Bugatti EB 218 – začiatok príbehu štvordverových bugatiek so smutným koncom

V roku 1998 odkúpila práva na značku spoločnosť VW a okamžite začala znervózňovať konkurenciu extrémistickými modelmi – kupé EB 118 a limuzínou EB 218 predstavenou na autosalóne v Ženeve v roku 1999. Podobne ako EB 112, aj EB 118 a 218 pochádzali z dielne Italdesignu Giorgetta Giugiara. Zložitú úlohu, vytvoriť dva filozoficky identické a pritom úplne odlišné automobily, zvládol jeden z najžiadanejších dizajnérov výborne. Výsledkom bola reinterpretácia pôvodných tém legendárnych automobilov, spĺňajúca požiadavky nostalgických milovníkov značky rovnako ako vyznávačov najmodernejších trendov. Oba nové modely boli v porovnaní so superšportovým EB 110 zmenou základnej koncepcie znovu oživenia značky nie ako výrobcu športových a pretekárskych, ale extrémne luxusných a výkonných automobilov.

Hoci Bugatti sa počas svojho života výrazne orientoval na preteky, filozofia prijatá koncernom VW nebola kúzelníkovi z Molsheimu cudzia. Naopak, vychádza z rodinnej filozofie Bugattiovcov, podľa ktorej všetko, čo robíme, by malo byť vyjadrením štýlu. Pre nadaného syna milánskej umeleckej rodiny sa stalo navrhovanie automobilov vytváraním krásy podobne ako pre jeho brata Rembrandta modelovanie sôch. Rýchlosť preto Ettore Bugatti nevnímal ako úspech techniky, ale ako vyjadrenie života žitého na doraz. Preto vysoké výkony niečo pre Bugattiho znamenali, len ak ich podával automobil, ktorého estetické kvality mohol oceniť. Technológia sa v jeho rukách menila na nástroj a konštrukcia automobilov na umenie.

Každá „bugatka” sa preto v minulosti vyznačovala vlastnou estetickou osobnosťou a štýlovou výnimočnosťou. Bugatti nepovažoval výrobu automobilov za masovú produkciu spotrebného tovaru, čo dokazuje aj fakt, že za celú existenciu automobilky (1909-1947) pod jeho vedením uzrelo svetlo sveta len 6606 automobilov. Či už išlo o automobily pretekárske, športové alebo luxusné, bol to vždy Bugatti, kto rozhodol, či si ten-ktorý záujemca jeho automobil môže kúpiť alebo nie.

Už na prvý pohľad bolo Bugatti EB 218 odvodené od kupé EB 118. Výraznejším zaoblením zadných blatníkov, stredovými stĺpikmi a  členenou zadnou časťou však EB 218 získalo vyváženejšie a harmonickejšie proporcie. S dĺžkou 5375 mm, šírkou 1990 mm a výškou 1455 mm bolo EB 218 demonštráciou okázalej grandióznosti. V porovnaní s kupé EB 118 sa vyznačovalo bohatšou chrómovou dekoráciou a elegantnejšími vývodmi ohriateho vzduchu v predných blatníkoch. Spolu s muskulatívnym charakterom blatníkov a 18-palcovými kolesami harmonizuje dizajn so špičkovou technikou podriadenou cieľu poskytnúť automobilu mimoriadne dynamické parametre.

Podobne ako kupé bola aj štvordverová limuzína vybavená spojlerom ukrytým medzi zadným sklom a vekom batožinového priestoru a vysúvajúceho sa automaticky od rýchlosti 120 km/h. Dominantným štylistickým prvkom je pri čelnom pohľade maska chladiča. Pochrómovaná, v tradičnom tvare podkovy je bez zbytočných extravagancií hladko zakomponovaná do prednej kapoty. Výrazné, a pritom jednoduché, sú aj dva trojprvkové reflektory osadené do predných blatníkov. Harmonicky dotvára prednú časť nárazník s integrovaným predným spojlerom. Jediným výstrelkom dizajnu sú v prednej časti kvapkovité smerovky umiestnené nad reflektormi a obľúbený retro prvok – prelis kapoty ťahajúci sa od masky chladiča cez strechu až pod zadné okno.

Tvar charakteristický pre kupé Bugatti dosahuje EB 218 rovnako ako kupé 118 predovšetkým profilom s krátkym predným previsom a výrazne zaoblenou zadnou časťou. Pôvodné modely značky – predovšetkým T50 – pripomína aj tvar bočného okna. Prvkom narúšajúcim monoliticky pontón je chrómovaný kryt

otvoru v prednom blatníku a vystupujúca krivka zadného blatníka s integrovaným rozmerným zadným svetlom. Harmonické línie karosérie sa podarilo tvorcom zachovať aj v interiéri. Ten sa predovšetkým vyznačuje elegantnou jednoduchosťou a pritom originálnym tvarovým riešením a usporiadaním.

Extrémna kvalita dielenského spracovania a použitie ušľachtilých materiálov (dreva, kože a chrómu) dodávala interiéru punc najvyššieho luxusu. Ten podporovala aj maximálna výbava zahŕňajúca okrem všemožnej elektroniky aj opierky na nohy v zadných sedadlách, navigačný systém, televízor s videom a chladničku s pohármi. Aby hladké línie a čistotu štýlu nič nerušilo, umiestnili tvorcovia displej satelitného navigačného systému a polyfunkčný displej rádia, CD a telefónu do schránok vyklápajúcich sa z palubnej dosky. Tú narúša len trojica hlboko zapustených kruhových prístrojov a ovládačov klimatizácie.

Rovnako ako kupé EB 118 aj Bugatti EB 218 poháňal 18-valcový motor umiestnený pozdĺžne pod prednou kapotou. Pri objeme 6,3 litra mal maximálny výkon 408 kW (555 koní) pri 6800 ot./min. a maximálny krútiaci moment 650 Nm pri 4000 ot./min. Tieto parametre dosahuje aj vďaka aplikácii spaľovacieho procesu s priamym vstrekovaním benzínu do spaľovacích komôr. Podobne ako nový motor Volkswagenu W12 vznikol W 18 spojením troch 6-valcových blokov agregátov Volkswagenu. Konštrukcia v usporiadaní do ,,W” s uhlom zovretia valcov 2 x 60° bola zvolená s úmyslom dosiahnuť čo najkompaktnejšie rozmery a minimálnu hlučnosť. Výkony motora prenášala na všetky štyri kolesá s elektronickou uzávierkou diferenciálu 5-stupňová automatická prevodovka so sekvenčným radením na volante.