Spoločnosť AMG založili dvaja muži – Hans Werner Aufrecht a Erhard Melcher. Z prvých písmen ich priezviska je zložený aj názov spoločnosti, teda A (Aufrecht) a M (Melcher). Odkiaľ sa však nabralo tretie písmenko?
G symbolizuje názov dedinky Großaspach pri Stuttgarte, ktorá sa stala rodiskom Aufrechta. Svojou troškou do motoristického sveta prispeli po prvýkrát v roku 1965, kedy skonštruovali Manfredovi Schiekovi motor do jeho pretekárskeho Mercedesu 300 SE. Oficiálny vznik AMG sa datuje do roku 1967. Miestom výroby a sídlom spoločnosti sa stal starý opustený mlyn v Burgstalle. Zakladatelia pôvodne počítali s tým, že sa budú zaoberať technológiami pre čisto športové, teda súťažné vozidlá. Aufrecht a Melcher tak označovali svoju firmu ako „špecialistu pre vývoj, konštrukciu a testovanie súťažných vozidiel“.
Prvé víťazstvo
Nasledujúce 4 roky sa spoločnosť AMG aktívne zapájala do profesionálneho nemeckého motoršportu, avšak bez výraznejších výsledkov a úspechov. Prvým slávnym súťažným špeciálom z dielne AMG sa stal v roku 1971 Mercedes-Benz 300 SEL 6.9 AMG, ktorý v rukách Hansa Heyera a Clemensa Schickentanza získal celkové druhé a vo svojej kategórii prvé miesto na vytrvalostných pretekoch v belgickom Spa. Červený Mercedes 300 SEL 6.9 po úpravách od AMG mal výkon až 315 kW (428 k), ktorý mu dovoľoval atakovať maximálnu rýchlosť 265 km/h. Pritom sériové autá mali výkon len 184 kW (250 koní) a dosahovali rýchlosť nanajvýš 220 km/h.
O rok neskôr začala spoločnosť AMG spolupracovať so značkou McLaren. Lenže spojenie motora AMG, ktorý bol odvodený od pohonnej jednotky Mercedesu, s automobilom McLaren M8F neprinieslo v šampionáte Interseries víťazné ovocie. V roku 1978 prišiel do AMG štyridsiaty zamestnanec a priestory v starom mlyne boli pre úspešnú značku už priveľmi tesné. Firma sa tak presťahovala do Affalterbachu, kde pôsobí dodnes.
Ešte v tom istom roku vstúpilo AMG do Majstrovstiev Európy cestovných vozidiel. Súťažný špeciál bol založený na modeli Mercedes 450 SLC. Tu spoločnosť AMG predviedla svoju špičkovú kvalitu. Hmotnosť auta znížila z pôvodných 1690 na len 1220 kilogramov a zvýšila výkon zo 160 kW (217 k) na 276 kW (375 k). Prvé víťazstvo si model 450 SLC AMG pripísal v roku 1980, kedy Clemens Schickentanz a Jörg Denzel zvíťazili na Nürburgringu.
Prvé úpravy sériových vozidiel
Začiatkom 80. rokov sa začali objavovať úpravy od AMG aj na sériových vozidlách značky Mercedes-Benz. Upravenými a výkonnejšími modelmi si spoločnosť získala fanúšikov po celom svete. Majitelia vozidiel značky Mercedes z celej Európy navštevovali sídlo firmy a objednávali si výkonové dopingy pre svojich miláčikov. V roku 1981 mala spoločnosť prvý vlastný stánok na veľkom medzinárodnom autosalóne. Vo Frankfurte ukázalo AMG svoje široké portfólio upravených Mercedesov a stalo sa tak neoddeliteľnou súčasťou automobilového priemyslu.
V roku 1982 bolo predstavené luxusne vybavené kupé 500 SEC. Model poháňal osemvalec s výkonom 203 kW (276 k) a maximálnou rýchlosťou 240 km/h. V AMG pridali do vozidla také hračky ako napríklad videoprehrávač, telefón alebo kožené, kompletne elektronicky nastaviteľné sedadlá. V roku 1983 v AMG vyvinuli pre Mercedes štvorventilovú hlavu valcov pre osemvalcové motory a predstavili upravený model 190 E 2.3–16 AMG.
Rok 1985 bol špecifický tým, že počet zamestnancov spoločnosti dosiahol rovnú stovku. V AMG tak spustili druhú výrobnú linku. O rok neskôr sa spoločnosť vrátila do sveta motoristického športu, Mercedesu 190 E 2.3-16 súťažiacom v nemeckom šampionáte cestovných vozidiel dodávala spoľahlivé pohonné jednotky. Okrem tejto udalosti vznikol v roku 1986 veľmi známy a vôbec prvý sériovo vyrábaný štvordverový sedan na svete s maximálnou rýchlosťou presahujúcou 300 km/h. Z nuly na stovku zrýchľoval za rovných 5 sekúnd. Najmä americkí fanúšikovia z tohto modelu šaleli a na osemvalec s výkonom 265 kW (360 k) nedali dopustiť. Mercedes 300 E 5.6 AMG získal prezývku „Hammer“ a nezmazateľne sa zapísal do automobilovej histórie.
