Vo Francúzsku dnes už nájdete takmer každé diaľničné odpočívadlo vybavené rýchlonabíjacími stanicami, a to v kvalite, ktorou sa radí medzi európsku špičku. Diskusia sa preto posúva ďalej, k tzv. pojmu destination charging, teda nabíjaniu tam, kde vodič trávi čas inou činnosťou. Či už ide o nákupy, stravovanie alebo prespatie, práve tieto lokality sa stávajú ďalším dôležitým prvkom siete, píše automobile-propre.
Celkovo možno povedať, že elektromobilita v Európe rýchlo napreduje. V auguste dosiahol predaj nových elektromobilov prvýkrát podiel 20 %. Energetické spoločnosti investujú desiatky miliónov eur do rozširovania nabíjacej infraštruktúry, no s každou novou nabíjacou stanicou prichádza aj jedna kľúčová otázka. Aký nabíjací výkon vlastne potrebujeme? Hoci sa na prvý pohľad zdá, že čím viac, tým lepšie, realita je iná. Podľa expertov aj dát totiž inštalácia ultrarýchlych DC nabíjačiek v hoteloch a obchodných centrách môže byť drahá a neefektívna. Namiesto veľkých čísiel totiž potrebujeme viac rozum a dáta.
Doterajšia stratégia budovania nabíjacej siete sa sústreďovala na rýchlosť a dostupnosť na hlavných ťahoch, ako sú diaľnice, kde sa naozaj hodí nabiť auto na dojazd ďalších 200 alebo 300 km za čo najkratší čas. Dnes však pozornosť presúvame na miesta, kde sa vodič elektromobilu zdrží dlhšie – do reštaurácií, obchodných centier, hotelov či k turistickým atrakciám. Tomuto konceptu sa hovorí nabíjanie v cieľovej destinácii (destination charging).
Budujme nabíjacie stanice efektívnejšie
Mnoho spoločností, ktoré chcú prilákať majiteľov elektromobilov, inštaluje na parkoviská hotelových zariadení alebo obchodných centier výkonné DC nabíjačky s výkonom 100, 150 kW a viac. Otázkou však zostáva, či sú takto výkonné nabíjačky na týchto miestach naozaj potrebné. Väčšina majiteľov elektromobilov sa v takýchto lokalitách zdrží minimálne hodinu, často aj niekoľko hodín. Typický pobyt v hoteli zväčša trvá jednu a viac nocí. Na nabitie počas takto dlhého obdobia pritom úplne postačujú AC nabíjačky s výkonom 11 až 22 kW. Za dve až tri hodiny nabíjania na nákupoch si elektromobil „dobije“ energiu na stovky kilometrov jazdy, počas noci v hoteli sa batéria bez problémov nabije na 100 %.
Inštalácia 150 kW DC stanice v tomto kontexte znamená vysoké počiatočné náklady na samotnú stanicu, výkonnejší transformátor a drahé káblové pripojenie. Následne má takáto investícia dlhú návratnosť, pretože výkon sa takmer nikdy nevyužije. Vo výsledku ide o plytvanie, ktoré bráni efektívnejšiemu využitiu kapitálu, napríklad na vybudovanie hustejšej siete. Honba za čo najvyšším číslom kW je často len marketingová stratégia, ktorá má vytvoriť dojem modernosti, ale v skutočnosti neposkytuje reálnu pridanú hodnotu.
Slovensko: rýchly rast, no iné podmienky
Slovensko je o krok späť a zároveň o krok popredu. Na jednej strane sa sieť rýchlonabíjačiek pri diaľniciach stále buduje a vodiči v niektorých úsekoch musia plánovať viac než vo Francúzsku. Na druhej strane však čísla hovoria jasne. Podľa štatistík, ktoré zverejnila SEVA, ku koncu roka 2024 bolo u nás v prevádzke 2 424 verejných nabíjacích bodov v 967 lokalitách.
Zaujímavé je, že infraštruktúra rastie rýchlejšie než samotný počet elektromobilov. Na Slovensku dnes pripadá na jednu verejnú nabíjačku len 6 áut, zatiaľ čo v Nórsku je to až 25. Inými slovami, kapacity máme, problémom je využitie. Odborne sa tomu hovorí „utilizácia“ a práve tam Slovensko zaostáva. Kým v západnej Európe alebo v Poľsku sú nabíjačky obsadené častejšie, u nás sa veľká časť výkonu nevyužíva.
To je kľúčová informácia pre investorov aj prevádzkovateľov. Postaviť 150 kW stanicu na mieste, kde sa denne zastaví pár áut a väčšina z nich aj tak stojí celé hodiny, je recept na dlhú návratnosť. Aj preto na parkoviskách obchodných centier alebo pri hoteloch zatiaľ dominujú AC nabíjačky s výkonom 11 alebo 22 kW. A kým vo Francúzsku sa často diskutuje o predimenzovaní, na Slovensku sa rieši hlavne to, ako udržať rozvoj finančne udržateľný.
Výzvy a otázky do budúcna
Celú situáciu komplikuje aj regulácia. Nové pravidlá nastavené energetickým úradom od začiatku roka 2025 zvyšujú fixné náklady na rezervovanú kapacitu, čo môže znížiť motiváciu budovať nové stanice. Operátori dokonca varujú, že v niektorých prípadoch môže dôjsť aj k vypínaniu už existujúcich nabíjačiek. A to práve v čase, keď sa Slovensko potrebuje priblížiť európskemu tempu a napĺňať ciele Plánu obnovy a odolnosti.
Preto sa dnes čoraz viac hovorí o inteligentných riešeniach. Smart charging, ktorý vie výkon prerozdeliť podľa potreby, alebo batériové úložiská, ktoré znižujú špičkové odbery zo siete. A hlavne o tom, že každá lokalita má svoje špecifiká. Iné potreby má diaľničný hub, iné fastfood pri výjazde a úplne iné mestský hotel.
