Retardéry sú už súčasťou nášho každodenného života na cestách. Poniektorým vodičom dokonca aj celkom lezú na nervy. Ako a prečo vlastne vznikli?

Celkový nápad použitia retardérov alebo inak spomaľovačov pochádza zo Spojených štátov. Začiatkom 19. storočia väčšina áut prekračovala maximálnu povolenú rýchlosť a to sa stalo problémom. Začalo sa to riešiť už v roku 1902, keď sa v New Yorku udelila petícia za obmedzenie rýchlosti v meste na 15km/h. Je pravda, že autá v danej dobe nedosahovali také rýchlosti ako dnešné, ale ak to porovnáme s dnešnou dobou, je to nedostačujúce opatrenie.

Neskôr v roku 1906 sa stala dopravná nehoda, pri ktorej auto zrazilo chodca. Po tejto udalosti ihneď zasadla mestská rada v Cathame a došlo k rozhodnutiu, ktoré obmedzilo rýchlosť vozidiel v celom meste. V križovatkách rozmiestnili dlažobné kocky. Tieto boli približne o 2cm vyššie ako povrch cesty a takto vznikli prvé spomaľovače.

Americký vedec Arthur Holly Compton bol prvý kto dostal nápad ako vytvoriť reálne spomaľovače. Dlhé roky pracoval v budove Washingtonskej univerzity, a denno denne ho vytáčali rýchle autá, ktoré lietali po meste. Práve kvôli tomu v roku 1953 na cestu umiestnil takzvaný rýchlostný hrb.

Do Európy prišiel prvý retardér v roku 1970 za ktorým stojí Joost Váhl. V holandskom meste Delft umiestnil na cestu prah s výškou 7,5 cm. Meno dostal po autorovi a nazýval sa Váhl a takto vznikol prvý retardér v Európe. Postupom času sa to rozvíjalo v celom Holandsku, Dánsku a aj Francúzsku.

Prejdime k samotnej definícií

Spomaľovací prah je dopravné zariadenie, ktoré čiastočným zvýšením nivelety vo forme fyzickej prekážky vytvára nepriaznivý dynamický účinok na vozidlo, a tak účinne vplýva na zníženie nežiaducej rýchlosti vozidiel alebo na dodržiavanie stanovenej rýchlosti jazdy vozidiel, pričom však nedochádza k poškodeniu vozidiel. Svojím vyhotovením okrem toho pôsobí aj opticky a zvukovo. Účelom jeho použitia je dosiahnutie požadovanej rýchlosti na danom úseku pozemnej komunikácie (PK) náhlou zmenou výškového profilu. Na tento účel sa môže používať trvalo alebo aj len dočasne. Je obzvlášť dôležitý na nebezpečných miestach, ako sú napríklad miesta nakládok, výjazdy, stykové križovatky alebo priechody pre chodcov” vyjadrilo sa ministerstvo dopravy.

Na spomalenie dopravy sa používajú aj spomaľovacie vankúše, ktoré sú v tvare kruhu alebo obdĺžnika.

Umiestnenie týchto spomaľovacích vankúšov sa vykonáva tak, aby neobmedzovali napríklad cyklistov či vozičkárov. Retardéry vytvárajú na vozovke výraznú nerovnosť, práve preto môžu byť umiestnené len na miestach so zvýšenou nehodovosťou, pred priechodom pre chodcov, v obytnej/pešej zóne. Na Slovensku sú nachádza nespočetné množstvo spomaľovačov v rôznej štruktúre či forme.

Dokonca vo Švédsku majú spomaľovač, ktorý sa aktivuje len keď to je potrebné. Snímač vo vozovke a na radare v stĺpe dokáže merať rýchlosť a ak vodič rýchlosť prekročí vytvorí sa na ceste jama. Ak rýchlosť dodržujete retardér zostáva takmer zarovno s cestou.

Poškodzujú nám spomaľovače autá?

Nezáleží na rýchlosti, ktorou cez retardér prechádzate, retardér aj tak podstatne zaťaží nápravu vozidla. Je ale veľmi dôležitý spôsob jazdy akým cez spomaľovač prechádzate. Nikdy nezrýchľujte a nebrzdite priamo na samotnom spomaľovači. Pri brzdení hmotnosť vozidla prechádza na prednú nápravu, ktorá je zaťažená motorom a pri zrýchľovaní sa viac zaťaží zadná náprava. Pred retardérom je dobré pustiť brzdový pedál a nebrzdiť na poslednú chvíľu. Môže dôjsť k nárazu dorazov tlmičov.

Čo majú spomaľovače s ovzduším ?

Britský národný inštitút pre zdravie, ktorý sa zameriava na kvalitu ovzdušia sa vo svojom výskume zamerali aj na oblasti v ktorých sa nachádzajú spomaľovače. Čo z tohto výskumu vyšlo? Zistili, že keďže vodiči musia pred retardérom spomaliť a potom následne opäť zrýchliť táto jazda produkuje viac emisií. Britská Automobilová asociácia taktiež pred pár rokmi otestovala spotrebu malého auta a auta nižšej strednej triedy. Obidve boli poháňané benzínovými motormi a zistilo sa, že retardéry zvyšujú spotrebu takmer o polovicu.

Páčil sa vám tento článok?

Priemerné hodnotenie 5 / 5. Počet hodnotení 5

Ohodnotte tento článok!

Ďakujeme

Sledujte nás na Facebooku!

Mrzí nás že ste neboli spokojný...

Pomôžte nám zlepšiť sa!

Napíšte nám čo by sme mali zlepšiť!

Pridaj komentár