Slovensko sa postupne prestáva spájať iba s výrobou automobilov. Popri nej totiž rastie aj priestor pre vývoj, testovanie nových technológií, ktoré si nachádzajú uplatnenie v najmodernejších automobiloch svetových značiek. Jedným z najnovších príkladov je spoločnosť Inalfa, globálny líder v oblasti strešných systémov, ktorá na Slovensku buduje v Trnave nové vývojové centrum.
Do redakcie sme si preto pozvali Mareka Zvončana, riaditeľa novovznikajúceho vývojového centra spoločnosti Inalfa, aby nám bližšie priblížil, prečo firma zvolila práve trnavský región, čo všetko dnes znamená strešný systém a kam sa posúvajú technológie panoramatických striech. Hovorí tiež o presune globálneho testovania a prototypovej výroby z Holandska na Slovensko i o tom, aké profesie bude nové centrum hľadať.
Čo je Inalfa za spoločnosť?
Inalfa je pôvodne holandská spoločnosť, ktorá vznikla v roku 1946, takže v roku 2026 oslavuje už 80 rokov. Spočiatku vyrábala kovové komponenty a jednoduché nástroje, no v 70. rokoch sa pretransformovala na výrobcu strešných systémov. Dnes patrí medzi svetovú špičku v otvárateľných strešných systémoch pre osobné aj úžitkové vozidlá.
Ako by ste priblížili jej pôsobenie na Slovensku?
Inalfa pôsobí na Slovensku už dlhšie. Začínala vo Vrábľoch a posledných približne 15 rokov má výrobný závod v Krakovanoch pri Piešťanoch. Ten sa vypracoval medzi top závody v rámci skupiny. Zavádzajú sa tam produkty pre náročných klientov ako Mercedes-Benz, BMW či Audi. Navyše je to jediný závod spoločnosti Inalfa, ktorý vyrába aj strešné systémy pre nákladné autá.
Čo si máme predstaviť pod pojmom strešné systémy pre nákladné vozidlá?
Väčšina nákladných áut má strešné okno, ktoré je vlastne bezpečnostným prvkom v prípade prevrátenia vozidla, slúži na únik posádky z kabíny. Pri špeciálnych vozidlách môže byť plechové, pri bežných je sklenené, často manuálne otvárateľné. Dôležitý je aj bezpečnostný mechanizmus: pri nehode sa dá sklo jednoduchým spôsobom odopnúť, aby človek mohol v prípade potreby uniknúť.
Nedávno ste oznámili a symbolicky „poklepali“ základný kameň vývojového centra. Prečo práve na Slovensku?
Spoločnosť Inalfa zvažovala rozšírenie vývojových aktivít a rozhodovala sa medzi Poľskom a Slovenskom. Slovensko zvíťazilo, pretože tu máme viac ľudí so skúsenosťami a za posledných 15–20 rokov sa tu vybudovala sieť R&D centier – je tu know-how aj talenty. Výhodou je aj blízkosť zákazníkov: napríklad Volkswagen v Bratislave, Mercedes v Maďarsku, Hyundai/Kia v Nošoviciach a Žiline. Plus dobrá infraštruktúra, dostupnosť letiska a poloha Trnavy bola tiež výhodou.
Slovensko bolo dlho vnímané ako montážna dielňa, no trend sa mení. Prečo sa podľa vás krajina transformuje na vývoj?
Tento trend je tu už dlhšie. R&D centrá má viacero firiem, napríklad Continental, Schaeffler, Matador a ďalšie. Súvisí to aj s tým, že výroba sa presúvala zo západnej do východnej Európy a je výhodné mať vývoj a testovanie blízko závodov. Uľahčuje to logistiku, spätnú väzbu z výroby a zlepšovanie produktov v ďalších generáciách.
Keď povieme „strešné systémy“, laik si predstaví šíber. Dnes je však strecha omnoho komplexnejšia – senzory, elektronika, niekedy aj fotovoltika.
Kedysi išlo o jednoduché manuálne strechy, dnes sú to komplexné systémy. Veľký trend je dizajn: zákazníci v Európe chcú často sklenenú celú strechu, nie len výrez v plechu. Moderné strechy sú zložité mechanizmy. Sú tam bezpečnostné senzory proti pricviknutiu, snímače sily, elektronická kontrola a ďalšie funkcie. Okrem toho máme aj riešenia s integrovanými systémami pre autonómne vozidlá, napríklad na integráciu lidarov, vrátane prvkov údržby.
