisto letmý pohľad na podvozok odhaľuje, že antikorózna ochrana je riešená decentnejšie. Ak si plánujete auto nechať dlhšie ako päť rokov, investícia do dodatočného nástreku podvozku bude rozumným krokom.
Konštrukcia podvozka je jednoduchá a osvedčená. Vpredu sa nachádza klasické riešenie nezávislého zavesenia kolies typu McPherson a vzadu torzná priečka. Nadštandardom je zachovanie hydraulických dorazov, ktoré prispievajú k lepšiemu komfortu pri prejazde nerovností.
Motor a pohonné ústrojenstvo
Ponuka motorov sa vykryštalizovala do jedinej logickej cesty. Atmosférická 1.2-ka je minulosťou a mild-hybridná verzia (s výkonom 115 koní) v reálnom svete neprináša taký benefit, aby obhájila svoju vyššiu cenu a zložitosť. Logickou voľbou je preto nami testovaný prepĺňaný litrový trojvalec T-GDi s výkonom 100 koní a 172 Nm krútiaceho momentu pracujúci v Millerovom cykle.
Motor je relatívne kultivovaný. Áno, na voľnobehu cítite jemné vibrácie typické pre tri valce, ale akonáhle sa pohnete, zvuková kulisa utíchne. Turbodúchadlo sa naplno nadýchne okolo 1 700 otáčok a odtiaľ ťahá s presvedčivou vervou. Spolupráca so 7-stupňovou dvojspojkovou prevodovkou (DCT) je pri pokojnej jazde ukážková. Ak však potrebujete náhle zrýchliť, prevodovka občas zaváha – akoby si chcela byť istá, či to myslíte vážne. V športovom režime tieto váhania miznú, no pripravte sa na o niečo vyššiu spotrebu.
Rozjazdy budú jemne trhané a predbiehacie manévre vyžadujú kus plánovania. Motor si síce pomáha kratším sprevodovaním, čo oceníte najmä v mestských podmienkach, v okreskových a obzvlášť diaľničných rýchlostiach mu však jednoducho dochádza dych. Pri rýchlosti 130 km/h točí motor 2 900 otáčok na siedmom prevodovom stupni.
Apropo, spotreba. Kia Stonic je poctivé auto, ktoré vás nezruinuje. Na diaľnici si motor pýta zhruba 7,2 litra. Na okresných cestách sa viete s trochou snahy dostať na hranicu 5 litrov, zatiaľ čo mestská džungľa vyžmýka z nádrže približne 6,7 litra na 100 km. Na našom testovacom okruhu zloženého z rovnomerného pomeru, mesta, okresiek (vrátane horského priechodu) a diaľnice, sa nám podarilo zajazdiť spotrebu na úrovni 5,6 l a približne v intenciách šiestich litrov sa budete v dlhodobom horizonte aj reálne hýbať.
Rozumná voľba bez zbytočných ambícií
Kia Stonic ostáva aj po modernizácii verná svojej podstate. Nepokúša sa konkurovať väčším SUV, ani sa nehrá na prémiový model. Namiesto toho ponúka vyvážený mix praktickosti, moderných technológií a jednoduchého používania.
Je to auto pre zákazníka, ktorý nehľadá extrémy, ale spoľahlivý dopravný prostriedok do každodenného (najmä mestského a prímestského) života. Napriek niektorým slabším stránkam, ako je odhlučnenie či vyššie ceny náhradných dielov, ide o zaujímavú alternatívu ku klasickým hatchbackom.
V konečnom dôsledku tak Kia Stonic potvrdzuje, že aj v preplnenom segmente sa dá zaujať bez toho, aby bolo potrebné nasledovať všetky aktuálne trendy. S novou palubnou doskou a futuristickým vzhľadom úspešne maskuje svoj vek a smelo sa stavia proti modernejšej konkurencii.
Ak hľadáte auto, ktoré dobre vyzerá, zaparkuje v každej uličke a vnútri vás neotravuje prekombinovaným menu infotainmentu, Stonic je horúcim kandidátom. Dobre si však rozmyslite jeho konfiguráciu. Základná cena verzie so 6-stupňovou manuálnou prevodovkou atakujúca hranicu 18-tisíc eur znie síce rozumne, no nami testovaná, plne vybavená GT Line doplnená príplatkovými balíkmi vrátane bezdrôtového nabíjania telefónu, strešného okna, vyhrievaním volantu, predných sedačiek a mnoho iného, sa „pýšila“ cenníkovou cenou na úrovni 28 000 eur, čo rozhodne nie je málo ani optikou dnešnej doby.