Šesť víťazstiev v nemeckých majstrovstvách cestovných vozidiel v podaní Mercedesu 190 E, ktorý bol upravený spoločnosťou AMG, znamená oficiálnu spoluprácu značiek Mercedes-Benz a AMG v oblasti motoršportu. V roku 1989 sa AMG stalo so špeciálmi 190 E 2.5-16 EVO I najúspešnejším tímom v šampionáte.
Dominancia v DTM
V roku 1990 dosiahol celkový počet zamestnancov AMG číslovku 400 a firma spustila už tretiu výrobnú linku. Spoločnosť oficiálne podpísala dohodu o spolupráci so značkou Mercedes-Benz a vstúpila do nemeckého šampionátu DTM, ktorý na televíznych právach zarobil závratných 153 miliónov mariek. Do šampionátu nasadilo AMG model Mercedes 190 E 2.5-16 EVO II. O dva roky neskôr s ním získal Klaus Ludwig titul a Ellen Lohrová sa stala na Hockenheime prvou a jedinou ženou v histórii, ktorá zvíťazila v pretekoch šampionátu DTM.
Na frankfurtskom autosalóne v roku 1993 bol predstavený prvý sériovo vyrábaný model, ktorý prešiel spoločným vývojom značiek Mercedes-Benz a AMG. Mercedes C 36 AMG poháňal benzínový šesťvalec s objemom 3,6 litra a výkonom 206 kW (280 k). O rok neskôr získal tento automobil homologizáciu na americkom trhu. Klaus Ludwig opäť získal majstrovský titul v DTM, na ktorý o rok neskôr nadviazal Bernd Schneider a konkurencia je na kolenách.
Éra CLK-GTR
Ženevský autosalón bol v roku 1996 svedkom premiéry Mercedesu E 50 AMG. Model s výkonom 260 kW (347 k) bol vyrobený v počte 3000 kusov a výrobnú kapacitu doplnilo 5000 kusov modelu C 36 AMG. Nástupníckym modelom C 36 AMG bola verzia C 43 AMG s výkonom 225 kW (306 k) a v triede C sa zároveň prvý raz objavil osemvalcový motor. V roku 1997 AMG postavilo pretekársky špeciál pre triedu GT1. Za volant extrémneho CLK-GTR si sadol Bernd Schneider a vyhral šampionát FIA GT. Schneider ho vyhral absolútne dominantným spôsobom, keď z desiatich pretekov vyhral úplne všetky. Model CLK-GTR bolo potrebné homologizovať, a tak vzniklo 25 kusov áut určených na bežné cesty. Tieto automobily sa stali najdrahšími na planéte. Disponovali dvanásťvalcovým motorom s výkonom 456 kW (612 k), pričom dokázali zrýchliť z 0 na 100 km/h v priebehu 3,8 sekundy a vyvinuli najvyššiu rýchlosť 325 km/h.
V roku 1999 došlo v spoločnosti k zásadnej zmene. Spoločnosť síce stále viedol Hans Werner Aufrecht, ale väčšinovým akcionárom spoločnosti sa stal DaimlerChrysler. V tom istom roku na pretekoch v LeMans však zažilo AMG aj neslávne okamihy. Za volantmi pretekárskych špeciálov Mercedes CLR sedeli Mark Webber a Peter Dumbreck, no do cieľa neprišiel ani jeden z nich. Najprv stratil prítlak Mercedes Marka Webbera a o niekoľko hodín neskôr postihla rovnaká katastrofa aj Petera Dumbrecka.
Jeho havária však bola oveľa strašidelnejšia a jedna z najdesivejších, aké zažil svetový motoršport. V 75. kole na jednej z roviniek pri rýchlosti vyše 300 km/h zrazu Mercedes CLR vyletel do výšin (podľa prepočtov auto vyletelo do výšky piateho poschodia), vo vzduchu urobil tri saltá a pristál medzi stromami až za bariérami trate. Dumbreck z nehody vyviazol živý, ale pre Mercedes s AMG to bola jedna z najväčších rán v histórii.
Katastrofa v Le Mans v roku 1999 síce AMG a Mercedes hlboko zasiahla, no zároveň uzavrela jednu kapitolu a otvorila novú – kapitolu profesionalizácie, rastu a technologického raketového štartu. Pre spoločnosť sa začína éra, počas ktorej sa z malej dielne dvoch nadšencov stáva globálny pojem v segmente vysokovýkonných automobilov.