Čiže toto všetko je súčasť vášho portfólia?
Áno. Nie vždy je to ešte masovo žiadané, ale technológie máme predvyvinuté. Keď zákazník príde s požiadavkou, vieme ukázať funkčné prototypy a dotiahnuť to do sériovej výroby.
Európa je v autonómii opatrnejšia než Čína. Vidno to aj v produktoch?
Áno, každý trh má iné preferencie. Európa je konzervatívnejšia, v Číne to ide rýchlejšie. Napríklad už máme v sérii výklopný displej integrovaný do panoramatickej strechy, ktorý sa dá posúvať medzi druhým a tretím radom sedadiel. Trendom sú aj tzv. „lighting glass“, teda rôzne osvetlenia a svetelné efekty v strešných paneloch ako napríklad logá, súhvezdia či ambientné osvetlenie.
V posledných rokoch je u európskych výrobcov populárne elektrochromatické sklo, prichádzajú s ním napríklad vozidlá značky Renault. Robíte aj takéto riešenia?
Vieme ich robiť, ale nie je to náš preferovaný produkt. Inalfa sa orientuje na maximálny komfort a zážitok z jazdy a pri elektrochromatike existuje viac technológií – tekuté kryštály, elektrochromatické riešenia aj SPD.
Viete stručne vysvetliť rozdiely?
Najčastejšie sú dnes tekuté kryštály, typicky mliečno-biele riešenie. Pri napätí (často 48 V) menia orientáciu a tým priepustnosť svetla. Výhodou je rýchlosť, zmena prebieha do sekundy. Nevýhodou je, že zostáva „mliečny“ efekt, ktorý stále prepúšťa časť svetla, a preto v aute môže byť teplejšie a nie vždy je to príjemné pre vodiča. Elektrochromatické riešenia dokážu byť aj tmavé až čierne, ale zmena trvá dlhšie, bavíme sa o desiatkach sekúnd. Funguje to na princípe iónov a zmien rozloženia v materiáli. SPD riešenia vytvoria skôr efekt „slnečných okuliarov,“ čo teda zatmaví strechu, ale nikdy nie je sklo úplne nepriehľadné.
Čiže je elektrochromatické sklo je skôr „super fičúra“, ale nie nutne budúcnosť?
Presne tak. Podľa spätnej väzby zákazníci často preferujú návrat ku klasickej roletke a otváraniu. Hlavný benefit šíbra je vetranie a možnosť zastrieť interiér. Fixné presklenie bez roletky tieto benefity nedáva, čo vidieť aj na tom, že ľudia si dokupujú aftermarketové clony, napríklad pri niektorých modeloch značky Tesla.
Automobilky často argumentujú, že sklo má vrstvy, ktoré znižujú prehrievanie. Funguje to?
Existujú low-emissivity vrstvy a fólie, ktoré pomáhajú v lete aj v zime a obmedzujú infračervené žiarenie. No nikdy to neprinesie taký komfort ako úplné zastrenie. Je to podobné ako doma – žalúzie pomôžu, ale vonkajšia roleta spraví najviac.
Prečo teda niektoré autá roletku nemajú?
Je to často lacnejšie riešenie a umožní to vytvoriť väčšie okno. Roletka a mechanizmus zaberajú priestor, znižujú priestor nad hlavou v interiéri. Najmä pri elektrických autách s vyššou podlahou je každý centimeter dôležitý. Aj preto sme vyvíjali „ultra flat“ riešenie. Znížili sme celkovú výšku systému približne o 4 cm, pri zachovaní otvárania aj roletky. Prototypové vozidlá už existujú a spätná väzba od našich klientov je veľmi dobrá.
Čo bezpečnosť? Ľudia majú rešpekt z veľkej plochy skla nad hlavou.
Dnešné karosérie sú extrémne tuhé, používajú sa pevnostné ocele a vozidlá prechádzajú prísnymi testami prevrátenia, kde stĺpiky musia udržať násobky hmotnosti auta. Samotné strešné sklo je lepené. V strede je fólia, ktorej základná úloha je bezpečnosť: pri poškodení nevzniknú ostré črepy. Strešné systémy sa pred uvedením do sériovej výroby testujú veľmi náročne.
