Polícia zverejnila oficiálne štatistiky nehodovosti na Slovensku v uplynulom roku 2019. Na našich cestách zomrelo v dôsledku dopravných nehôd 245 osôb. Samotný počet dopravných nehôd opäť klesol. Klesajúci trend počtu dopravných nehôd najvýraznejšie zaznamenávame práve od roku 2009, kedy bola prijatá novela zákona, ktorá zadefinovala rozdiel medzi škodovou udalosťou a dopravnou nehodou. Ako vyzerá postup polície v praxi?

dopravna-nehoda

V úvode, je dobré vysvetliť si jednotlivé pojmy a rozdiel medzi nimi. Od 1. februára 2009 rozlišujeme medzi dopravnou nehodou a škodovou udalosťou. Takéto členenie zaviedol zákon č. 8/2009 Z .z. o cestnej premávke, ktorým bol nahradený dovtedajší zákon č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách.

Hlavný dôvod pre ktorý bolo prijaté takéto opatrenie, spočíval v snahe uľahčiť prácu polícii, ale aj čas ostatných účastníkov cestnej premávky od zdĺhavejšieho dokumentovania nehody priamo na mieste. Postup pri dokumentácií dopravnej nehody a škodovej udalosti je totiž odlišný. Účastníci malých dopravných nehôd, respektíve škodových udalosti, by mali byť schopný sa dohodnúť a vyriešiť si vzniknutú situáciu sami medzi sebou, bez nutnosti privolania polície.

Dokumentácia dopravnej nehody je zdĺhavejšia a s vozidlami by sa nemalo hýbať. Polícia musí totiž vyznačiť polohu vozidiel a zdokumentovať priebeh nehody. Takýto postup výrazne obmedzuje hlavne plynulosť premávky a spôsobuje dopravné obmedzenia.

Zákon o cestnej premávke definuje dopravnú nehodu ako udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej:

  • sa usmrtí alebo zraní osoba – pri zraneniach nie je ich charakter a rozsah rozhodujúci a preto sa o dopravnú nehodu bude jednať v prípade akéhokoľvek zranenia
  • sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie – pôjde o poškodenie samotnej diaľnice, cesty, miestnej komunikácie, či účelovej komunikácie
  • uniknú nebezpečné veci – ktorými sa rozumejú veci, ktoré pre svoju jedovatosť, horľavosť, výbušnosť, samozápalnosť, infekčnosť, rádioaktívnosť alebo inú vlastnosť sú hrozbou pre zdravie a život osôb
  • na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca 3990 eur – táto hranica je odvodená od jeden a pol násobku väčšej škody podľa § 125 Trestného zákona
Prudký pokles a následná stabilita

Od roku 2009 v priebehu nasledujúcich troch rokov prudko, ale zároveň postupne, klesol počet dopravných nehôd. Kým ešte v roku 2009 bol počet zaznamenaných dopravných nehôd až 25 989, v roku 2011 ich bolo len 15 001. V nasledujúcom roku 2012 polícia registrovala už len 13 945 dopravných nehôd. Na zhruba rovnakom čísle sa drží počet dopravných nehôd už osem rokov. V minulom roku 2019, polícia zaznamenala 13 715 dopravných nehôd.

Aktuálny svetový trend ukazuje miesto stagnácie nehodovosti, ktorú je možné pozorovať pri Slovenských štatistikách, práve opačný efekt a to dlhodobý vzrast. Ako príklad si môžme vziať Nemecko, ktoré nerozlišuje nehody tak ako v súčastnosti Slovensko. Počet nehôd zaznamenaných políciou v roku 2019 dosiahol úroveň 2 636 468, pričom ich počet v podstate od roku 1950 len stúpa. Pre zaujímavosť, v roku 1950 Nemecko registrovalo 260 761 nehôd.

Tento fakt je vzhľadom k rastúcemu počtu vozidiel očakávateľný. Naopak počet zranených a mŕtvych z dlhodobého hľadiska klesa, za čo môže predovšetkým vývoj nových bezpečnostných technológii v automobilovom priemysle. V priebehu posledných rokov, však počet zranených a usmrtených osôb stagnuje alebo narastá. Za týmto môžme nájsť nástup nových technológií, predovšetkým smartfónov, ktoré odpútavajú našu pozornosť.

PP SR

Otáznym ostáva práve fakt, či sa dá číslam dôverovať a do akej miery, štatistiky odrážajú realitu na našich cestách. Prudký pokles po roku 2009 je predpokladateľný vzhľadom k novelizácií zákona. Relatívna postupnosť poklesu v priebehu niekoľkých rokov v období od 2009 do 2012, môže byť vysvetlená nedostatočnou informovanosťou či už verejnosti alebo priamo príslušníkov polície o správnom postupe pri definovaní či sa jedná o škodovú udalosť alebo dopravnú nehodu.