Jeden muž, jeden motor
Začiatkom nového milénia začalo AMG uplatňovať dnes už ikonickú filozofiu „One man, one engine.“ Každý motor kompletne zostaví jediný majster, ktorý sa pod svoje dielo aj podpíše. Táto myšlienka zabezpečila AMG unikátny status: auto už nie je len produktom, ale aj remeslom.
V roku 2001 bol predstavený dnes už legendárny 5,4-litrový kompresorový vidlicový osemvalec s kódovým označením M113K, ktorý poháňa modely AMG od triedy C až po S. S výkonom 368 kW (500 k) v E 55 AMG alebo 427 kW (580 k) v SL 55 AMG sa stal symbolom brutálnej, surovej sily.
Vznik divízie Mercedes-AMG
V roku 2005 získal Daimler 100 % akcií AMG a vznikla oficiálna divízia Mercedes-AMG GmbH. Firma tak prestala byť samostatnou entitou a stala sa integrálnou súčasťou automobilky. O rok neskôr bol vytvorený pravdepodobne najznámejší motor v dejinách AMG – atmosférický 6,2-litrový V8 M156, vyvíjaný od základu v Affalterbachu. Poháňa modely ako C 63 AMG, CLK 63 AMG Black Series či SLS AMG a ponúka výkon až do 386 kW (525 k). Jeho nezameniteľný zvuk je pravdepodobne najemotívnejším v celých dejinách AMG.
Superšport a Black Series novej éry
V roku 2010 AMG predstavilo svoj prvý vlastný superšport. SLS AMG s nahor sa otvárajúcimi dverami bol vybavený motorom M159, odvodeným od 6.2 V8 s výkonom 420 kW (571 k). Tento automobil sa o tri roky neskôr stal aj základom SLS AMG E-CELL, vôbec prvé elektrické AMG určené pre bežné cesty. AMG v tomto období zároveň uvádza na trh sériu extrémnych modelov Black Series, ktoré kombinujú pretekárske zameranie s homologovanou cestnou technikou.
S príchodom downsizing filozofie je púť atmosférického V8 na konci a do popredia nastúpila pohonná jednotka 4.0 V8 Biturbo (M178/M177). Ten poháňa všetko od C 63 AMG až po varianty GT 63 S 4-Door, pričom často presahuje výkon 460 kW (625 k). Novinkou sa stáva vlastná produktová línia superšportov – Mercedes-AMG GT, ktorá nadväzuje na SLS, no posúva značku bližšie k Porsche 911. Vznikajú verzie GT R, GT R Pro či GT Black Series, kde posledná dosahuje neuveriteľných 537 kW (730 k).
Hybridné monštrá a hyperauto AMG One
V 20. rokoch 21. storočia AMG vstupuje do elektrifikácie. Modely 53 používajú mild-hybridný radový šesťvalec amodely 63 E Performance prinášajú plug-in hybridné systémy s extrémnym výkonom. Príkladom je Mercedes-AMG GT 63 S E Performance so systémovým výkonom 620 kW (843 k). Vrchom vývoja je hyperauto AMG ONE s výkonom 782 kW (1 063 k), ktoré prekonalo Nordschleife v rekordnom čase a ukázalo, čoho je AMG technologicky schopné.
AMG dnes
Pri pohľade späť na starý mlyn v Burgstalle je až neuveriteľné, kam sa AMG za polstoročie posunulo. Z garážovej dielne dvoch nadšencov vznikla značka, ktorá formuje charakter moderných Mercedesov a pritom nikdy nezabudla na svoju pôvodnú filozofiu vytvárať autá, ktoré sú rýchlejšie, hlasnejšie, precíznejšie a emotívnejšie než čokoľvek, čo práve ponúka mainstream. Svet výkonu sa však mení a AMG s ním. Éra kompresorových monštier, atmosférického 6.2 V8 či brutálneho biturba 4.0 je dnes čoraz viac dopĺňaná elektrifikáciou. No napriek obavám puristov sa ukazuje, že AMG má aj v novej ére cieľ posúvať hranice toho, čo je technicky a emocionálne možné.
Dôkazom toho je aj plne elektrický koncept AMG GT XX, ktorý ukazuje, že elektrická budúcnosť nemusí byť sterilná a odtrhnutá od tradície. Naopak, AMG GT XX je manifestom toho, že aj bez spaľovacieho motora možno vytvoriť automobil, ktorý vyvoláva zimomriavky, má extrémny výkon, okamžitú odozvu, prepracovanú aerodynamiku a technológie odvodené z motoršportu. AMG tak vstupuje do ďalšej kapitoly svojej existencie. Nie ako značka, ktorá nasleduje trendy, ale ako značka, ktorá ich vždy vytvárala.