Kam sa podľa vás posunie vývoj strešných systémov?
Trendom sú prvky, ktoré spríjemňujú jazdu ako napríklad integrácia svetelných efektov, ambientných riešení, potom tiež displeje a rôzne komfortné funkcie. Popri tom je pre Inalfu kľúčová aj skrytá kvalita, teda mechanizmy a odladenie tak, aby systém vydržal fungovať roky bez problémov. Navonok môže vyzerať podobne ako lacnejšie riešenie, rozdiel sa ale ukáže neskôr v používaní a životnosti.
Prejdime k vývojovému centru na Slovensku. Koľko ľudí plánujete zamestnať?
Vízia je približne do 100 ľudí. Zhruba polovica budú inžinieri – vývojoví a validační, ľudia na testovanie, návrh systémov, prototypovanie. Druhá polovica budú podporné funkcie, nákup, predaj, logistika a ďalšie, aby centrum fungovalo samostatne a vedelo podporiť potreby zákazníkov.
Aké pozície aktuálne hľadáte?
Momentálne aj do prototypovej výroby, potrebujeme zručných ľudí, ktorí vedia postaviť prototyp „na kolene“. Robíme aj predvádzacie vozidlá: vezmeme auto bez strešného systému, vyrežeme strechu, osadíme strechu, upravíme interiér tak, aby to vyzeralo ako z fabriky, a auto ide zákazníkovi ako showcár. Popri tom hľadáme aj inžinierov, ktorí zvládnu prácu s materiálmi a fyzikou. Strešný systém má okolo 150 súčiastok a musí fungovať v rozsahu od -40 do +80 °C, v kombinácii plastov, kovov a skla.
Máte plán aj pre juniorov a absolventov?
Áno, do budúcna určite. Keďže centrum budujeme tento rok, najprv potrebujeme stabilný skúsený tím kvôli rýchlemu rozbehu a transferu know-how z Holandska. V ďalšej fáze chceme dať priestor absolventom, rozšíriť spoluprácu s vysokými školami, ponúkať stáže a vychovávať si vlastných ľudí. Už máme aj prvého diplomanta, ale sme len niekoľko mesiacov v budovaní, všetko sa ešte nastavuje.
Je to úplne nové centrum, alebo sa časť aktivít presúva z Holandska?
Presúva sa časť aktivít z Holandska na Slovensko. Konkrétne presúvame prototypovú výrobu a globálne testovanie v rámci skupiny Inalfa. To, čo sa doteraz robilo v Holandsku, bude o pár mesiacov už na Slovensku.
Tá „stovka“ to sú noví zamestnanci na Slovensku?
Áno, na Slovensku pôjde o nových zamestnancov.
Vidíte na Slovensku dostatok kvalitných ľudí pre tento typ inžinieringu?
Áno. Aj keď sa to niekedy v médiách prezentuje negatívnejšie a časť mladých ľudí odchádza či študuje v zahraničí, stále tu máme veľa šikovných ľudí.
A na záver, je fotovoltika v streche budúcnosť?
Závisí to od rozvoja fotovoltiky. Keď elektromobily prechádzajú na 800 V architektúru, benefit malého panelu nie je veľký, musel by mať vysoký výkon. Boli aj pokusy, napríklad holandský startup s autom pokrytým panelmi, ktoré malo byť „sebestačné“, no nebol to veľký úspech. Je to smer, o ktorý sa automobilky budú snažiť, ale dnes ešte technológia nie je tam, kde by mala byť. A úprimne, ja som skôr stará škola, mám rád autá z 80. a 90. rokov. Svet sa však posunie smerom k autonómii, silnému infotainmentu a komfortu, najmä v Číne. Tam ľudia rozmýšľajú inak, chcú si jazdu užiť, mať úžasný infotainment, kde si môžu premietať filmy. V Európe sú ľudia konzervatívnejší, chcú šoférovať sami. Viem si ale predstaviť, že raz bude na diaľnici povinný autonómny režim, možno aj kvôli bezpečnosti, lebo nehôd pribúda.