Už tu sa načrtá otázka či je účastník nehody, alebo priamo privolaný policajt, schopný určiť približnú výšku škody na vozidlách. Pretože práve výška škody je tým najrozporuplným bodom zákona.

Policajt ako znalec

Štát tak postavil príslušníka polície, privolaného k nehode, do pozície znalca poisťovne alebo obhliadajúceho servisného technika. Policajt by mal totiž určiť či výška škody presiahla aktuálne stanovenú hranicu 3 990 eur a teda, v konečnom dôsledku, či sa jedná o dopravnú nehodu alebo len škodovú udalosť.

Nakoľko policajti nie sú kvalifikovanými znalcami, ich odhad, rovnako ako aj ten váš, je len čisto subjektívnou záležitosťou. A tak sa z dopravnej nehody môže veľmi jednoducho stať škodová udalosť a tú už polícia neeviduje vo svojich štatistikách. „Štatistiku škodových udalostí nevedieme, nakoľko k nim nie je potrebné volať políciu„ dodala pplk. Ing. Denisa Bárdyová hovorkyňa Prezídia PZ.

Otvára sa tu však príležitosť na vylepšenie štatistík. Ako? Pred nedávnom som bol priamym svedkom toho ako to funguje v praxi. Bol som účastníkom nehody troch motorových vozidiel. Nehoda sa udiala na jednej z Bratislavských križovatiek. Pri prechádzaní cez križovatku so svetelnou signalizáciou, do môjho vozidla vpálil vodič, ktorý prechádzal cez križovatku na červenú. Pri náraze jeho vozidlo odhodilo do protiidúceho auta. Pri nehode boli aktivované airbagy na mojom a protiidúcom aute, pričom moje vozidlo ostalo nepojazdné.

Na miesto boli privolané záchranné zložky samotnými vozidlami prostredníctvom automatického systému e-Call. Ako prvá dorazila posádka RZP, nasledovala polícia. Pravdepodobne prišla prvá hliadka ktorá bola na blízku, neskôr dorazili aj nehodári s ktorými sme spísali všetky potrebné papiere. Pri podpisovaní protokolu som si neprečítal jeho celé znenie, všimol som si však prehlásenie že škoda nepresiahla výšku 3 990 eur. Predpokladal som totálnu škodu na svojom vozidle, upozornil som na tento fakt políciu. Bolo mi oznámené „to je v pohode to sa dá potom zmeniť„

To že moju nehodu polícia klasifikovala ako škodovú udalosť som zistil až neskôr, pri žiadosti o záznam z dopravnej nehody pre poisťovňu. Pokiaľ pôjdeme bod po bode, zranení našťastie nikto nebol, všetci sme vyšli len s modrinami. Vinník si vinu priznal, ale o poškodení cesty a taktiež o úniku nebezpečných látok by sme mohli diskutovať. Samotná výška škody nad 3 990 eur, bola absolútne očividná. Poškodené boli až tri vozidlá, z toho dvom boli aktivované airbagy a jedno vozidlo prakticky nemalo prednú časť. Jednotlive časti vozidla ležali zhruba 100 metrov ďalej.

O podobnom prípade informovala aj TV JOJ vo svojej reportáži zo dňa 18.02.2018 v archíve. Jednalo sa o nehodu na diaľnici D2, kamióny zostali po náraze zdemolované. Škoda bola vyčíslená na viac ako 20 tisíc eur. Dokonca bolo poškodené aj verejnoprespešné zariadenie. No policajti, ktorí prišli na miesto nehody ich riešili len ako škodové udalosti.

Nezmyselný zákon, uľahčuje alebo komplikuje?

Takýto postup polície rozhodne nieje správnym a zákon z roku 2009 otvoril priestor pre nejasnosti nepriamu manipuláciu so štatistikou. Nový zákon pravdepodobne uľahčil prácu polície pri dokumentovaní nehody, no značne skomplikoval následnú komunikáciu účastníkov nehody práve s poisťovňou.

8 bodov čo robiť v prípade dopravnej nehody v zahraničí!

Páčil sa vám tento článok?

Priemerné hodnotenie 0 / 5. Počet hodnotení 0

Ohodnotte tento článok!

Ďakujeme

Sledujte nás na Facebooku!

Mrzí nás že ste neboli spokojný...

Pomôžte nám zlepšiť sa!

Napíšte nám čo by sme mali zlepšiť!