Nárazový bočný vietor dokáže zavariť aj skúsenému šoférovi. Čo všetko môže takýto nárazový vietor spôsobiť a ako sa správať pri silnom nárazovom vetre?
Klimatická zmena je fakt, ktorý sa nedá jednoducho odoprieť. Vidíme to aj u nás. Posledné roky máme naozaj iba dve ročné obdobia – zimu a leto. Teplo, sucho, časté povodne v niektorých oblastiach sú iba sklonkom toho, čo nás zrejme čaká. Okrem tohto však odborníkov na klimatické zmeny znepokojuje aj nárast sily vetra.
Bočný vietor je prúd vzduchu s vlastným uhlom a osou pohybu. Nakoľko sa autá hýbu vyššími rýchlosťami, prevažne na diaľniciach, tak vietor, ktorý sa „obuje“ do auta, je skôr náporom, ktorý ide v proti smere jazdy. Samotné auto tak nie je ovplyvňované iba tlakom na náveternej strane, ale aj podtlakom na strane druhej.
Podľa testov je najcitlivejšia strana práve tá predná. Aspoň teda pre prípady klasických osobných vozidiel. Práve tendencia ku stáčaniu auta sa javí ako najrizikovejší faktor, než klasické tlačenie vozidla do boku ako celku. Na druhú stranu je spomenutá reakcia pre pasažierov horšie citeľná, nakoľko automobil pôsobí tak, že ide stále rovnako zvoleným smerom. Tretím vyústením tlaku vzduchu môže byť naklonenie, či dokonca aj prevrátenie vozidla. Zaujímavosťou je aj veľkosť vozidla. Pri testoch sú hatchbacky viac senzitívnejšie, než karosérie typu kombi.
Kritická sila vetra
Všetky testy však prebiehajú vo veternom tuneli s priamym protivetrom s takzvaným uhlom nábehu nula. Je to, samozrejme, dané tým, že tieto skúšky zodpovedajú aj pohybu vozidla za bezvetria, kedy priechod okolo vozidla generuje čistá jazda. Ak je vonku veterno, málokedy sa stane, že vietor prúdi priamo na vozidlo, na čo má samozrejme vplyv aj členitosť vozovky a aj samotná krajina či ostatné dopravné prostriedky.
So samotným vozidlom dokáže „zamávať“ už rýchlosť vetra 2,5 m/s, no korekcie pocítite na volante až pri rýchlosti 10 m/s. Okolo rýchlosti 15 m/s má vietor silu cca 50 km/h. Vtedy sa dá už hovoriť o vážnosti. Tento stav je na Beaufortovej stupnici na úrovni 6 a 7 a teda silný až prudký vietor, ktorý už ohýba konáre stromov či dokonca samotné stromy. V prípade údajov o vetre sú všetky údaje hodnotené z výšky cca 10 metrov, takže ak má vaše vozidlo do dvoch metrov, situácia môže byť diametrálne odlišná. Európske pásmo však netrápi tak sila vetra ako jeho nevyspytateľnosť vďaka členitosti kontinentu.
Čo redukuje bočný vietor
Samotný vietor a jeho prúdenie však má dopad aj na chladenie motoru, či vetranie kabíny. Nakoľko sú diaľnice častokrát aj v rozostavanom stave, prípadne aj okresné cesty, tak vietor môže spôsobiť nečistoty na vozidle.
K redukovaniu bočného vetra najviac pôsobia oblé blatníky, respektíve malé medzery medzi kolesami a podbehmi. Dopomôcť môže aj krátky predný previs. Aj keď nie všetci sú zástancami elektromobilov, tak v tomto prípade majú oproti konvenčným vozidlách navrch práve vďaka ich aerodynamickému odporu.
Zredukovať bočný vietor dokážu aj pneumatiky. Ich základom je dobré bočné vedenie. Samozrejme to súvisí aj s výškou bočnice, výškou dezénu a nahustením pneumatík. Silný vietor však dokáže auto o čosi naddvihnúť, takže treba dávať pozor aj na samotnú priľnavosť na vozovku.
Ako správne jazdiť počas silného vetra
Základom je predvídať. Vietor nevanie jednotným smerom a jednotnou silou. Mení sa. Preto treba sledovať hlavne kamióny, cyklistov, či stromy. Podľa nich viete poznať, aký silný vietor asi je. Znížte samozrejme aj rýchlosť, vďaka čomu predídete vyjdeniu z optimálnej stopy, pokiaľ vás náraz vzduchu výraznejšie odkloní. Volant držte pevne, kontru však dajte jemne, s citom a hlavne plynulo. Dávajte si pozor taktiež na náveterné a záveterné strany, na nečistoty a prekážky, ktoré môže dať vietor na cestu.
