Emisnému šialenstvu padla za obeť ďalšia legenda. Peugeot oznámil, že s modelmi GTi končí. Zapáľme sviečku a venujme tichú spomienku autám, ktoré nás bavili jazdou, nie softvérom a syntetickými zvukmi z reproduktorov.
Dalibor Janda v časoch mojej mladosti vo svojom hite ” Žít jako kaskadér” spieval: Auto na vodu, teplo ze zimy, city v pilulkách, tohle budem jedno ráno mít… Určite netušil, že sa toho dožije(me). Auto na vodu (vodík) už máme, teplo zo zimy tiež a city v pilulkách budú jediné, ktoré nám zostanú. Tie naozajstné totiž budú čoskoro históriou, ba dokonca prísne zakázaným ovocím. Ako inak prijať správu o tom, že Peugeot končí s legendou, ktorá bola snom mnohých chlapcov a chlapov. Legendou s menom GTi. Boli to krásne autá, naplnené železom a emóciami až po strechu. Robili radosť vodičom aj tým, okolo ktorých prefrčali. Nemali dotykové displeje, elektroniku na podvozku, nešoférovali namiesto vodiča. A neplnili emisné normy. Plnili však dušu majiteľa radosťou a adrenalínom, v kabíne smrdeli po benzíne a pote. Boli skutočné. Aj zážitky s nimi boli skutočné. Boli, už nebudú. Spomeňme si teda na krásavcov ako Peugeot 205 GTi (1984), Peugeot 206 GTi (2003), Peugeot 309 GTi (1987), či Peugeot 306 GTi (1996).
Spomíname. Nezabudneme?
Čoskoro nám už zostane iba si sadnúť do kresla, na oči si nasadiť žartovnú krabičku a virtuálne sledovať naháňačku majiteľa niektorého z týchto krásavcov s ekopolicajtmi, ktorí ho prenasledujú na elektromobile. A mnohí budeme dúfať, že sa im minie šťava v baterkách a nikdy ho nechytia. Budeme mať pocit, že sme niečo zažili. Nie, nezažili. Bolo to iba virtuálne. Stále sme sedeli doma v obývačke. Toto na čaká. Som rád, že som mal tú česť sa na poctivých autách preháňať po cestách aj pretekárskych okruhoch. Raz o tom porozprávam svojim vnúčatám. Nebudú mi veriť. Nebudú totiž chápať, o čom hovorím. Veď autá predsa jazdia samé, dedko!
Auto na vodu, teplo ze zimy, city v pilulkách, tohle budem jedno ráno mít… Dalibor, mám ťa rád. No neodpustím ti, že sa tvoje proroctvo stáva realitou!
